OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

zrušené TZT v okolí Bratislavy

 

Zrušené/presmerované TZT v okolí Bratislavy (Podunajsko, Malé Karpaty, Záhorie)

autor: mirec240

Po zdokumentovaní zmien v trasovaní turistických chodníkoch na území hlavného mesta, prichádzame aj s dokumentovaním zmien v úzkom či širšom okolí Bratislavy. Článok v súčasnosti prináša fotodokumentáciu všetkých dôležitejších zmien, ktoré sa zrealizovali od 60. rokov minulého storočia (skoršie zmeny sú v teréne nevystopovateľné - nezachovali sa žiadne značky a častokrát ani lesné cesty) v južnej polovici Malých Karpát (pomyselnú severnú hranicu v našom prípade tvorí žltá trasa medzi Sološnicou a Doľanmi) a aj v blízkom okolí Bratislavy (nie je zahrnutá iba červená trasa medzi Čunovom a Bodíkmi, keďže väčšia časť zrušeného úseku viedla po hrádzi a značná časť zostávajúceho lesného úseku je kvôli oploteniu nedostupná).

 

8106: Harmónia - Nad hvezdárňou

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Žltá trasa končiaca v obci Pernek pôvodne začínala v Modre - Harmónii a spolu s modrou trasou viedli k rázcestiu Pod Zámčiskom, kam vedie žltá trasa aj dnes. V súčasnosti začína trasa na rázcestí Pod Peprovcom, zrušil sa teda súbeh s modrou trasou. Smerovník Pod Zámčiskom sa v minulosti nachádzal na rovnakom mieste ako aj dnes - pri vodárenskom objekte, neskôr bol však úplne odstránený a obnovený bol pred niekoľkými rokmi.
 
Žltá trasa následne pokračovala inak ako v súčasnosti. Kým dnes vedie spolu s modrou cez vrch Zámčisko, v minulosti pokračovala po asfaltke popri Stoličnom potoku a neskôr lesnou cestou priamo k rázcestiu Nad hvezdárňou. Asfaltka sa v tejto časti využíva už len málo a ukončená je uprostred lesa, kde sa nachádza malé obratisko, ďalej však pokračujú viaceré lesné cesty. V tejto lokalite sa nachádza viacero oplotených vodných zdrojov.
 
       Asfaltka je relatívne málo využívaná a vedie príjemným lesným prostredím.
 
K presmerovaniu trasy cez Zámčisko prišlo v roku 2002, čo nie je až tak dávno vzhľadom na (stále zachovalé) zrušené úseky iných trás. Značiek sa na zrušenom úseku nezachovalo až tak veľa, dajú sa však nájsť na stromoch ale aj na stĺpikoch oplotení vodných zdrojov. Počas presmerovania trasy boli všetky značky na zrušenom úseku pozatierané.
 
       Niekoľko značiek je stále možné vidieť vedľa spomínanej asfaltky.
 
Od ukončenia asfaltky pokračovala žltá trasa strmšou lesnou cestou popri vodárenských objektoch. Všetky lesné cesty stále existujú a sú priechodné, aj keď sa už využívajú skôr sporadicky. Aj v tejto časti nájdeme niekoľko žltých značiek.
 
    Pokračovanie pôvodnej žltej cesty od ukončenia asfaltky, značka sa nachádza hneď na začiatku na strome vľavo od cesty, ale aj na stĺpiku opotenia vedľa bránky.
 
       Pôvodné žlté značky.
 
    Trasa viedla prevažne priamym smerom, len na niektorých lesných križovatkách mierne menila smer. Na oboch križovatkách (na fotkách, v smere do doliny) sa treba držať ľavej cesty.
 
  Záverečný úsek - cesta k lúke (prvá fotka) a najvyšší bod zrušeného úseku trasy (druhá fotka). Trasa následne mierne klesla a napojila sa na súčasnú žltú.
 
Pôvodný úsek žltej sa so súčasným spája neďaleko smerovníka Nad hvezdárňou. V tejto časti sme už stopy po značkách nenašli, nachádzajú sa tu prevažne len mladé stromy.
 
Dnes žltá trasa v smere na Zámčisko pokračuje rovno, v minulosti tu odbočovala doprava.
 
Do súčasného stavu bola žltá trasa presmerovaná v roku 2002. Pravdepodobný dôvod preloženia trasy bolo vedenie cez vrch Zámčisko, čím vzniklo napríklad priame turistické spojenie medzi Veľkou homoľou a Zámčiskom, bez nutnosti klesnúť do doliny a následne opäť stúpať na vrchol. V oblasti neďalekej Veľkej homole sa v tom čase udiali aj ďalšie drobné zmeny v súvislosti s výstavbou a otvorením rozhľadne priamo na vrchole.
 
 

8107: Častá - Hrad Červený Kameň

Zdokumentovaná celá trasa

Žltá trasa s číslom 8107 dnes začína na križovatke ciest pri odbočke k hradu, ktorá sa nachádza len niekoľko desiatok metrov od hradného areálu. V minulosti však táto žltá trasa začínala v obci Častá, kde dnes začína iná žltá trasa. Pôvodná žltá viedla od autobusovej zastávky ulicou Zámocká a následne po ceste pre autá medzi Častou a Červeným Kameňom. V Častej sa na betónových stĺpoch zachovalo viacero pozostatkov po značkách, na lúke pri hrade je na strome viditeľný minimálne jeden zvyšok žltej značky. Keďže tento úsek nie je veľmi zaujímavý (žltá viedla po autami a autobusmi využívanej ceste), prinášame len skromnú fotodokumentáciu. Úsek bol oficiálne zrušený na prelome 80. a 90. rokov.
 
Zaujímavosťou je, že na smerovkách žltej trasy z roku 1991 na úseku Tri kopce - Čermák bol z neznámeho dôvodu uvedený ako koncový bod rázcestie Tri kopce (namiesto Červeného Kameňa), v roku 1992 bol tento nedostatok odstránený.
 
    Pohľad na cestu medzi Častou a Červeným Kameňom, po ktorej kedysi viedla aj žltá turistická trasa.
 
Podľa niektorých máp viedla žltá lúkou (skratkou) priamo od hradu, iné ju vedú k dnešnému turistickému rázcestiu a následne po ceste (platné mohli byť viaceré varianty).
 
 Zvyšok značky na strome pri ceste. Viac pozostatkov po značkách je viditeľných v obci Častá.
 
 

0701: Cesta hrdinov SNP (úsek Kozí chrbát - Tri kamenné kopce)

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Červená trasa do 80. rokov minulého storočia neviedla tesne popri hranici vojenského obvodu Turecký vrch, ale z východu obchádzala dnešný vrch Somár (na samotný vrchol ležiaci vo vojenskom obvode nevedie trasa ani dnes, rázcestie Somár sa však nachádza neďaleko neho). Pôvodný úsek začínal hneď na dnešnom rázcestí Kozí chrbát, červená spolu so zelenou viedli až po zaniknuté rázcestie, kde sa zelená odpájala doprava smer Limbach, červená pokračovala priamo. Veľká časť pôvodného úseku vedie po stále existujúcich cestách, na časti úseku sa dnes nachádza značená trasa pre cyklistov a aj lyžiarska červená trasa. Popri ceste je viditeľných viacero dnes už neplatných červených značiek, na začiatku úseku (od rázcestia Kozí chrbát) je tiež vidno staré spoločné značky červenej a zelenej.
 
V priebehu 80. rokov bola trasa upravená do prijateľnejšej dnešnej podoby cez rázcestie Somár (kadiaľ viedla trasa aj približne do 50. rokov), neskôr sa presmerovala (skrátila) aj zelená trasa vedúca cez Medvedie údolie do Limbachu. Aj keď súčasná trasa okolo vrchu Somár je lepšia, pôvodná trasa má tiež čo ponúknuť (napr. odbočka na Malý Javorník) a je menej frekventovaná (najmä prvá časť tohto úseku), čo môže byť pre niekoho tiež výhodou.
 
 Rázcestie Kozí chrbát: do 80. rokov viedla červená trasa spolu so zelenou vpravo, dnes pokračuje cestou vľavo.
 
    Pôvodný úsek červenej a zelenej.
 
    Križovanie cesty a následné pokračovanie napravo od nej.
 
       Neplatné značky červenej a zelenej.
 
    Pôvodné rázcestie s dvomi smerovkami vrastenými do stromu a značky na rovnakom strome.
 
    Pokračovanie od bývalého rázcestia a spätný pohľad na bývalú cestu, ktorá sa už na niektorých miestach nedá rozoznať.
 
Bývala červená trasa na dvoch miestach križuje lesnú cestu, po ktorej dnes vedú cyklistické trasy a aj žltá jazdecká trasa. V čase červenej trasy tu však táto cesta ešte vôbec nebola. Od tejto cesty pokračovala červená cestou, ktorá sa ešte stále občas využíva, aj keď nie príliš často. Po tom, čo sa dostala až na hrebeň západne od malého Javorníka, oblúkom sa stáčala na západ a napojila sa na dnešnú cestu, po ktorej vedú ďalšie cyklistické trasy a aj červená lyžiarska trasa. Záverečný úsek pred napojením sa na súčasnú červenú trasu dnes tvorí úzky chodník, kadiaľ tiež vedie cyklistická trasa. Ide o trasu, ktorou sa cyklisti vyhýbajú strmšiemu úseku okolo vrchu Somár.
 
 Začiatok stúpania.
 
       Lesná cesta je miestami menej výrazná, stále je však priechodná na celom úseku. V pozadí na poslednej fotke vidno Malý Javorník (ide o iný vrch ako ten, na ktorom sa nachádza zariadenie SHMÚ).
 
    Červené značky na tomto úseku.
 
 Napojenie sa na širšiu lesnú cestu. Pôvodne sa však červená napájala na vyššiu cestu (v pozadí), ktorá sa neskôr prestala používať. Neskôr už viedla súčasnou lesnou cestou, kadiaľ dnes vedie lyžiarska trasa.
 
 Šípka zo staršieho variantu platná pre smer Kozí chrbát.
 
       Starší variant viedol vrchnou cestou, novší spodnou. Obe cesty sa po chvíli spoja. Značky sa nachádzajú pri oboch cestách, neplatné sú však všetky, keďže červená trasa dnes už tadiaľto nevedie.
 
 Lyžiarska značka namaľovaná pod bývalou červenou značkou. Väčšia časť tejto lyžiarskej trasy vedie v súbehu so súčasnou červenou turistickou trasou, úseku okolo vrchu Somár sa však vyhýba.
 
 Súčasná podoba lesnej cesty.
 
    Červené značky v záverečnej časti zrušeného úseku.
 
 Vďaka cyklistom vychodený chodník na bývalej červenej trase.
 
Pôvodne viedla červená trasa chodníkom vľavo, dnes vedie chodníkom vpravo, okolo vrchu Somár.
 
 

0701: Cesta hrdinov SNP (úsek Hubalová - Holint)

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Bývalá červená trasa sa na tomto úseku delí hneď na dve etapy: prvý úsek medzi Sedlom Skalka a lúkou Holint bol zrušený ešte v polovici 60. rokov (nová trasa viedla popri plote zvernice len pár desiatok metrov severne od pôvodnej trasy) a neskôr bola preznačená na modrú, druhý úsek medzi Hubalovou a Sedlom Skalka bol zrušený až v polovici 70. rokov po rozšírení zvernice. Na tomto úseku sú teda zachovalejšie značky.
 
Pôvodná trasa sa od súčasnej oddeľuje hneď pri smerovníku Hubalová. Kým dnešná trasa pokračuje v súbehu s modrou popri plote zvernice, pôvodná viedla cestou, ktorá dnes do zvernice vchádza cez širokú bránu pri spomínanom smerovníku Hubalová. Táto cesta je dnes hojne využívaná turistami aj cyklistami a okrem iného je tu možné vidieť napríklad ruinu Panského domu. Zachovalé značky sa na trase ukážu len z času na čas, množstvo pôvodných stromov pri ceste bolo totiž vypílených.
 
 Vstup do zvernice.
 
 Prvá časť úseku vedie prevažne odlesneným terénom, resp. sa tu nachádzajú iba mladé stromčeky.
 
 So staršími stromami začnú pribúdať aj pôvodné červené značky.
 
       Pôvodné červené značky zo 70. rokov.
 
Napriek tomu, že cesta je široká, má svoje čaro. Príjemné prostredie dotvárajú okolité lúky, lesné prostredie alebo napríklad aj zachovalé gaštany neďaleko Panského domu. Z neho dnes, žiaľ, zostala len ruina, ktorej hrozí celkové zrútenie.
 
Gaštanová alej a v pozadí lúka pri Panskom dome.
 
    Panský dom a cesta cez lúku.
 
 Pohľad na pôvodnú červenú trasu a Taricové skaly v pozadí, kadiaľ vedie červená trasa v súčasnosti.
 
     Pri smerovníku Sedlo Skalka sa pôvodný úsek spája so súčasným. Prechodová brána sa tu nenachádza, vyjsť zo zvernice sa však dá cez dieru v oplotení.
 
Ďalší úsek červenej (od Sedla Skalka v smere na Sklenú hutu) bol zrušený skôr, preto sa tu nachádzajú (až na pár výnimiek) menej zachovalé značky. Aj cesta je menej vychodená. Prvý úsek sa zachoval aj vďaka cyklistom, ktorí si tu vyjazdili cestičku. Druhý úsek sa už nepoužíva, pôvodná trasa je však stále priechodná bez väčších problémov.
 
Prakticky celý úsek vedie neďaleko plotu zvernice, akurát z vnútornej strany zvernice. Súčasná modrá trasa plot obchádza zo severu a vedie hneď vedľa neho. Pôvodnú červenú trasu zrejme zvernica pohltila preto, aby zostala po obvode zvernice zjazdná cesta a bolo možné kontrolovať a odstraňovať prípadné poškodenia plotu, neskôr sa prestala využívať. Turisti si popri oplotení museli vychodiť nový chodník.
 
 Začiatok tohto úseku.
 
 Prvá značka je viditeľná hneď na začiatku úseku.
 
       Vychodený chodník, ktorý miestami vedie tesne vedľa súčasného modrého chodníka, oddeľuje ich len plot zvernice.
 
 Niektoré značky je problém vôbec nájsť. Rovnako ako v prípade zelenej, červená farba vydržala viac ako biela.
 
Približne v strede tohto úseku je možné na jeho krátkej časti nájsť aj zachovalejšie značky so zachovalými bielymi pásmi. Niektoré však už na prvý pohľad vyzerajú zvláštne a tak, ako keby sa ich niekto snažil obnoviť. Druhá možnosť je, že značkári len použili viac bielej farby (čomu zodpovedá stečená farba), otázne však je, prečo len na tomto krátkom úseku (možno sa úsek prekladal alebo bolo nutné vykonať obnovu značenia).
 
 Červená značka na spadnutom betónovom stĺpiku.
 
       Podstatne zachovalejšie červené značky.
 
 Červená značka: či je toto nevydarené dielo prácou značkárov zo 60. rokov alebo sa značku snažil niekto dodatočne obnoviť sa už asi nedozvieme...
 
 Druhá časť úseku sa už nevyužíva.
 
   Cesta sa nevyužíva, je však stále identifikovateľná.
 
Popri ceste sa dajú vidieť rôzne veci, napríklad ostnatý drôt z oplotenia vrastený do stromu.
 
    
V smere k lúke Holint opäť nachádzame značky, kde dominuje červený pás, prípadne sú menej zachovalé.
 
       
Po tom, čo sa trasa na určitý čas vzdialila od plotu zvernice, pred lúkou Holint sa k nemu opäť priblíži a vedie popri ňom.
 
 Holint, pohľad zo severozápadnej časti lúky.
 
    Miesto, kde sa bývalá trasa napája na súčasnú modrú trasu je stále identifikovateľné a nachádza sa vedľa lúky Holint. Do zvernice sa tu dá dostať cez dieru v plote. To, že cesta pokračovala kedysi priamo, dobre vidno na druhej fotke. Súčasný modrý chodník sa stáča doprava a od tohto momentu až po Sedlo Skalka vedie tesne vedľa plotu.
 
Na pôvodnom úseku sa zachovalo prekvapivo veľa značiek, aj keď viaceré z nich už poznať len ťažko. Značenie na červenej trase sa možno obnovovalo častejšie ako na zelenej, preto je tu viac zachovalých značiek. Je však pravda, že na rozdiel od zelenej, kde sme viaceré časti pôvodného chodníka prešli len približne, červenú trasu sa nám podarilo prejsť celú, keďže chodník je rozpoznateľný na celom úseku a orientáciu výrazne uľahčuje oplotenie zvernice.
 

0701: Cesta hrdinov SNP (úsek Sološnícka dolina - Vápenná)

Nezdokumentovaná trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Pôvodne modrá trasa vedúca z dnešného rázcestia Sedlo Skalka cez Malú Vápennú na Vápennú bola na prelome 60. a 70. rokov preznačená na červenú (a naopak úsek červenej bol preznačený na modrú). Vedenie červenej trasy cez Malú Vápennú zotrvalo len približne 10 rokov do začiatku 80. rokov, keď bola červená presmerovaná z dôvodu ochrany prírody do súčasnej podoby (súbeh so zelenou a zrušená trasa cez Malú Vápennú).
 
Chodník na zrušenom úseku sa zachoval dodnes a býva občasne využívaný turistami, aj keď legálna možnosť prechodu bez udelenej výnimky nie je možná, keďže celý úsek sa nachádza v 5. stupni ochrany, kde platí zákaz pohybu mimo značených chodníkov. Na tomto úseku sa ešte zachovalo viacero značiek, keďže zmena prebehla až v 80. rokoch.
 

0702: Chodník Jurka Szomolanyiho (úsek Pajštún - Košarisko)

Zdokumentovaná celá trasa

Červená trasa začínajúca pri bývalej vojenskej nemocnici v Bratislave dostala v roku 2005 názov po významnej osobnosti z dejín turistického značenia. V súčasnosti má 19 kilometrov, treba však povedať, že od 60. rokov sa jej trasa takmer vôbec nezmenila. Zo zmien môžeme spomenúť napríklad zmenu trasovania cez obec Marianka, ktorá nastala najneskôr v 60. rokoch a predĺženie trasy až po Košarisko, keď nahradila na tomto úseku žltú trasu (ide o poslednú významnú zmenu). Úsek medzi hradom Pajštún a Košariskom je z hľadiska histórie najzaujímavejší, preto sme sa rozhodli venovať mu pozornosť aj v tomto článku.
 
V okolí hradu Pajštún sa posledná zmena udiala len nedávno, v roku 2022. Pôvodne viedli červená spolu so žltou tesne popod múry hradu, trasa však bola upravená a v súčasnosti hrad obchádzajú pár desiatok metrov z juhu. Zmenila sa aj poloha smerovníka, ktorý bol presunutý o niečo južnejšie. K hradu vedie od červenej trasy významová odbočka.
 
 Významová odbočka červenej nahradila samotnú červenú trasu.
 
Zoškriabaná už neplatná značka pod hradom Pajštún.
 
Neďaleko hradu, východne od neho, sa na strome nachádza stará smerovka červenej, pochádzajúca pravdepodobne zo 60. rokov.  Nedá sa z nej veľa vyčítať, nachádzal sa na nej pravdepodobne len jeden cieľ - Košarisko. Pod smerovkou je na strome stará značka trojuholníkového tvaru, aký sa používal pri odbočkách na vrchol.
 
       
Smerovka, ktorá bola na svojom mieste aj na jeseň 2022.
 
Ďalší úsek v smere na Košarisko sa zrejme menil tiež, mapy z 50. a 60. rokov vedú trasu severne od vrcholu Kozlisko, kým súčasná trasa prechádza priamo okolo tohto vrcholu. Nie je známe, či tento variant platil aj v skutočnosti. Pôvodná cesta je čiastočne viditeľná na mape terénu, aj keď v súčasnosti sa už nevyužíva. Na väčšej časti sme nenašli žiadne stopy po značení, len poľovnícke posedy a miesta, kde poľovníci prikrmujú zver. Zvyšok sme nepreskúmali, nakoľko hľadať presnú trasu bývalej cesty nebolo jednoduché.
 
Žltá značka pod červenou, medzi dnešným TIM Pod Kozliskom a TIM Staré hájne, nachádza sa neďaleko prvého z uvedených rázcestí. Žltá trasa bola preznačená na červenú najneskôr v roku 1963, je však možné, že pôvodné rázcestie (dnes nazývané Pod Kozliskom) bolo umiestnené severnejšie ako dnes a značka pochádza z úseku medzi Dračím hrádkom a rázcestím s červenou. Ďalej, v smere na Košarisko, sme už totiž žiadne stopy po žltej trase nenašli.
 
Posledná zmena nastala pred Košariskom. Zmena sa týkala zvernice, ktorej oplotenie v roku 1975 si vyžiadalo odklonenie červenej trasy popri plote. Zmena však bola len malá, omnoho výraznejšie sa zriadenie zvernice dotklo modrej trasy vedúcej do Lozorna, ktorá bola preložená do Stupavy (jej sa venujeme v článku nižšie).
 
 Pôvodne viedla na Košarisko v smere od Kozliska len červená, ako dodnes vidno na niektorých stromoch.
 
 Na tomto mieste prišlo k preloženiu trasy. Pôvodná trasa pokračovala priamo, kým novšia trasa kopírovala plot zvernice. Na novom úseku viedla červená spolu s modrou a tak to zostalo do dnešných dní.
 
       Značky sme našli na troch stromoch. Kým prvá značka sa nachádza približne v strede zrušeného úseku, zvyšné dve sa nachádzajú na jeho začiatku hneď po tom, čo sa bývalá a súčasná trasa rozdelili.
 
    Pôvodná cesta v areáli bývalej zvernice.
 
 Pravdepodobné vyústenie na asfaltku, kde sa červená spájala s modrou a pokračovala vpravo, smerom na Košarisko.
 
    Posledná zo štyroch značiek, ktoré sme na tomto úseku našli, sa nachádza pri asfaltke. Na fotkách je vidno tiež dôvod presmerovania modrej aj červenej trasy. Dnes sú miesta za bránou opäť prístupné, vedie tadiaľto lyžiarska trasa.

Červená aj modrá trasa zostali v stave, v akom sa ocitli v polovici 70. rokov. Červená trasa končí na Košarisku a ďalej zrejme nebude nikdy predĺžená.

 

0710: Ivanka pri Dunaji - Mohyla M. R. Štefánika

Zdokumentovaná celá trasa

Červená trasa začínajúca pri železničnej stanici v Ivanke pri Dunaji, ktorá viedla k mohyle M. R. Štefánika pri bratislavskom letisku bola vyznačená v roku 1990 (v minulosti však už značená trasa týmito miestami viedla) a nebola napojená na zvyšok siete TZT, viedla len územím obce Ivanka pri Dunaji a asfaltovou cestou vedúcou k mohyle.
 
Na trase sa pravdepodobne nikdy nenachádzali smerovníky (v roku 2010 tu nebol žiadny smerovník ani stopy po ňom) a takisto značenie sa zrejme často neobnovovalo, teda niektoré značky už boli značne vyblednuté aj v čase, keď ešte trasa neexistovala.
 
V roku 2013 väčšiu časť červenej trasy nahradila zelená trasa, ktorá už je napojená na sieť TZT a je súčasťou Štefánikovej magistrály vedúcej na Bradlo. Ďalšiu časť červenej trasy nahradila významová odbočka zelenej trasy vedúca k múzeu v Ivanke pri Dunaji. Staré červené značky teda nájdeme predovšetkým na stromoch na Nádražnej ulici a zopár značiek aj na betónových stĺpoch v blízkosti kaštieľa.
 
    Železničná stanica v Ivanke pri Dunaji a koncová značka nachádzajúca sa hneď pri stanici.
 
       Značky na stromoch na Nádražnej ulici.
 
   Staré červené šípky v Ivanke pri Dunaji.
 
 Ako prvý sa v prvej polovici roku 2013 pri mohyle objavil dočasný smerovník zelenej trasy.

 

5101: Kozí chrbát - Myslenice (Grinava)

Zdokumentovaná celá trasa

 
Pozn.: trasa viedla úsekom do Mysleníc v časoch, keď ešte nebolo uvedené do platnosti súčasné číslovanie trás (zavedené na začiatku 60. rokov, preto je možné, že svoje evidenčné číslo dostala až po presmerovaní do Limbachu, prípadne krátko predtým.)
 
Prvá časť úseku (na mape Etapa 2) sa zmenila neskôr ako bola trasa preložená do Limbachu, stalo sa tak koncom 80. rokov. Pôvodne zelená trasa od rázcestia Kozí chrbát pokračovala dlhší čas spolu s červenou a až od dnes už zrušeného rázcestia pokračovala oblúkom do Medvedieho údolia. Dnes je táto trasa priamejšia. Na zrušenom úseku sa ešte nachádza viacero starých značiek, niektoré sú relatívne dobre zachované. Lesné cesty na tomto úseku sú rozoznateľné, aj keď už sa nevyužívajú (s výnimkou krátkeho úseku od rázcestia Kozí chrbát). Na viacerých miestach je pôvodná trasa zavalená spadnutými stromami a križuje ju potok, v záverečnom úseku si dokonca voda vytvorila nové ˝koryto˝ priamo na bývalej lesnej ceste. Je možné, že okrem toho, že trasa bola dlhšia, bol už v čase jej platnosti problém s prekonávaním potoka, najmä v zimnom období, zavčasu na jar a v období dažďov. Pôda je tiež na viacerých miestach rozbahnená.
 
Začiatok zrušeného úseku sa nachádza pár metrov za rázcestím Kozí chrbát. Zelená trasa dnes odbočuje z lesnej cesty a vedie chodníkom pomerne prudko do údolia. V minulosti však pokračovala spolu s červenou (neskôr zopár rokov aj samostatne) priamo, až k dnes už zrušenému rázcestiu, z ktorého pozostatky sa na mieste zachovali do dnešných dní.
 
Dnes zelená odbočuje doprava, v minulosti pokračovala rovno. Šípka na fotke pribudla v máji 2017, dovtedy nejaký čas táto odbočka nebola poriadne označená.
 
   Pôvodný spoločný úsek červenej a zelenej. Viac fotiek je v článku vyššie, kde sa venujeme práve červenej trase.
 
       Pôvodné rázcestie: strom pohltil dve staré smerovky, nižšie sa zachovali staré turistické značky. Zvyšné smerovky boli zrejme demontované.
 
Od bývalého rázcestia začala zelená trasa klesať do údolia k potoku, ktorého začiatok obchádzala veľkým oblúkom. Prvý úsek je na tom v súčasnosti (2023) najhoršie, nachádza sa tu množstvo popadaných stromov, aj keď pohyb vedľa pôvodnej cesty bol možný bez akýchkoľvek problémov.
 
Súčasná podoba cesty pod bývalým rázcestím.
 
       Popadané stromy na niekdajšej ceste, vďaka čomu je pohyb po bývalej zelenej trase na viacerých miestach nemožný.
 
       Bývalé zelené značky, ktoré boli naposledy obnovené v 80. rokoch.
 
Postupne zanikajúca zelená šípka.
 
 Klesanie k potoku.
 
 Zelená trasa na tomto mieste prekonávala potok. A o kúsok ďalej prekonávala tento potok opäť. Napriek tomu, že potok nie je veľmi široký, pôda okolo neho bola značne rozmočená, čo spôsobilo menšie problémy.
 
Zelená trasa klesla k potoku, ktorý prekonala na dvoch miestach. V závere zrušeného úseku viedla popri potoku až do údolia, kde sa spája so súčasnou zelenou trasou, približne v polovici súčasného úseku Kozí chrbát - Vyvieračka.
 
     Pôvodná cesta vedúca popri potoku. Napriek tomu, že sa už nevyužíva, je stále dosť výrazná.
 
Jedna z dvoch značiek na konci zrušeného úseku, druhá značka je zatretá a nevýrazná.
 
 V závere úseku opäť ležalo na bývalej ceste niekoľko spadnutých stromov a navyše po nej tiekla voda.
 
 Pohľad v smere na Kozí chrbát: dnes zelená trasa pokračuje ľavou cestou, v minulosti pokračovala pravou, ktorá je dnes na začiatku zapadaná stromami.
 
Významnejšia zmena v okolí Bratislavy nastala v 60. rokoch, v lokalite pri Limbachu, keď boli pôvodné turistické trasy (zelená a modrá) skrátené z Mysleníc (dnešná časť Grinava) len po obec Limbach. Zmena prebehla najneskôr v prvej polovici 60. rokov, čo znamená nízke šance na nájdenie akýchkoľvek pozostatkov po značení, navyše prevažnú časť pôvodnej trasy dnes tvoria vinohrady, časť z pôvodnej trasy prechádza cez záhradkársku osadu Hory (resp. Krkavec). Napriek tomu prinášame fotodokumentáciu aj z tohto úseku.
 
Kým dnes zelená trasa končí v Limbachu, pôvodná trasa sa z Medvedieho údolia ešte pred začiatkom obce Limbach odklonila doprava a pokračovala mierne do kopca. Dnes túto cestu kopíruje asfaltka vedúca na Tri Bresty, ktorá je vyznačená cykloznačením. V týchto miestach sa nezachovali žiadne jednoznačné pozostatky po turistických značkách.
 
 V týchto miestach sa pôvodná trasa zelenej oddeľuje od súčasnej, pôvodná viedla údolím (vpravo) a pokračovala cestou na fotke vľavo (cez most ponad potok), dnes pokračuje rovno, do Limbachu.
 
 Fotogenická asfaltová cesta vedúca na Tri Bresty.
 
    Pohľad na miesto, kde zelená opúšťala asfaltku a pokračovala cez les smerom k dnešným záhradám.
 
V miestach zákruty asflatovej cesty, tesne pred odbočkou na Krkavec, sa zelená trasa odpojila a pokračovala dnes už zaniknutou cestou priamo k dnešnej osade Hory, následne pokračovala cestou pomedzi vinohrady a/alebo lúky, ktorá bola neskôr prehradená plotom a neskôr úplne zanikla. Stopy po tejto ceste sú v teréne stále viditeľné, nenašli sme však žiadne stopy po turistických značkách. Predsa len, 60 rokov je dlhá doba...
 
       Pôvodnú cestu je stále možné rozpoznať vďaka terénu.
 
Zelená trasa prechádzala cez dnes už neexistujúci most ponad Krkavčí potok a následne pokračovala cez dnešné vinohrady. Krátko na to sa spojila s modrou a spolu pokračovali až do dnešnej Grinavy. Pôvodné cesty na tomto území sa trochu zmenili, niektoré včak zostali na svojich miestach. Vinohrady prešli pravdepodobne v 60. alebo 70. rokoch obnovou/rozšírením, čo mohlo byť jedným z dôvodov skrátenia zelenej aj modrej iba po obec Limbach (na konci Grinavy pri vstupe do vinohradov sú viditeľné stopy po bránke, čo znamená, že areál bol pravdepodobne v minulosti oplotený).
 
 Pôvodný most ponad Krkavčí potok.
 
 Križovanie asfaltky vedúcej popri Krkavčom potoku, zelená následne pokračovala cez dnešné vinohrady (vpravo).
 
 V týchto miestach sa spájali zelená trasa s modrou. Cesta vpravo pokračuje do Limbachu (pôvodná modrá trasa), zelená pokračovala rovno.
 
    Cesta cez vinohrady (prvá fotka) a posledný úsek pred vstupom do obce (druhá fotka).
 
 Jeden z mála stromov vo vinohradoch má na sebe zvyšky modrej aj zelenej farby, nie je však možné povedať, či pochádzajú práve z turistického značenia (teda či ide o zvyšky značky).
 
 Posledný úsek cesty v Grinave, v pozadí sa nachádza križovatka s hlavnou cestou a hneď vedľa zastávka autobusu, kde turistické trasy končili.
 
Ani v Grinave sme nenašli pozostatky po turistických trasách. Väčšina pôvodných plotov, elektrických stĺpov či stĺpov verejného osvetlenia bola od 60. rokov vymenená.
 
Väčšia časť trasy je stále prístupná, lokalita nad Grinavou stojí za návštevu napríklad v jesennyćh alebo zimných mesiacoch (napríklad oblasť Grinavských jazier).
 
 
5103: Pernek - Pezinská Baba

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Pozn.: číslo 5103 nie je potvrdené, no je pravdepodobné (súčasná trasa 5103 v čase zelenej z Perneku neexistovala a zrejme toto číslo neskôr zdedila).

V dávnejšej minulosti viedli z/do Perneku tri turistické trasy. Tá najkratšia z nich, zelená, viedla do rovnakej lokality ako modrá značka, no jej trasa bola dlhšia, náročnejšia a zaujímavejšia (dlhšia na úseku Pernek - Baba, nie celkovo).

Trasa začínala v Perneku pri autobusovej zastávke (spočiatku viedla od železničnej stanice) a k lesu pokračovala pravdepodobne západnejšou obecnou cestou, pozostatky po nej v obci Pernek sme nenašli nikde. Trasa pokračovala mostíkom ponad potok a následne cestou popod vysoké napätie k lúke. Prvé značky sme objavili až pri tejto lúke v lese vedľa súčasnej cesty.

V súčasnosti je v tejto lokalite navštevovaná predovšetkým lokalita Tri kríže, kam vedie síce strmšia cesta a výstup je náročnejší, výhľady na okolie však stoja za to.

 Výhľad od Troch krížov na Pernek a okolie.

Spodný úsek sme prešli po roku od hľadania prvej časti trasy zrušenej zelenej. Ako sa ukázalo, naše domnienky sa ukázali byť správne a trasa zelenej viedla lesom popri lúke tak, ako je to zaznačené v odkaze. Presný chodník sa nezachoval, približne 15 až 20 metrov od neho v súbehu s ním dnes vedie poľná cesta narozhraní lúky a lesa. Značiek sa tu nachádza celkom dosť (viac, než sme čakali), preto s určením pôvodnej trasy nebol väčší problém.

         Chodník sa už nezachoval, značky tu ešte nájdeme.

Skromnejší, ale stále celkom slušný výhľad na okolie Perneku od bývalej trasy zelenej.

     Zachované značky na mohutných stromoch.

 Kým súčasná cesta vedie vľavo, pôvodná viedla vpravo a na mieste vzniku fotografie sa spájali. Na strome v pozadí (v pravej časti fotky) vidno zelenú značku.

Od lúky zelená trasa pokračovala po ceste, ktorá sa zachovala aj dnes, nebýva však veľmi využívaná a na niektorých miestach je zatarasená popadanými stromami. Spočiatku sa značky stratili, po niekoľkých stovkách metrov sme začali značky popri tejto ceste opäť nachádzať. Trasa bývalej zelenej sa napája na śirokú lesnú cestu vedúcu okolo Jastrabníka, ktorá však v čase zelenej ešte neexistovala.

 Trasu bývalej zelenej na niektorých miestach prehradili spadnuté stromy. Tých našťastie nebolo veľa, ich obchádzka však dala zabrať.

 Chodník sa začal strácať, bol však stále rozpoznateľný aj vďaka terénu. To sme už boli neďaleko spomínanej širokej cesty.

 Táto značka bude očividne staršia ako iné, ktoré sme na tejto trase našli.

     Trasa bývalej zelenej pred napojením sa na širokú lesnú cestu.

 Spätný pohľad: bývalá zelená v smere do Perneku pokračovala vľavo mierne nadol. Za zákrutou existujúcej lesnej cesty sa nachádza posed. Lesná cesta tu v čase zelenej ešte nebola, preto sa tu žiadna križovatka ciest nenachádzala.

Zrušená zelená stúpala od tejto cesty lesom popod k vrcholu južne od Jastrabníka, kde sa nachádza skalný útvar. V tejto lokalite sa na úseku od skalného vrcholu smerom na Pezinskú Babu zachoval aj pôvodný chodník a vrchol býva v menšej miere navštevovaný miestnymi či turistami.

 Cestička pod Jastrabníkom.

Skalný útvar na južnom vrchole.

   Našli sa aj značky, no spočiatku ich bolo málo a boli ďaleko od seba.

Niektoré značky sú stále zachovalé.

Trasa zelenej po prekonaní vrchola pokračovala po hrebeni za mierneho klesania. Postupne prišla až na križovatku ciest (tu sa nachádzajú dve značky ešte pred odbočením) a pokračovala vľavo pod 90 stupňovým uhlom k Rozglabskému potoku (tu už značky nenájdeme), prekonala ho a pokračovala vpravo, cestou severne od potoka. V súčasnosti sa táto časť trasy nachádza na území VVP Turecký vrch, kam nie je povolený vstup, ide však len o prechod územím kúsok od jeho hranice ďalej od lokalít slúžiacich na výcvik, takže problém by byť nemal ani dnes (novšia tabuľka zakazujúca vstup sa nachádza približne až na tomto mieste, prechod po trase bývalej zelenej by tak mohol byť v poriadku).
 
 Pri troche šťastia sa dá naraziť aj na lesnú zver.
 
  
Ani cestou na Gašparovú sme veľa značiek nevideli.
 
Popri potoku sa trasa dostala až k spevnenej ploche, slúžiacej zrejme na otáčanie vojenských vozidiel. Odtiaľto pokračuje cesta nahor, smerom na vrch Gašparová (ide o cestu Pernek - Klokočiny - Gašparová - Konské hlavy, kadiaľ vedie aj cyklistická trasa). Lesnú cestu nahradí užšia cestička, dosahujeme nadmorskú výšku 600 m a ideme vyššie.
 
 Stúpanie, v pozadí spevnená plocha.
 
Tabuľka na hranici vojenského obvodu už toho prežila, zdá sa, dosť.
 
 Cestička na hrebeni.
 
Chodník vedie priamo na vrchol, avšak záverečná fáza stúpania už nie je náročná. Keďže vrchol je v podstate súčasťou hrebeňa tiahnúceho sa až po Konské hlavy, s viacerými vrcholmi, výškový rozdiel je malý.
 
 Vrcholový kameň na Gašparovej.
 
Po takmer zanedbateľnom klesnutí prichádza cesta na miesta, kde už po stromoch zostali len pne, len kde-tu zostal stáť osamelý strom, zväčša buk. Po ľavej strane sa však naskytajú výhľady najmä na oblasť nachádzajúcu sa severným a severovýchodným smerom.
 
  
Výhľad na okolie, na fotkách vidno napríklad oblasť medzi Pernekom a Pezinskou Babou alebo vrch Čmeľok, kam vedie červená turistická trasa.
 
       
Napriek tomu, že stromov tu už veľa nezostalo, značiek sme tu našli celkom dosť. O rok neskôr sme už nenašli žiadnu z týchto značiek, stromy boli vyrúbané (na celom hrebeni sme našli už len jednu značku).
 
 Značka na strome zatiaľ ˝prežila˝, les za ňou však také šťastie nemal (o rok neskôr tu už strom so značkou nebol).
 
     Pohľad na zvyšky bukového lesa.
 
Zelená pokračovala po hrebeni smerom na Konské hlavy. Na ďalšom úseku cesty na hrebeni sme už značky nenašli. Z pôvodného bukového lesa tu zostalo už len zopár stromov a potom už len pne. Už v roku 2020 bola väčšina stromov preč, o rok neskôr ich tu bolo ešte menej. Na hrebeni sa na mieste, kde zelená hrebeň opúšťala a pokračovala vľavo prudkým klesaním, nachádzalo rázcestie vrastené do stromov (dve smerovky na dvoch stromoch z 50. alebo 60. rokov 20. storočia), ktoré sme však nenašli. Je možné, že tieto stromy postihol rovnaký osud ako tie, ktoré spomíname vyššie. Fotku smeroviek nájdete v tomto článku z roku 2012.
 
Na lesnú cestu pod hrebeňom sa napojí aj trasa starej zelenej, chodník už mieste zostupu chýba úplne a svah je prudší. Zelená však po tejto ceste nepokračovala, križovala ju a klesala smerom k potoku. Aj v týchto miestach sa už chodník stráca, značiek sa veľa nezachovalo, mnoho stromov v tejto lokalite má menej ako 20-30 rokov, hľadať značky je teda zbytočné.
 
  
Križovanie lesnej cesty, zelená pokračovala cestou vľavo. Nachádza sa tu aj značka (na druhej fotografii), ktorú už o niekoľko rokov asi nikto nenájde.
 
Bývalá trasa prešla cez potok, kúsok okolo neho a potom začala opäť stúpať. Ani tu sa veľa stôp po značkách nezachovalo, to isté platí aj o schodných cestách.
 
 Ďalšie rúbanisko.
 
Na tejto križovatke sa cesta (pravá na fotke) napája na lesnú cestu v lepšom stave.
 
 Pokračovanie na červenú a na Babu.
 
  
Zelená značka na pomocnom betónovom uchytení, pravdepodobne elektrického stĺpa. Ide o jediný dôkaz o tom, že zelená viedla aj touto cestou.
 
 Spájanie ciest: zelená sem prichádzala sprava, červená vedie vyjazdenejšou ľavou cestou.
 
Na trase bývalej zelenej sa nachádzajú rúbaniská a iné prekážky, preto sa dá síce odhadnúť jej trasa s odchýlkou približne 50-100 metrov, nie je však možné zdokumentovať presné miesta, kadiaľ viedla. Križovatka, na ktorej sa spájali červená so zelenou, stále existuje. Na zvyšnom úseku už viedla zelená spolu s červenou, ktorá v týchto miestach zostala v pôvodnej podobe. Ukončená bola na Pezinskej Babe.
 
  
Staré spoločné značky červenej a zelenej neďaleko Pezinskej Baby.
 
Celá trasa bola zrušená v priebehu druhej polovice 70-tych rokov alebo začiatkom 80-tych rokov. Jedným z dôvodov mohlo byť trasovanie cez vojenský obvod, ktorý sa tam však nachádza podstatne dlhšie, mohlo však prísť k jeho rozšíreniu. Druhým z dôvodov by mohla byť optimalizácia siete TZT, pričom sa zhodnotilo, že v tejto lokalite je turistických chodníkov veľa a tak prišlo k zrušeniu jedného z nich (do obcí (mimo miest) viedli spravidla maximálne dva turistické chodníky, pokiaľ nešlo o atraktívnejšiu lokalitu, napríklad Smolenice).
 

5104: Modra - Sološnica (úsek Papiernička - Sklený vrch)

Zdokumentovaná celá trasa

Starší variant

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Zelená turistická trasa s číslom 5104 má jedno prvenstvo: je to najdlhšia zelená trasa v Malých Karpatoch. Nečudo, že počas svojej dlhej existencie prešla na niektorých úsekoch zmenami. Najvýznamnejšou zmenou bola tá v lokalite Biela skala, kedy musela byť zelená preložená z dôvodu oplotenia zvernice Biela skala, o ktorej istotne počul každý z vás. Do týchto miest nemala verejnosť prístup od polovice 60-tych rokov až do konca roku 2017, kedy bol vstup do zvernice verejnosti po mnohoročnom úsilí turistických spolkov a aktivistov umožnený. Do roku 2017 bol pohyb po týchto miestach skôr otázkou šťastia - museli ste nájsť odomknutú bránu a dúfať, že vás odtiaľto nikto nevyženie preč. K stretom a nezhodám medzi návštevníkmi a lesnou strážou tu však prichádzalo často.
 
Ako sme už spomínali, zvernicu začali budovať v polovici 60-tych rokov, konkrétne v roku 1965. Zelená trasa bola odklonená okolo hradu Červený Kameň, ponad obec Častá a smerom na Sklenú hutu. Jej trasa sa zároveň predĺžila. Ostatných turistických trás sa oplotenie zvernice dotklo len minimálne. Treba pripomenúť, že na tomto úseku už zachovalú značku rozpoznateľnú už zdiaľky nenájdeme.
 
Neďaleko dnešného rázcestia Horná Píla sa zelená v smere od Papierničky stáčala doľava a pokračovala Jánovou dolinou (v súčasnosti Kobylská dolina). Dnes tadiaľto vedie asfaltová cesta, ktorú využívajú mnohí cyklisti, návštevníci lesa či miestni obyvatelia.
 
 Zelená pôvodne viedla cestou vľavo (tak ako dnes), no ďalej pokračovala cestou vpravo (ostrý uhol na jej trase).
 
     
Vstup do zvernice je dnes umožnený. V prípade zamknutej hlavnej brány treba využiť prechodové bránky.
 
     
Súčasná podoba vtedajšej Jánovej doliny a asfaltka na pôvodnej trase zelenej.
 
Asfaltka dnes vedie až k masívu Biela skala - Jelenec - Geldek, zelená trasa viedla väčšou časťou Jánovej doliny a dnešnej asfaltky. Po tom, čo sa odpojila od asfaltky pokračovala lesnou cestou cez Švomlovu lúku západne od vrchu Jelenec, prechádzala okolo (resp. neďaleko) lúky Holint, následne opúšťala územie dnešnej zvernice, križovala červenú (dnes po jej trase vedie modrá zo Sklenej huty do Rohožníka) a so žltou sa spájala neďaleko dnešného rázcestia Sklený vrch. Tu sú v strome ešte vrastené aj staré smerovky, minimálne zelená pochádza z obdobia, keď ešte zelená trasa viedla cez zvernicu.
 
Pri asfaltke v Kobylskej doline nájdeme ešte minimálne dve staré značky, pozostatkov po zelenej trase sa tu už veľa nezachovalo.
 
     
Prvá značka, jedna z dvoch, ktoré sme našli v Jánovej doline.
 
     
Druhá rozpoznateľná značka, ktorá sa nachádza neďaleko miesta, kde zelená opúšťala asfaltku. Okrem týchto dvoch značiek je tu ešte viditeľný zelený pás na ďalšom strome, tu však biele pásy značky chýbajú.
 
    Dve možné križovatky, kde zelená trasa opúšťala dnešnú asfaltku a pokračovala stúpaním lesnou cestou. Pravdepodobnejšia je možnosť na ľavej fotke, avšak zelené značky sme si pri lesnej ceste nevšimli.
 
 Pohľad z prvej lúky na trase na vrch Jelenec, samotný vrchol však vidno nie je.
 
 Lesná cesta vedúca k Švomlovej lúke bez jednoznačných zelených značiek.
 
Prvú jednoznačnú zelenú značku sme na úseku mimo asfaltky našli pri málo známej Švomlovej lúke. Zelená trasa prechádzala západným okrajom tejto lúky a smerovala priamym smerom na sever. Nasledovala najstrmšia etapa zelenej trasy na tomto úseku, ktorá však bola len krátka. V tejto časti sa nachádza ďalšia rozoznateľná značka.
 
Zelená trasa pokračovala pravdepodobne už nevyužívanými lesnými cestami a nie je isté, či prechádzala aj okrajom lúky Holint alebo prechádzala lesom východne od nej. V tejto lokalite sme našli len staré zelené pásy, ktoré síce majú rovnaký odtieň zelenej ako nájdené turistické značky, avšak nie je možné potvrdiť, či ide o turistickú alebo lesnícku značku. Nachádzajú sa tu aj turistické symboly či ˝podpisy˝ turistov, ktoré boli vytvorené pred desaťročiami a ktoré možno nájsť na značkovaných chodníkoch v celých Malých Karpatoch.
 
Na úseku mimo zvernice sme nenašli žiadne stopy po zelených značkách, okrem spomínaného smerovníka na dnešnom rázcestí Sklený vrch.
 
Na základe nájdených turistických značiek môžeme povedať, že použitá biela farba bola zrejme menej kvalitná ako zelená, ktorá sa zachovala najviac.
 
     Zelená značka pri Švomlovej lúke, na druhej fotke je strom so značkou viditeľný v pravej časti fotky.
 
 Pohľad zo severu na Švomlovu lúku.
 
    Najstrmší úsek trasy. Pôvodná cesta je rozpoznateľná vďaka terénu.
 
 Rozpoznateľná turistická značka vďaka zvyškom bielej farby. Zelený pás je však najvýraznejší.
 
       Zelené pásy na stromoch, pri ktorých nie je možné určiť, či ide o bývalé turistické alebo lesnícke značky.
 
 Lúka Holint, kadiaľ v minulosti možno tiež viedla zelená značka (aj tu sa nachádza jeden strom so zeleným pásom, avšak s nepotvrdenou značkou).
 
 V týchto miestach zelená trasa opúšťala areál dnešnej zvernice.
 
       Pohľad na bývalú križovatku červenej a zelenej a lesný chodník pokračujúce v smere na Sklený vrch.
 
 Lesná cesta medzi Sklenou hutou a Skleným vrchom, zelená trasa sem vychádzala z lesa (vpravo na fotke).
 
 Pred rázcestím Sklený vrch sa zachovali už len posledné stromy. Ten so smerovníkmi zatiaľ prežil.
 
 Pôvodné turistické smerovky na strome, na ktorom sa nachádzajú aj súčasné smerovky rázcestia Sklený vrch. Na smerovke na spodnej fotke možno rozlúštiť nápisy ˝Križovatka s červenou˝ a ˝Jánova dolina˝, čo znamená, že smerovka pochádza pravdepodobne z 50. rokov a prestala byť platná v polovici 60. rokov (k jej demontáži zrejme neprišlo preto, že v čase presmerovania zelenej trasy už bola čiastočne vrastená do stromu, čo znamená, že bola namontovaná podstatne skôr ako v polovici 60. rokov).
 
Bývalý úsek zelenej trasy je od roku 2017 opäť voľne prístupný v celej dĺžke. Značená trasa však v areáli zvernice pravdepodobne (aspoň nie v najbližších rokoch) vyznačená nebude a tak bude zvernicu zelená trasa aj naďalej obchádzať tak, ako v súčasnosti.
 

Novší variant

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Po tom, čo bola v polovici 60. rokov zriadená zvernica Biela skala a oplotená veľká časť lesa spolu s časťou zelenej trasy na úseku Papiernička - Sklený vrch, bola táto trasa odklonená tak, aby túto zvernicu obišla z východu. Tento variant sa už veľmi nelíšil od toho súčasného, nastal akurát menší posun trasy na východ (bližšie k obci Častá) z dôvodu výstavby nového oplotenia zvernice a jej rozšírenia, k čomu prišlo približne v polovici 70. rokov. Rozšírená zvernica tak pohltila aj novšiu trasu zelenej, ktorá ju obchádzala. Kým pôvodné oplotenie sa na svojom mieste nezachovalo, novšie slúži dodnes, avšak cez mnohé diery v oplotení sa dá do zvernice dostať aj mimo oficiálnych brániek.
 
 Súčasná zelená odbočuje doprava, bývalá pokračovala rovno (dnes tadiaľ vedie náučný chodník k Sivej bani), prípadne viedla cestičkou bližšie k plotu zvernice. V tejto časti sme staré značky nenašli.
 
Brána do areálu zvernice. Cestička vpravo vedie popri plote k Sivej bani a Červenej bani.
 
Trasa zelenej viedla spočiatku okolo dnešného plotu zvernice okolo Sivej bane a Červenej bane, neskôr sa mierne stáčala doľava a obchádzala Kamenný vŕšok zo západu, následne klesla do Častianskej doliny. Značiek na tomto úseku sa zachovalo málo. Je možné, že vzhľadom na malý počet križovatiek na trase nebolo veľa značiek potrebných.
 
 Sivá baňa, kam vedie náučný chodník. V pozadí vidno jazdca na bielom koni.
 
 Stará značka v areáli zvernice, hneď vedľa oplotenia. Túto značku uvidíte aj cestou k Červenej bani (v smere od hradu Červený kameň). Pôvodné oplotenie zvernice sa nachádzalo naľavo od značky.
 
       Značky sú zachovalé, je ich tu však málo.
 
       Pohľad na pôvodnú trasu zelenej v areáli zvernice, ktorá je od konca roku 2017 prístupná verejnosti.
 
 Zelená trasa pravdepodobne viedla aj po tejto ceste, tu sme však už značky nenašli.
 
 Trasa prechádzala týmito miestami a následne klesla do Častianskej doliny.
 
Ďalšia značka sa nachádza pod týmto rúbaniskom. Trasa viedla po stále existujúcej lesnej ceste a napojila sa na cestu v Častianskej doline (dnes asfaltka) hneď za dnešnou bránou zvernice. V týchto miestach sa už značky nezachovali.
 
    Zelená značka na strome hneď pod rúbaniskom.
 
       Vedľa cesty vedúcej do Častianskej doliny sme našli štyri dobre zachované zelené značky.
 
 Križovatka ciest, kde sa zelená pravdepodobne napájala na cestu v Častianskej doline. Stopy po značkách tu už nenájdeme, je možné, že v čase zelenej trasy sa tu nachádzal smerovník.
 
Zelená trasa pokračovala Častianskou dolinou cestou, ktorá sa dnes nachádza v areáli zvernice. Na prvej križovatke odbočovala doprava, prechádzala pravdepodobne popri zvyškoch Gabčovej hájovne a stúpaním východne od vrchu Egreš sa dostala na hrebeň, kde sa spojila so súčasnou zelenou trasou. Na tomto úseku sme našli len dve menej zachovalé značky (zaujímavosťou je, že značky pri Kamennom vŕšku sú podstatne zachovalejšie), je však pravda, že pôvodných stromov sa tu zachovalo málo (najmä v miestach, kde sa pôvodná trasa spájala so súčasnou - tu je nemožné vystopovať pôvodný chodník).
 
 Jediná zelená značka, ktorú sme si všimli v Častianskej doline.
 
 Odbočka ku Gabčovej hájovni, zelená trasa tu pravdepodobne odbočovala doprava.
 
 Široká lesná cesta a krmelec pre zver.
 
    Zelená značka nachádzajúca sa východne od vrchu Egreš na jednom z posledných stromov, ktoré ešte pamätajú zelenú trasu pred rokom 1975.
 
 Lesná cesta opúšťa zvernicu na mieste, kde nie je osadená brána.
 
 Takmer odlesnený vrch Egreš, pred ním vidno oplotenie zvernice.
 
Zelená trasa viedla v tejto podobe približne desať rokov a následne po rozšírení zvernice bola presmerovaná do dnešnej podoby.
 
 
Na úseku Sklený vrch - Mesačná lúka viedla zelená kedysi južne od lokality Veľký Štekov tak, ako je to znázornené v odkaze. Takéto vedenie trasy udávajú ešte aj mapy zo 70. rokov, nie je však jasné, kedy presne prišlo k zmene do súčasnej podoby. Vrchný úsek bol však pomerne strmý. Túto časť trasy sme (zatiaľ) nezdokumentovali, takže nie je možné povedať, či sa v lokalite nachádzajú stopy po pôvodnom značení.
 

5113: Stupava - Lozorno (úsek Lintavy - Močiarna)

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Táto trasa vedúca z mesta Stupava do obce Lozorno kedysi neviedla až do Lozorna, ale končila neďaleko dnešného rázcestia Pri Suchom potoku. Do Lozorna pokračovala modrá trasa. Z ďalších zmien môžeme spomenúť skrátenie v Stupave len po Oboru (kedysi pokračovala až do centra mesta), tu by sme však už stopy po zelenej hľadali márne...
 
Vráťme sa k spomínanému predĺženiu do obce Lozorno - zmena sa udiala v súvislosti so zriadením zvernice v roku 1975. Modrá trasa bola presmerovaná do Stupavy, keďže úsek Košarisko - Lozorno sa stal nepriechodným. Táto zvernica okrem toho, že sa vďaka nej predĺžila zelená trasa ako náhrada za modrú trasu, spôsobila aj menšiu zmenu zelenej trasy na dnešnom úseku Lintavy - Pri Suchom potoku. Je vidno, že nová trasa bola spravená len provizórne na miestach, kde predtým žiadny chodník neviedol. Bola náročnejšia a na jednom mieste bolo treba nepríjemne prechádzať cez potok. Súčasná trasa cez areál bývalej zvernice je jednoznačne pohodlnejšia (kým červená a modrá trasa zostali v pôvodných trasách obchádzajúcich zvernicu, zelená sa vrátila do areálu bývalej zvernice).
 
Prvý úsek v smere od rázcestia Lintavy viedol paralelne so súčasnou trasou popri plote. Už po chvíli sa však trasa bývalej zelenej odchýli doľava. Starú zelenú šípku je vidno aj zo súčasnej trasy, neďaleko sa nachádza zanedbaný krmelec pre lesnú zver.
 
 Najprv viedla stará trasa popri plote okrajom lúky, vľavo vidno súčasnú trasu zelenej, ku ktorej sa neskôr pridala žltá.
 
 Prvá šípka na trase v smere do Lozorna, ktorú vidno aj zo súčasnej trasy.
 
 Pohľad z opačného smeru.
 
       Pokračovanie zelenej trasy, na trase sa nachádzajú menšie aj väčšie stromy a viacero zvieracích cestičiek.
 
Netradičná značka, ktorá už neslúži svojmu účelu.
 
 Šípky na trase sú novšieho formátu a aj značky vyzerajú novšie, čo svedčí o tom, že trasa presmerovaná do súčasnej podoby pravdepodobne v 90. rokoch alebo začiatkom 21. storočia.
 
    
Klesanie k potoku.
 
 Menej zachovalá značka pri potoku.
 
Ako sme už spomenuli, náročnejším bodom na trase bolo miesto prechodu cez potok, ku ktorému bolo potrebné ísť strmo dole a následne opäť hore. Potok sám o sebe nie je výdatný, problémy však mohli byť počas zimného alebo daždivého obdobia, keď sa kvôli blatu alebo snehu mohlo v týchto miestach šmýkať.
 
    Miesto prechodu cez potok. Oplotenie zvernice sa nachádza hneď vedľa. Na druhej fotke na strome za potokom vidno aj starú zelenú značku.
 
Zelená trasa pokračovala cez les popri plote.
 
 Súčasná podoba lokality.
 
    Značky na tomto úseku. Druhá značka sa nachádza pred lúkou a následne sme trasu starej zelenej stratili. Ak viedla cez lúku, chodník sa už nezachoval a značky tam nebolo možné umiestniť.
 
 Lúka, ktorou viedla zelená trasa je jediným pekným miestom na pôvodnej trase. Často sa na nej zdržiava srnčia alebo danielia zver, v čase nášho výskytu sme však zver na lúke ani v jej okolí nevideli, iba stopy po zveri. Súčasná trasa však tiež vedie cestou pomedzi lúky.
 
     Pri hornom konci lúky sme našli na jednom mieste dve zelené značky, ktoré sú však menej zachovalé ako ostatné značky. Možno sa celý úsek vedúci cez lúku ešte raz presúval alebo značky pochádzajú z nejakého staršieho variantu trasy.
 
 Dnes vedie zelená spolu so žltou cez areál bývalej zvernice, do ktorej sa dá okrem otvorených brán dostať aj cez mnohé diery v oplotení.
 
 Na úseku medzi lúkou a súčasnou zelenou trasou sme našli iba jednu značku pár metrov od súčasnej trasy, pričom nie je možné povedať, či pochádza z čias obchádzky zvernice alebo sa udiala nejaká ďalšia zmena a chodník sa posunul len o pár metrov východnejšie.
 
Kým na prvom úseku sme našli dostatok značiek, na druhom úseku sme trasu ˝stratili˝ a v lese medzi hornou lúkou a súčasnou zelenou trasou sme nenašli presné miesto, kadiaľ zelená trasa viedla. Tento úsek je síce krátky, sú tu však pôvodné stromy. Bývalá a súčasná trasa sa však pravdepodobne spájali neďaleko dněsného rázcestia Pri Suchom potoku, keďže obchádza bola zameraná len na obchádzku plota (trasa však s výnimkou začiatočného úseku neviedla tesne pri plote, ako to bolo v prípade niektorých trás obchádzajúcich zvernicu Biela skala).
 
Menšie zmeny zelenej trasy sa udiali v obci Lozorno, kým v minulosti trasa obchádzala autobusovú zastávku v smere do Jablonového, neskôr bola presmerovaná okolo nej. Poslednou zmenou bolo skrátenie trasy len po autobusovú zastávku, kým v minulosti viedla až k železničnej stanici. Tomuto úseku sa podrobnejšie venujeme pri modrej trase 2404 v tomto článku nižšie.
 
Pozn.: mapy z 80. rokov a prvej polovice 90. rokov zakreslili obchádzku zvernice inak - podľa nich viedla zelená cca po vrstevnici 320 m a na súčasnú trasu sa napájala až na dnešnom úseku Močiarna - Rusniaky (teda mala viesť paralelne so súčasnou trasou, na západ od nej). Takýto úsek by však v praxi znamenal prekonanie ďalších troch potokov a vzhľadom na to, že úsek Pri Suchom potoku - Močiarna oplotený nebol, by nedával žiadny význam. V teréne sme tu žiadne stopy po značkách ani lesných cestách či chodníkoch nenašli, nachádzajú sa tu len zvieracie cestičky.
 

2404: Svätý Jur - Lozorno

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Modrá a žltá trasa viedli najneskôr do konca 80. rokov od železničnej stanice v Svätom Jure ulicami Kollárova a Bratislavská. Táto trasa bola priamejšia, no vyhýbala sa spodnej časti námestia v centre mesta a taktiež autobusovej zastávke. Na pôvodnej trase môžeme nájsť na betónových stĺpoch staré spoločné značky modrej a žltej.

 Aj v roku 2022 nájdeme pri stanici v Svätom Jure pôvodné kruhové koncové značky.

  Staré značky modrej a žltej v Svätom Jure.

Ďalšia zmena nastala v oblasti hradu Biely Kameň a následne ceste k hradisku. V súčasnosti modrá trasa hrad vynecháva, kedysi viedla spolu so žltou k hradu a následne klesla naspäť do údolia. Tento chodník stále existuje, no je pomerne strmý (dnes tadiaľto vedie náučný chodník). Vyústi na asfaltke, v miestach bývalého lyžiarskeho a rekreačného strediska (na asfaltke sa stále nachádza brána a aj turniket - je možné, že kedysi tu bol obmedzený vstup (napr. v zimných mesiacoch) alebo bol vstup regulovaný len na asfaltke a prechod po modrej bol bez obmedzení). K rázcestiu pri hradisku dnes vedie modrá údolím po tejto asfaltke, stúpanie je miernejšie.

        Modré značky pod Bielym Kameňom.

 Spoločná značka modrej a žltej hneď pri hrade, žltá trasa tu zostala aj naďalej.

Nasledujúci priebeh až po Košarisko bol podobný ako dnes. Trasa sa menila vzhľadom na vznik/zánik niektorých lesných ciest a tiež výstavbu asfaltky medzi Košariskom a Svätým Jurom, až bola napokon presmerovaná do súčasnej polohy.

Kým dnes modrá trasa vedie k rázcestiu Hradisko po asfaltke (dve zákruty na trase), v minulosti (zrejme do 80. rokov) pokračovala priamo popri potoku tak, ako sme to zakreslili v odkaze vyššie. Na tomto úseku nájdeme ešte viacero starých značiek, ktoré sú však preriedené a na niektorých častiach pôvodnej trasy sa už nenachádza nič. Pôvodná trasa sa už nevyužíva, je však stále pomerne priechodná (najmä v zime a zavčasu na jar) až na niektoré úseky, kde sa nachádzajú husté porasty mladých stromčekov. Potok je po väčšinu roka len nevýrazný. Vzhľadom na väčší výskyt zveri (srnčej aj diviačej) treba na tomto úseku zvýšiť opatrnosť (pohyb týmito miestami veľmi neodporúčame, súčasná modrá trasa aj tak vedie neďaleko odtiaľto).

 Začiatok úseku, pohľad od asfaltky. Zdanlivo široká cesta však po niekoľkých desiatkach metrov končí.

 Pohľad zhora na dolinu, kadiaľ viedla modrá.

       Pohľad na pôvodnú modrú trasu, ktorá viedla popri potoku. Na poslednej fotke vidno za stromom so značkou miesto, kde poľovníci prikrmujú zver, na strome vľavo je napísaný nezrozumiteľný zákaz.

    Križovanie pôvodnej modrej trasy s lesnou cestou: na prvej fotke vidno lesnú cestu v pozadí, na druhej fotke (fotené z lesnej cesty) vidno v pozadí na strome modrú značku.

 Značka, ktorú uvidíte z lesnej cesty, ktorá však podľa mapy vedie len k posedu a ďalej nepokračuje.

       Značky, ktoré doslúžili pravdepodobne v 80. rokoch (resp. pred rokom 1991, zrejme však skôr).

 Pôvodne jedna značka bola rozdelená na dve.

 Pokračovanie pôvodnej modrej, neďaleko súčasnej modrej, ktorá by mala viesť po kopci vpravo v pozadí. Z húštiny vľavo však vybehli divé prasiatka a tak sme už ďalej radšej nepokračovali. Kúsok za touto značkou sa modrá trasa oddelila od potoka a pokračovala miernym stúpaním do kopca vpravo.

 Posledná značka v smere na Košarisko, ktorú sme si všimli. Značka sa nachádza neďaleko súčasnej trasy na mieste, kde už nie sú viditeľné žiadne iné stopy po turistickom chodníku.

   Pohľad na miesto, kde sa pôvodná trasa napája na súčasnú. Na prvej fotke je pohľad zo súčasnej trasy, ktorá dnes pokračuje cestou vľavo, pôvodný chodník sa nezachoval. Na druhej fotke je pohľad z už neexistujúceho chodníka na zákrutu na súčasnej trase.

 Prvá značka na zrušenom úseku (v smere do Svätého Jura). Ide o jedinú značku na tomo úseku, ktorá bola zatretá. Značku je možné vidieť aj zo súčasnej modrej trasy, vďaka nej sa nám podarilo identifikovať záverečnú časť úseku.

Mapy z 80. rokov vedú modrú cez kopec nachádzajúci sa južne od potoka, kde sme však žiadne stopy po modrej nenašli (natrafíte tu akurát slušný výhľad na priľahlé okolie), navyše kvôli terénu by ani taký priebeh možný nebol, ide teda o chybu a mylný posun modrej trasy oproti realite.

Ďalší priebeh modrej trasy bol rozdielny. Kým najstaršia vezria trasy pokračovala v podstate priamym smerom až na rázcestie s červenou Salaš, neskoršia vezria už kopírovala oblúk na súčasnej trase, ktorá vedie po asfaltke (pôvodná cesta, slúžiaca pred výstavbou asfaltky, viedla o niekoľko (desiatok) metrov južnejšie oproti súčasnej asfaltke).

    Staré modré značky na úseku Hradisko - Salaš (neďaleko asfaltky).

   Tadiaľto v minulosti viedla modrá trasa. Cesta sa nachádza len pár metrov od asfaltky, kadiaľ vedie modrá trasa dnes.

Od Košariska viedla modrá po asfaltke a následne lesnou cestou vedúcou neďaleko asfaltky, ktorá vedie do Lozorna popri Suchom potoku. Asfaltku dnes využívajú najmä cyklisti. Časť turistického chodníka viedla aj rovnakými miestami, kde sa v minulosti nachádzala lesná železnica. Dnes po časti tejto trasy vedie biela lyžiarska trasa z Lozorna na Košarisko, ktorá bola vyznačená v roku 2012. Niektoré značky tejto trasy boli namaľované priamo na miestach značiek pôvodnej modrej. Staré modré značky sú však stále viditeľné, aj keď zmena prišla ešte v 70-tych rokoch. Dôvodom presmerovania trasy bolo zriadenie zvernice v roku 1975, v súčasnosti je pôvodná trasa modrej opäť plne priechodná. Modrá sa však do pôvodnej podoby nevrátila, aj keď tento variant by bol určite lepší, ako súčasné trasovanie do Stupavy. Lyžiarska trasa je na tomto úseku vďaka nedostatočnej nadmorskej výške prakticky zbytočná.

Asfaltka vedúca z Košariska do Lozorna.

 Stará značka červenej a modrej, ktorá doslúžila v polovici 70. rokov. V tom čase viedla modrá po asfaltke spolu s červenou, ktorá sa odpájala až za dnešnou bránou zvernice. Práve tá bola príčinou preloženia oboch trás.

      Lyžiarska trasa bola vyznačená v roku 2012, niektoré pôvodné modré značky boli premaľované.

 Stará modrá značka a pod ňou značka lyžiarskej trasy.

Celá trasa je priechodná, na niektorých častiach úseku sa však v roku 2021 nachádzali popadané stromy, ktoré sťažovali priechod po tejto trase. V roku 2022 bol ale celý úsek plne priechodný bez problémov. Vzhľadom na možnosť využiť asfaltku, táto cesta síce nebýva veľmi využívaná, ale vyšliapaný chodník je viditeľný aj v lete.

     Popadané stromy na ceste.

    Násyp, ktorý bol v minulosti súčasťou lesnej železnice a neskôr modrej trasy.

 Súčasná podoba lesnej cesty.

     Modré značky, ktoré neboli premaľované.

Pri malej vodnej nádrži Kubinov kríž modrá trasa vychádzala z lesa a pokračovala po dnešnej asfaltke. O niekoľko stoviek metrov ďalej, smerom do Lozorna, asfaltka opäť prechádza cez starú bránu, von z bývalej zvernice. Tá je dnes otvorená a oplotenie je zhrdzavené a nekompletné, od roku 1975 však bola táto cesta (medzi Lozornom a Košariskom) na nejaký čas nepriechodná.

 Vodná nádrž Kubinov kríž.

    Staré modré značky neďaleko zelenej vedúcej do Lozorna.

Na súčasnú trasu zelenej sa bývalá modrá napájala neďaleko dnešného TIM Pri Suchom potoku. Zelená tu bola ukončená, modrá pokračovala ďalej. Po presmerovaní do Stupavy bol úsek modrej do Lozorna preznačený zelenou farbou, úsek medzi Košariskom a pôvodným rázcestím modrej a zelenej bol zrušený. Neskôr bola zrušená aj časť trasy (vtedy už zelenej) v Lozorne, k železničnej stanici.

 Križovatka ciest: zelená tu bola ukončená, modrá viedla ľavou cestou miernym klesaním (smer Košarisko).

     Zelená šípka pri smerovníku Močiarna. Kto má dobrý zrak, všimne si aj starú modrú šípku pod tou zelenou. Na druhej fotke sa nachádza modrá značka kúsok od smerovníka Močiarna. Všetky modré značky sú staršie ako 45 rokov.

Modrá (neskôr zelená) viedli v Lozorne pôvodne po ulici Nová a obchádzali autobusovú zastávku, smerovník v Lozorne bol len pri železničnej stanici. Neskôr bola zelená presunutá o ulicu ďalej (súčasná podoba) a okolo rokov 2003/2004 bol zrušený úsek vedúci k železničnej stanici. Na ňom boli všetky značky zatreté hnedou farbou.

    Staré značky na ulici Nová.

Značky vedúce k železničnej stanici boli zatreté hnedou farbou.

 Smerovník z roku 1975 už udáva ako koncový bod trasy Stupavu, na mape z roku 1973 bola trasovaná ešte v pôvodnej podobe, do Lozorna (apríl 2012).

Modré značky sme našli aj na ulici Zvončínska, ktorá pokračuje cestou južne od priehrady. Mapy minimálne od roku 1958 však udávajú trasu, akú sme zakraslili v odkaze nižšie. Značky sú možno staršie, prípadne pochádzajú z nejakej obchádzky alebo patrili k neoficiálnej trase, ktorá bola na týchto miestach vyznačená. Pri ceste južne od priehrady a následne v lese sme už stopy po značkách nenašli.

    Dve modré značky na ulici Zvončínska, ktoré sme našli. Na prvej fotke vidno už len zvyšky bielej a modrej farby (nachádza sa kúsok od priehradného múru), druhá značka sa nachádza na súčasnej žltej trase a je síce zachovalejšia, ale pôsobí dosť amatérsky. Nie je možné povedať, či značky patrili k modrej trase vedúcej zo Svätého Jura.

Aj novšia podoba trasy do Stupavy prešla zmenami, boli však len drobné a pomerne zanedbateľné. Predtým už do Stupavy jedna modrá trasa viedla, z Marianky cez Borinku a trasou dnešnej žltej z Pajśtúna.

 Jedna zo zmien bola zrealizovaná v oblasti Stupava - Obora. Dnes modrá a zelená vedú po ulici o kúsok ďalej, žltá vedúca na Pajštún tu zostala.

 

2405: Myslenice - Tri kamenné kopce

Zdokumentovaná celá trasa

 
V odkaze je znázornený iba pôvodný priebeh trasy medzi dnešnou časťou Pezinku - Grinavou a obcou Limbach. Trasa bola skrátená po Limbach v 60. rokoch (rovnako aj zelená trasa), zvyšok úseku bol zrušený bez náhrady. Dnes (podobne ako v minulosti) sa na tomto úseku nachádzajú vinohrady. Z cesty je čiastočný výhľad na Pezinok a okolie, pre lepší výhľad treba navštíviť oblasť Grinavských jazier a Grinavskej vyhliadky, ktorá sa nachádza ďalej na juh od bývalej modrej trasy.
 
Dnešné cesty čiastočne kopírujú tie pôvodné, nastali však drobné zmeny. Na tomto úseku sme si nevšimli žiadne jednoznačné pozostatky po turistickej trase (nachádza sa tu výhradne vinič a len výnimočne nejaký strom), pôvodné trasovanie sa dá určiť vďaka historickým topografickým mapám. Fotodokumentáciu ako aj bližšie podrobnosti sme v tomto článku uviedli pri zelenej 5101.
 
Modrá trasa sa zmenila aj v oblasti Šenkárka, zmena sa dotkla úseku v dĺžke necelý kilometer, pôvodná trasa však viedla len pár desiatok metrov južne od tej súčasnej. Pôvodný úsek začína na tomto mieste (nachádza sa tu aj stará značka) a končí pri turistickom rázcestí Šenkárka. Úsek je zaujímavý predovšetkým vďaka väčšiemu výskytu starých značiek, ktoré sú stále dobre viditeľné (na rozdiel od úseku Limbach - Myslenice, kde sa už nezachovalo nič). Je teda možné odsledovať priamo v teréne, že turistické značky vedia na stromoch vydržať niekoľko desaťročí.
 
      Pôvodná trasa je stále priechodná, na poslednej fotke v pozadí vidno rázcestie Šenkárka.
 
 Prvá značka na tomto úseku, v smere cesty na Šenkárku.
 
       Ukážka značiek, ktoré budú viditeľné zrejme ešte niekoľko desaťročí.
 
 Značka, ktorá bola zjavne zrušená ešte skôr, ako bol preložený tento úsek modrej trasy.
 
 

2407: Modra - Rohožník (úsek Zochova chata - Rohožník)

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Modrá turistická trasa, ktorá začína na Harmónii v Modre dnes končí v obci Kuchyňa. V tejto obci končila táto trasa napríklad aj v 50-tych rokoch minulého storočia, no neskôr prišlo k jej presmerovaniu od rázcestia Vývrat do Rohožníka, pričom na úseku Vývrat - Kuchyňa ju nahradila žltá. V druhej polovici 70-tych rokov alebo v 80-tych rokoch však bola modrá presmerovaná naspäť do Kuchyne a do Rohožníka opäť žiadna turistická trasa neviedla. To sa zmenilo približne až v roku 2006, kedy bola do Rohožníka predĺžená iná modrá trasa zo Sedla Skalka.
 
Na úseku Zochova chata - Hubalová prišlo k preloženiu trasy v dôsledku oplotenia zvernice Biela skala. Táto zvernica ˝pohltila˝ tri turistické trasy (resp. ich časti), modrej trasy sa jej zriadenie dotklo najmenej. Na mieste, kde sa pôvodná trasa odkláňala od súčasnej sa nachádza brána do zvernice a vedľa nej je neaktuálna tabuľa upozorňujúca na zákaz vstupu do zvernice. Všetky lesné cesty v zvernice, kadiaľ viedla modrá trasa, sa zachovali a sú priechodné, nie všetky sa však v súčasnosti využívajú.
 
Modrá trasa dnes pokračuje po asfaltke popri plote (celý úsek Zochova chata - Hubalová vedie v podstate popri plote).
 
    Na začiatočnom úseku nájdeme viacero križovatiek lesných ciest. Na križovatkách na fotkách viedla modrá vždy ľavou cestou (pravá cesta na prvej fotke vedie na Starý kopec).
 
    Klesajúca cesta k potoku, ktorá sa dnes už nevyužíva. Nachádza sa tu aj jedna z najzachovalejších modrých značiek v areáli zvernice, ktorá má už ale tiež najlepšie časy za sebou.
 
Všetky značky v areáli zvernice boli zatreté, vďaka čomu nie sú z diaľky dobre viditeľné. Vďaka krycej farbe však farba značiek mohla vydržať dlhšie. Značky sú zachovalejšie ako značky zelenej trasy na úseku zrušenom v polovici 60. rokov, z čoho vyplýva, že modrá trasa mohla byť presmerovaná až v 70. rokoch po rozšírení zvernice. Mapa z roku 1973 však udáva variant, ktorý sa podobá na súčasnú modrú trasu.
 
 Spätný pohľad na klesajúcu lesnú cestu k potoku.
 
     Po prekonaní potoka pokračovala modrá trasa chvíľu popri ňom.
 
       Zatreté značky v areáli zvernice, niektoré už takmer nevidno. Jednu z nich si prišla obzrieť marcová lienka východná.
 
 Od potoka cesta opäť stúpala. Stromov sa tu zachovalo pomenej, pôvodná cesta je vďaka terénu stále rozpoznateľná.
 
    Pohľad na vyrúbaný les pri hornom úseku zrušenej modrej trasy.
 
 Na mieste, kde modrá trasa opúšťala dnešný areál zvernice sa nachádza široká medzera v oplotení.
 
       Značky na úseku medzi súčasnou modrou trasou a zvernicou, niektoré sú zachovalejšie.
 
    Koniec úseku pred napojením sa súčasnú modrú trasu. Násyp na prvej fotke prehradil pôvodnú cestu a zamedzil jej ďalšiemu používaniu (fotky boli spravené len pár metrov od súčasnej modrej trasy).
 
 Prvá značka sa v smere na Zochovu chatu nachádza hneď na začiatku zrušeného úseku a vidno ju aj zo súčasnej modrej.
 
 Pohľad v smere na Zochovu chatu na bývalé (vľavo) a súčasné (vpravo) pokračovanie modrej trasy.
 
Zaujímavosťou je, že zrušený úsek so zvyškami značiek pomerne presne zakreslila turistická mapa z roku 1936. Mapy zo 60. a 70. rokov boli podstatne nepresnejšie a trasu viedli aj cez asfaltku pri Kamennom potoku (severne od zakresleného úseku v odkaze vyššie), kde sme však pozostatky po značkách nenašli a takéto vedenie trasy by bolo nelogické (veľké klesanie a následne opäť stúpanie). Môžeme teda konštatovať, že v posledných desaťročiach pred zriadením zvernice viedla modrá trasa len jedným variantom.
 
Druhá zmena sa týkala úseku Hubalová - Panské uhliská (ktorý vznikol po preložení červenej trasy v 70. rokoch). Modrá trasa viedla po lesnej ceste, kadiaľ dnes vedie cyklistická trasa (neskôr sa k modrej pridala presmerovaná červená). Dnes vedú trasy priamo popri plote.
 
    Staré značky na úseku Hubalová - Panské uhliská.
 
Ďalší úsek modrej bol (takmer) totožný s tým dnešným, ďalšia zmena prišla na klesaní modrej trasy z Vysokej na Vývrat, južne od vrchu Pristodolok. Pôvodná trasa viedla po dodnes zachovanej lesnej ceste (ktorá sa už ale veľmi nepoužíva) a následne po asfaltke k rázcestiu Vývrat. Neskôr bol vybudovaný lesný chodník priamo na Vývrat, modrá trasa sa teda vyhla vedeniu po asfaltke.
 
Aj v tomto prípade sú mapy zo 60. a 70. nepresné a napojenie modrej na asfaltku dávajú južnejšie, ako tomu bolo v skutočnosti.
 
     Súčasná podoba lesnej cesty.
 
 Posledná časť pred napojením na asfaltku.
 
         Modré značky na tomto úseku.
 
 Pohľad z asfaltku na križovatku lesných ciest, kde sa na ňu napájala modrá trasa. Na najhrubšom strome na fotke vľavo sa nachádza značka, ktorú vidno aj z asfaltky.
 
 Jediná modrá značka, ktorú sme si všimli pri asfaltke. Okrem nej sa tu nachádza veľké množstvo zatretých cyklistických značiek. Keďže na hornom úseku asfaltky značky zatreté nie sú, ide pravdepodobne o záškodnícku činnosť niekoho, komu pohyb cyklistov v lese (resp. na tejto asfaltke) prekáža.
 
     Posledné metre lemuje asfaltku tento vysoký múr. Asfaltka sa napája na ďalšiu pri smerovníku Vývrat.
 
Ako sme spomínali, na dnešnom úseku modrej (Kuchyňa - Vývrat) ešte stále nájdeme aj staré žlté značky, no veľa ich tu už nie je. Súčasná modrá kopíruje takmer presne trasovanie bývalej žltej. V Kuchyni po skončení osobnej dopravy na železničnej trati Zohor - Plavecký Mikuláš bola modrá trasa skrátená len po centrum obce, po obnovení letnej premávky osobných vlakov v roku 2017 modrá trasa nebola opätovne predĺžená. Zatretých značiek v Kuchyni nájdeme ešte veľa, podobne ako v Lozorne, Perneku či Plaveckom Mikuláši.
 
     
Žlté značky na úseku Vývrat - Kuchyňa, neďaleko rázcestia Vývrat.
 
 Zabudnutý smerovník pri železničnej stanici v Kuchyni (marec 2014).
 
Modrá trasa počas doby, keď viedla do Rohožníka, pokračovala od súčasného rázcestia Vývrat pokračovala asfaltkou vedúcou smerom na Rohožník. Túto asfaltku lemujú aleje gaštanov a nájdeme tu aj slušné výhľady a okolité lúky. Asfaltku nevyužívajú motorové vozidlá, takže prostredie je tiché. Môžeme tiež pozorovať pasúci sa dobytok na lúkach a na stromoch sa občas zjaví stará modrá značka.
 
Neďaleko asfaltky sa nachádza málo známy hrad Kuchyňa, z ktorého sa zachovali len niektoré základy múrov, no aj toto miesto sa oplatí navštíviť. O hrade sa vie veľmi málo a nie je známe ane jeho skutočné meno, taktiež sa pri ceste k nemu nenachádzajú žiadne šípky ani tabule, takže treba byť ostražitý.
 
     
Pozostatky hradu Kuchyňa.
 
Pri asfaltke nájdeme zachovalejšie značky, ale aj značky, ktoré už majú najlepšie časy za sebou a už ich vidno ťažšie.
 
     
     
Zachovalejšie značky na stromoch.
 
      
Sympatická gaštanová alej popri ceste.
 
Okolité lúky a výhľady.
 
     Gaštanová alej počas jari.
 
Modrá trasa sa odpájala od asfaltky na začiatku lúky hneď za potokom, tak ako je to zakreslené v odkaze nižšie a pokračovala okrajom lúky. Lúka je dnes ohradená elektrickým oplôtkom, chodník popri ňom nevedie, no prejsť sa popri potoku dalo. Od lúky viedla trasa dnes už neexistujúcim lesným chodníkom a napojila sa na širšiu lesnú cestu.
 
     Na tomto mieste sa modrá trasa odpájala od asfaltky. Vďaka šípkam je toto miesto stále identifikovateľné.
 
     Pohľad na šípku ukazujúcu od lúky smerom na asfaltku na Vývrat.
 
     Dnes už neexistujúci chodník, ktorý pokračoval od spomínanej lúky.
 
V opačnom smere, z Rohožníka, by bolo veľmi obtiažne nájsť pokračovanie modrej trasy, keďže šípka sa tu nenachádza a chodník už nič nepripomína. Modrá trasa do Rohožníka pokračovala po stále existujúcej lesnej ceste. Nachádza sa tu ešte stále množstvo značiek, ktoré sú dobre viditeľné aj z väčšej vzdialenosti. Niektoré sú už poriadne roztiahnuté, čo bolo spôsobené rastom stromov a uplynutím dlhej doby od zrušenia tohto úseku trasy.
 
     Podlhovasté značky na stromoch popri lesnej ceste.
 
Viaceré značky vidieť aj zdiaľky.
 
       Niektoré značky pôsobia omnoho mladšie, než v skutočnosti sú.
 
Od lesnej cesty sa modrá trasa odpájala ešte pred východom z lesa a pokračovala chodníkom, ktorý sa už tiež nezachoval. Vďaka šípke na strome sa táto odbočka nedá minúť, bez nej by sme zrejme pokračovanie modrej trasy nenašli, keďže lesný chodník už nič nepripomína a značky sa nájdu až po niekoľkých desiatkach metrov (je možné, že časť trasy išla aj cez dnešnú omladinu). Okrem turistických značiek na stromoch tu nájdeme aj rôzne symboly či ˝podpisy˝ vyrezané do stromov. Trasa prechádza aj okolo posedu a napojí sa na širšiu lesnú cestu, ktorú však po chvíli opustí a pomedzi rodinné domy sa dostáva na prístupovú cestu k nim.
 
     Vďaka šípke na strome sa zatiaľ táto odbočka minúť nedá.
 
 Trasa pokračovala približne týmito miestami. Je však možné, že viedla cez dnešnú omladinu (na fotke vľavo). Značky sme v lese našli až po niekoľkých desiatkach metrov.
 
       Chodník už zanikol, značky zatiaľ zostali.
 
     Pomerne zachovalé značky na tomto úseku trasy.
 
 Už neplatná značka v blízkosti posedu.
 
Poľná prístupová cesta k domom a záhradám nikam ďalej nevedie a tak miestami pripomína skôr lesnú cestu. Popri tejto ceste nájdeme ešte niekoľko značiek na betónových stĺpoch, tú najvýraznejšiu sme zdokumentovali.
 
 Spomínaná cesta, kadiaľ viedla aj modrá trasa.
 
 Stará značka na betónovom stĺpe pri ceste.
 
Táto cesta sa po chvíli napája na druhú poľnú cestu, ktorá o malú chvíľu vyústi na asfaltku vedúcu od kameňolomu, po ktorej vedie súčasná modrá trasa (úsek TZT Sedlo Skalka - Rohožník je jeden z najhorších v rámci Malých Karpát). Modrá trasa do Rohožníka pokračovala rovnako, ako súčasná modrá trasa (avšak pozri poznámku nižšie).
 
 Súčasná modrá trasa do Rohožníka vedie po asfaltke, modrá trasa v minulosti sem prichádzala sprava. Treba však pripomenúť, že súčasná modrá trasa je iná, tá pôvodná bola presmerovaná do Kuchyne.
 
 Dve značky dvoch rôznych trás na múriku. Kým šípka na vrchu tu je ešte z čias pôvodnej modrej trasy, značka nižšie by mala byť podľa stavu stále aktuálna.
 
 Cementáreň v Rohožníku sa stala neodmysliteľným symbolom tohto mesta. Mnohí ľudia z okolia sa však sťažujú na zdravotné ťažkosti s ňou spojené, či väčší výskyt rakoviny.
 
V Rohožníku mala viesť trasa podľa mapy až k hlavnej ceste a okolo dnešnej autobusovej stanice sa postupne dostať až k súčasnej železničnej stanici. Na takto zakreslenom úseku sme však nenašli žiadne stopy po značkách (nenachádza sa tu ani iný legálny priechod cez koľajnice) a šipka od stanice posiela po pár desiatkach metrov doľava, domnievame sa, že išlo o chybu a trasa viedla tak, ako sme zakreslili do mapy. Tento stav však platil až po vybudovaní novej železničnej stanice, približne v polovici 70. rokov, zrejme do zrušenia tohto úseku modrej trasy.
 
Zopár starých značiek nájdeme na ulici pri železničnej stanici. Veľa ich však nie je, keďže len niekoľko desiatok metrov od stanice vedie súčasná modrá trasa. Trasa bola ukončená na stanici.
 
 Značka na stĺpe neďaleko železničnej stanice. Pozoruhodné je však to, že značka je novšieho typu, aký sa používa od druhej polovice 80. rokov, no modrá trasa bola presmerovaná o niečo skôr (najneskôr začiatkom 80. rokov). Vysvetlenia sú dve: značka bola zatretá, avšak vytŕčajúce časti bieleho pruhu nie. Krycia farba sa postupne zošúchala a farba pod ňou zostala zachovalejšia. Druhou možnosťou je, že súčasná modrá trasa zo Sedla Skalka bola omylom vyznačená k železničnej stanici v Rohožníku, prípadne v čase jej vzniku ešte nebolo definitívne rozhodnuté o zastavení osobnej železničnej dopravy na tomto úseku (neskôr bola obnovená sezónna doprava, avšak až o vyše 10 rokov).
 
 Novšia železničná stanica v Rohožníku zo 70. rokov, kde končila modrá trasa.
 
Trasa bola presmerovaná do Kuchyne (kam viedla aj predtým) najneskôr začiatkom 80. rokov. Od roku 2005 alebo 2006 vedie do Rohožníka iná modrá trasa, ktorá, ako sme už spomenuli, na jednom úseku kopíruje trasu pôvodnej modrej , končí však na autobusovej stanici.
 
Pozn.: opísaný úsek sa týkal modrej trasy po tom, čo bola zmenená poloha železničnej trate v Rohožníku a vybudovaná železničná stanica na novom mieste. Pôvodná stanica sa nachádzala na tomto mieste (budovy stále stoja). Nie je však isté, či v tom čase modrá trasa viedla na železničnú alebo autobusovú stanicu, pripadne do Rohožníka ešte vôbec neviedla. Ak viedla na stanicu, je pravdepodobné že viedla priamo po asfaltovej ceste (vedúcej z kameňolomu). Tu sme však žiadne značky viditeľné na prvý pohľad nenašli (nenachádza sa tu však ani veľa starých objektov, stĺpov či stromov).
 

2408: Plavecké Podhradie - Skalka (úsek Plavecký hrad - Plavecké Podhr.)

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Trasa s číslom 2408 prešla v poslednom období dvomi zmenami: bol zrušený úsek trasy v Plaveckom Podhradí vedúci k stanici (okolo roku 2006) a trasa bola predĺžená zo Sedla Skalka do Rohožníka. Podstatné zmeny sa udiali ešte v 60. rokoch minulého storočia, kedy sa takmer celá pôvodná trasa zmenila. Zmena súvisela s výmenou modrej a červenej trasy, ako aj vylepšeniu trasovania z Plaveckého Podhradia (pôvodný úsek sa z hradu nelogicky vracal späť do obce). V tom čase zároveň vznikla žltá trasa 8127 a nahradila časť modrej trasy.
 
Na úseku vedúcom k železničnej stanici nájdeme ešte viacero zachovalých modrých značiek (spolu so žltou), keďže zmena prebehla relatívne nedávno. Žltá trasa bola na tomto úseku obnovená v roku 2019, k zatretiu starých modrých značiek však neprišlo. Vlaková doprava bola zavedená len cez víkendy v letnej sezóne, preto tento úsek nebýva veľmi využívaný.
 
 Pôvodné koncové značky modrej a žltej pri železničnej stanici. Na stĺpe tiež vidno zvyšky kruhového označenia z čias, keď sem viedla iba modrá trasa.
 
 Do roku 2019 sa pri stanici nachádzal zvyšok smerovky modrej trasy, ktorá však zrejme pochádzala zo 70. rokov, keď už modrá trasa viedla cez Amonovu lúku a Sklenú hutu.
 
Nasledujúci priebeh trasy (od rázcestia trás v Plaveckom Podhradí) bol minimálne od 50. rokov totožný so súčasným. Výraznejšia zmena nastala za Plaveckým hradom, kedy sa do 60. rokov pôvodná trasa stáčala na juh a vracala do obce Plavecké Podhradie, odkiaľ pokračovala smerom na Vápennú. Súčasné riešenie je jednoznačne lepšie - od Plaveckého hradu sa dá plynulo pokračovať lesom a napojiť sa na červenú trasu, zároveň zostalo zachované spojenie Plavecké Podhradie - Plavecký hrad a Plavecké Podhradie - Vápenná.
 
Na zrušenom úseku sme našli len zopár pozostatkov po značkách. Ako sa ukázalo, na tomto úseku boli zrušené značky poctivo pozatierané. Väčšia časť trasy však išla cez lúku, takže veľa značiek na tomto úseku zrejme nebolo ani v minulosti.
 
Dnes modrá trasa odbočuje doľava, v minulosti pokračovala cestou vpravo a viedla späť do dediny.
 
    Pozostatky po značkách nachádzajúce sa len pár desiatok metrov od súčasnej modrej trasy.
 
    Značky pri dnes už neexistujúcej ceste vedúcej k lúke. Tieto značky boli zatreté, postupne sa však opäť ukázala aj modrá farba. Všetky rozpoznateľné značky sme našli len na krátkom úseku v lese pri súčasnej modrej trase.
 
    Neďaleko bývalej modrej trasy sa nachádzajú málo známe pozostatky niekdajšieho kláštora zo 14. storočia.
 
 Tadiaľto viedla kedysi modrá trasa a pokračovala cestou medzi stromami na lúke (v pozadí vpravo).
 
       Pôvodná cesta je na niektorých miestach zarastená a zapadaná konármi, hneď vedľa vedie súčasná cesta (po lúke).
 
 Jediný možný pozostatok značky na tomto úseku trasy, ktorý sme si všimli. Táto značka však nie je jednoznačná - chýbajú stopy po modrej farbe.
 
 Výhľad na východnú časť Plaveckého Podhradia a masív Vápennej v pozadí.
 
Vyústenie pôvodnej cesty na lúku. Ďalšia časť pôvodnej cesty pokračuje o niekoľko stoviek metrov ďalej (za fotografom), tadiaľto však už modrá trasa zrejme neviedla.
 
V Plaveckom Podhradí sa pôvodná modrá spája so súčasnou žltou a následne po trase dnešnej žltej pokračovala na Vápennú. V obci sme stopy po modrých značkách na tomto úseku nenašli.
 
Na nasledujúcom úseku (v smere na Vápennú) viedla modrá podľa máp z 50. a 60. rokov priamo (súčasná źltá sa odkláňa doprava a následne mierne stúpa juhozápadným, neskôr východným smerom. na priamej trase (jediná možnosť je cesta vedúca okolo skál a jaskýň) sme nenašli žiadne stopy po značkách. Je pravdepodobné, že ak tadiaľto modrá trasa niekedy viedla, bola presmerovaná omnoho skôr a v mapách táto zmena nebola uvedená. Prvá časť úseku je dosť strmá, druhá časť je zase zapadaná lístím, konármi aj starými stromami a prejsť týmto úsekom je dosť náročné. Vychodený chodník vedie len k jaskyniam a skalám, ktoré využívajú skalolezci.
 
    To, či modrá trasa viedla aj okolo jaskýň a ˝lezeckej steny˝ sa nám nepodarilo overiť. Podľa starých máp tadiaľto kedysi viedla cesta až hore pod Vápennú.
 

2409: Plavecký Mikuláš - Smolenice (úsek Plavecký Mikuláš - Brezinky)

Zdokumentovaná časť trasy

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Modrá trasa vedúca z Plaveckého Mikuláša dnes prechádza cez Brezinky popod najvyšší vrch Malých Karpát až do Smoleníc, k železničnej stanici. Len pre zaujímavosť, na mape z roku 1958 je modrá trasa z Plaveckého Mikuláša vedená až do Myjavy, postupne však boli niektoré úseky tejto trasy zrušené a trasa bola rozdelená na viacero modrých trás (dnes ide o trasy č. 2409, 2413, 2435 a 2446).
 
Trasa medzi Plaveckým Mikulášom a Smolenicami sa výraznejšie zmenila na úseku Plavecký Mikuláš - Brezinky. Menila sa na začiatočnom úseku, no hlavná zmena prišla v 90. rokoch po oplotení veľkej časti lesa z dôvodu výstavby zvernice.
 
Pôvodne začínala modrá trasa spolu so zelenou a žltou pri železničnej stanici, od nich sa však odpájala ešte pred centrom obce a pokračovala po ceste smerom na Plavecký Peter. Až pred koncom obce odbočovala vpravo. Nie je isté, či viedla po ceste okolo vedenia vysokého napätia tak, ako ju zakreslili do mapy alebo viedla dnes už neexistujúcim chodníkom, no na starých topografických mapách nie sú zaznačené žiadne iné cesty a každá turistická mapa vedie modrú trasu trochu inak: kým mapy z rokov 1958 a 1973 vedú modrú trasu mierne južnejšie ako sme ju zakreslili my, mapy z 80. rokov ju zase vedú severnejšie. Treba však povedať, že všetky tieto mapy boli značne nepresné a skreslené.
 
Pri pátraní po pôvodnej trase sme našli dve staré modré značky na jednom stĺpe (každá pre jeden smer). Okrem nich sa tu ešte nachádza väčšie množstvo spoločných značiek modrej, zelenej a žltej na úseku medzi železničnou stanicou a súčasným ukončením turistických trás, tento úsek bol však zrušený po roku 2004 a značky teda nie sú také staré.
 
     Značky na betónovom stĺpe už na úseku, kadiaľ viedla iba modrá trasa. Biele pásy na prvej fotografii zjavne niekto dodatočne obnovil.
 
Hlavnú cestu sme opustili na nenápadnej odbočke, pri poľnej ceste vedúcej okolo vedenia vysokého napätia sme značky nenašli, hľadanie aj tak sťažovala rozbujnená vegetácia v letnom období. Preskúmali sme aj niektoré bočné chodníky, avšak značku sme nenašli. Tá sa našla až na skalke pri chatách neďaleko napojenia sa na súčasnú modrú trasu. Je teda jasné, že modrá minimálne po časti tejto cesty kedysi viedla. Podľa stavu značiek je zrejmé, že tento úsek bol zrušený už skôr ako v 90. rokoch.
 
     Prierez lesom pod vedením vysokého napätia a výhľad na Plavecký hrad a obec Plavecký Mikuláš.
 
     Modrá značka na skalke.
 
Bývalá trasa modrej sa následne spája so súčasnou, no hneď na to sa opäť rozdeľujú. Súčasná trasa z juhu obchádza oplotený areál, ktorý však nie je taký veľký. Po niekoľkých stovkách metrov sa tieto trasy opäť spájajú, avšak opäť len na malú chvíľu.
 
 Pohľad z opačnej strany: lesnú cestu pretína oplotenie a brána.
 
Po pár desiatkach metrov modrá trasa opäť opúšťala tú súčasnú, odbočovala vľavo, pravdepodobne popri okraji lúky sa dostala až k potoku a po jeho prekonaní a ostrej zákrute doľava pokračovala po asfaltke, ktorá dnes vedie popri plote zvernice.
 
     Rozdelenie ciest: modrá dnes vedie cestou vpravo, kedysi viedla cestou vľavo, ako je vidieť na starých značkách na druhej fotografii. Nevieme však povedať, či ide o trasu modrej z čias, keď ešte viedla cez územie dnešnej zvernice alebo išlo len o ďalší variant trasy, ktorý sa po chvíli opäť spojil so súčasnou trasou. Ak sú značky na druhej fotografii staršie ako 25 rokov, potom je zrejmé, že modrá viedla tadiaľto na lúku a po jej okraji k potoku. Tieto miesta sú však v lete veľmi zarastené, ťažko priechodné a staré značky sa teda hľadajú ťažko.
 
Vďaka šípkam sa nám podarilo nájsť miesto, kde modrá trasa prekonávala potok a napájala sa na spomínanú asfaltku. Na úseku pri potoku sa už chodník nezachoval. Popri asfaltke sa až po bránu zvernice nachádza viacero modrých značiek, ktoré doslúžili najneskôr v roku 1997. Vtedy bola postavená zvernica a modrá trasa musela byť presmerovaná.
 
     Šípky pri napojení sa modrej trasy na asfaltku. Prvá šípka (smer Plavecký Mikuláš) ukazovala, že treba odbočiť z asfaltky k potoku, tá druhá (smer Brezinky) zase ukazovala, že treba pokračovať vpravo po asfaltke.
 
 Klesanie k potoku a v pozadí vidno aj spomínanú lúku.
 
 V týchto miestach modrá trasa prekonávala potok, mostík pravdepodobne nebol potrebný.
 
 Dnes už v teréne zostali len staré značky, chodník zanikol. Za značkou vidno oplotenie zvrenice, ešte pred ním sa nachádza asfaltka.
 
         Modré značky pri asfaltke.
 
Vačšia časť trasy na tomto úseku sa nachádza na oplotených miestach zvernice Balunky, kam sa bežný človek len tak nedostane, preto túto časť nie je možné zdokumentovať. Väčšina trasy však na tomto úseku vedie cez lúky, preto sa v areáli zvernice asi veľa značiek nezachovalo. Cez brány zvernice sme si na prvý pohľad nevšimli žiadne.
 
     Pohľad na bránu zvernice Balunky, ktorá vznikla v roku 1997. Na druhej fotografii vidno časť bývalej modrej trasy, ktorá dnes už nie je prístupná.
 
 Brána na opačnom konci zvernice, neďaleko miesta, kde sa modrá trasa spájala s červenou.
 
Súčasná asfaltová cesta v zvernici kopíruje pôvodnú cestu, ktorá existuje už mnoho desaťročí. Nie je však známe, kedy bola vyasfaltovaná a rozšírená. V areáli zvernice tiež vyrástlo viacero budov, vrátane sídla spoločnosti, ktorej zvernica patrí.
 
Na mieste, kde sa modrá trasa spájala s červenou (neďaleko rázcestia Brezinky, chata) sa ešte po roku 2000 nachádzal starý zanedbaný smerovník z 80. rokov, na ktorom bola modrá smerovka preškrtnutá červenou farbou. Odtiaľto už modrá trasa pokračovala tak ako dnes.
 
Najneskôr v druhej polovici 90. rokov musela byť vyznačená obchádzka do súčasnej podoby. Modrá trasa teda vedie v dlhšom súbehu s červenou a trasa medzi Plaveckým Mikulášom a Brezinkami sa značne predĺžila. Na (nielen) súčasnej modrej trase v priebehu roka 2020 zmizli niektoré turistické smerovníky, takže miestnym poľovníkom alebo lesníkom zrejme vadí pohyb ľudí aj po tejto trase.
 

2445: Boleráz - Zabité (úsek Boleráz - Majdan)

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Táto trasa vznikla okolo roku 1991 a v dnešnej podobe vedie z Horných Orešian k horárni Zabité. Pôvodne však bola podstatne dlhšia a začínala v obci Boleráz, pri železničnej stanici. Z Bolerázu však viedla len niekoľko rokov a najneskôr v roku 2002 bola zmenená do súčasnej podoby (na mape z roku 2001 je ešte vedená z Bolerázu, na smerovkách v teréne z roku 2002 už bola vedená z Horných Orešian). Spolu s modrou bola skrátená žltá trasa, ktorá pôvodne viedla z Dolných Orešian do Horných Orešian a po jej trase bola presmerovaná modrá.
 
 Železničná stanica v Bolerázi. Niekdajší začiatok modrej trasy.
 
V Bolerázi pri stanici sa na stĺpe stále nachádza smerovník (iné sme v teréne už nenašli), ktorý bol namiesto odmontovania zatretý. Okrem toho je aj značne zhrdzavený. V prvom riadku je však pri dôkladnejšom skúmaní rozlúštiteľný názov ˝Všivavec˝, čo je názov CHA, kadiaľ trasa prechádzala.
 
 Smerovník pri stanici v Boleráze.
 
Pôvodná trasa sa dá v obci ľahko vystopovať vďaka zvyškom značiek, ktoré však boli na stĺpoch a múroch pozatierané. Viaceré z nich však pôsobia omnoho staršie a sú zošúchané. Značky možno vybledli aj preto, že trasa sem viedla len krátko a na tomto úseku sa obnovili len raz alebo dvakrát, teda vrstiev farieb na značkách bolo menej.
 
         Zatreté značky v obci Boleráz. Neznalý človek by si skôr pomyslel, že sem viedla červená trasa a nie modrá.
 
 Zatretá značka na konci obce Boleráz.
 
Modrá pokračovala z obce Boleráz priamo až ku križovatke na hranici CHA Všivavec, takže nájsť jej trasovanie nie je žiadny problém. Naskytujú sa nám pohľady na Malé Karpaty a okolité polia. Od trasy sa dá vybočiť k vodnej nádrži Boleráz, kam zvyknú chodiť miestni (na tomto úseku sme ich stretli celkom dosť, ďalej už nikoho).
 
 Pohľad na Malé Karpaty v pozadí.
 
 Bývalá modrá značka za obcou s kostolom v pozadí.
 
 Dnes už neplatné turistické značky.
 
Modrá viedla cez pás zelene pomedzi kríky. Našli sme tu aj staré cestné kamene, takže cesta tu zrejme bola už dlhú dobu. V súčasnosti je však už na viacerých miestach nepriechodná. Hneď vedľa však stále vedú poľné cesty.
 
 Cesta zrejme viedla pomedzi kríky, dnes je lepšie ísť cestou vpravo okrajom poľa.
 
 Premostenie jarku, ani v týchto miestach to už nie je veľmi priechodné.
 
     Značky zostali, priechodná cesta už nie.
 
 Križovatka na hranici CHA Všivavec. Modrá odbočuje vľavo, pokračovaním rovno (mimo bývalej trasy modrej) sa po asi desiatich minútach dostaneme k sírovému prameňu.
 
 
Trasa bývalej modrej pokračuje chodníkom cez CHA Všivavec. Podľa stôp pneumatík žiaľ tadiaľto jazdia motorkári či cyklisti pomerne bežne, aj keď celý areál patrí pod 4. stupeň ochrany. (V 4. stupni ochrany oficiálne platí zákaz pohybu mimo značených ciest, čo by znamenalo, že do tohto areálu je vstup úplne zakázaný. Chýbajú však akékoľvek tabuľky označujúce 4. stupeň. Máme za to, že peší pochyb výhradne po existujúcom chodníku by nemal byť problémom).
 
Na tomto chodníku sa zachovalo ešte veľa turistických značiek, niektoré vyzerajú ako úplne nové. Prostredie pôsobí celkom príjemne, aj keď areál nie je príliš veľký.
 
         Bývalá trasa modrej v CHA Všivavec.
 
Chodník sa po chvíli napája na širšiu lesnú cestu neďaleko vysielača, okolo ktorého následne prechádza. Táto cesta sa zachovala tiež a aj tu sa nachádzajú značky na stromoch (aj jedna zatretá na stĺpe), je ich tu však menej.
 
Kúsok borovicového lesa.
 
 Vstup do areálu z opačnej strany, od cesty medzi Hornými Orešanmi a Smolenicami. Treba sa držať vyjazdenejšej cesty, tá vľavo zjavne nikam nevedie.
 
Modrá trasa po tom, čo opustila CHA Všivavec križovala hlavnú cestu a pokračovala lesnou cestou cez les severne od Vodnej nádrže Horné Orešany. Od tejto cesty sa však po necelých desiatich minútach odpájala. Na tomto mieste sa nachádza šípka, ktorá posiela na dnes už neviditeľný chodník, ktorý prestal byť využívaný. Priesek lesom je však stále rozpoznateľný aj priechodný, odporúčame však pokračovať po lesnej ceste, ktorá sa neskôr, rovnako ako bývalá modrá trasa, napojí na asfaltku vedúcu popri vodnej nádrži.
 
 Po križovaní hlavnej cesty viedla modrá trasa opäť lesom.
 
 Lesná cesta so zachovanými modrými značkami.
 
 Modrá šípka posiela vľavo, na dnes už neexistujúci chodník.
 
 Modrá trasa pokračovala lesným chodníkom (na fotke vľavo).
 
         Ďalšia časť modrej trasy, kadiaľ už vychodený chodník nevedie.
 
 Modrá značka uprostred lesa, kadiaľ už žiadny chodník nevedie.
 
    Modré značky pravdepodobne na miestach, kde sa lesný chodník napájal na asfaltovú cestu.
 
Modrá pokračovala po ceste, kadiaľ chodia autá na Majdánske, či do Lošonca. Neviedla však až po najbližšiu križovatku, ale viedla skratkou a túto križovatku obchádzala tak, ako je znázornené v odkaze vyššie. Tu už sa chodník ani väčšina pôvodných stromov nazachovali, naopak, nachádza sa tu omladina a malinčie.
 
Po chvíli sa trasa napojila opäť na asfaltku, ktorá vedie do časti Majdánske. Turistická mapa vedie modrú trasu ponad túto asfaltku, no stopy po značkách ani ceste v lese nie sú, naopak, pri ceste sa značky nachádzajú. Na mape teda bola modrá trasa zaznačená chybne. Po tejto ceste pokračovala až po najbližšiu zákrutu, kde sa cesta stáča doľava.
 
Po opustení asfaltky pokračovala modrá trasa po telese bývalej lesnej úzkokoľajnej železnice z konca 19. storočia, ktorá slúžila na prevoz dreva do chemickej továrne na Majdánskom. Stopy po telese trate a bývalé mosty nájdeme v teréne ešte aj dnes. Nachádza sa tu aj jeden železničný vagón na súkromnom pozemku. O trati sa viac môžete dozvedieť na tomto odkaze.
 
 Jeden z mostov bývalej úzkokoľajnej železnice, kadiaľ viedla aj modrá trasa.
 
         Pohľad na teleso zrušenej železnice a bývalú trasu modrej. Na prvej fotografii vidno v pozadí aj most a za ním asfaltku.
 
 Jedna zo zachovaných modrých značiek na tomto úseku.
 
Trasa z lesa vychádzala na mieste pôvodného depa motorovej trakcie (spomenuté v odkaze vyššie). Dnes sa tam nachádza rodinný dom a pozemok je súkromný, kvôli čomu nás miestni napomenuli, no po vysvetlení, že dokumentujeme pôvodnú turistickú trasu nám ochotne porozprávali o histórii továrne aj lesnej železnice (ak by ste si chceli prejsť túto trasu tiež, odporúčame na Majdan pokračovať priamo po asfaltke a nie cez súkromné pozemky). Na modrú trasu si však nespomínali, aj keď tam žijú už niekoľko desaťročí a trasa prechádzala priamo cez ich pozemok. Zrejme sa využívala len málo a aj preto bola neskôr na tomto úseku zrušená.
 
Modrá viedla aj touto cestou. V pozadí sa nachádza spomínané bývalé depo.
 
V lokalite Majdan sa nachádza viacero zatretých modrých značiek na stĺpoch či múroch budov. Trasa sa na súčasnú modrú trasu napájala pri dnešnom rázcestí Majdan, kúpalisko. Pôvodne sem viedla aj žltá trasa z Dolných Orešian, ktorá z Orešianskeho sedla pokračovala na Majdan v súbehu s modrou trasou a neskôr viedla po dnešnej modrej trase do Horných Orešian.
 
         Zatreté značky v lokalite Majdan, našli sme aj jednu nezatretú, avšak už zošúchanú značku.
 
Majdan, bývalá chemická továreň.
 
Ako sme už spomenuli, modrá bola zrušená najneskôr v roku 2002, no v podstate celú jej trasu si môžete prejsť aj dnes, ak teda plánujete nenáročný výlet a neviete kam sa vybrať.
 

Bonus: Stupava

Turistické trasy viedli v minulosti až k železničnej stanici v Stupave. Osobná železničná doprava bola do Stupavy zrušená už v roku 1979, alternatívou sa stala autobusová doprava, ktorá je vedená po priamejšej trase. Turistické trasy však boli na úseku ku stanici zrušené zrejme už skôr (60. roky alebo prvá polovica 70. rokov). Viedla sem žltá z Marianky ale aj modrá trasa. Na úseku medzi parkom (súčasné východisko turistických trás) a stanicou sme našli len jednu starú šípku, iné značky sa zrejme už nezachovali.

Pravdepodobne posledná zachovaná značka na zrušenom úseku ku stanici.

 Budova stanice je v žalostnom stave, ale stále stojí. Vlak sa sem však už nikdy nedostane, koľajnice boli odstránené na celom úseku na jar 2012.
 
 
 

Kde nájdete staré značky?

Turistické značky na zrušených úsekoch turistických ciest môžete nájsť minimálne na týchto miestach, kadiaľ už turistická trasa dnes nevedie:

- cestná komunikácia Červený Kameň - Častá (žltá)

- lesná cesta medzi TIM Pod Zámčiskom a TIM Nad hvezdárňou (priamo, vynechanie Zámčiska) (žltá)

- ulice v Svätom Jure (alternatívna trasa) (žltá)

- asfaltka z Dobrej Vody popod Dobrovodský hrad smerom na Dlhé rovne (červená)

- hrádza od galérie Danubiana smer Dobrohošť, následne cez Vojku na Šípovú hať (dve rôzne trasy, prvá viedla lesnou cestou okolo Dunaja a následne okolo Vojčianskeho jazera, neskôr už viedla prevažne po hrádzi) (červená)

- lesné cesty medzi Hubalovou a Sedlom Skalka, popod Taricové skaly (červená)

- lesné cesty medzi Sedlom Skalka a Sklenou hutou, v areáli zvernice popri súčasnej modrej trase, následne aj ďalej smerom k Sedlu Uhliská, približne pri trase dnešnej modrej (červená)

- lesný chodník cez Malú Vápennú na Vápennú (červená)

- lesný chodník medzi Brezinkami a hradom Ostrý kameň (priama a strmá trasa) (červená)

- ulice v Ivanke pri Dunaji (značka viedla zo železničnej stanice do roku 2013) (červená)

- lesné cesty medzi Sokolskými chatami, Bojkovou a Rakovou (červená, zelená)

- lesné cesty pod súčasným rázcestím Kozí chrbát 2 (červená, zelená)

- asfaltka a lesné cesty medzi Pílou a Skleným vrchom (zelená)

- lesné cesty medzi Červeným Kameňom a Sklenou hutou v areáli zvernice (zelená)

- lesné cesty medzi Pernekom a Pezinskou Babou (zelená)

- ulice v Svätom Jure (alternatívna trasa) a následne lesný chodník cez hrad Biely Kameň (modrá)

- asfaltka a lesná cesta z Vývratu smer Rohožník (modrá)

- lesné cesty a obec Boleráz (úsek medzi Majdánom a ŽST Boleráz zrušený okolo roku 2001) (modrá)

- lesné cesty medzi Hubalovou a Zochovou chatou v areáli zvernice (modrá)

- lesné cesty medzi Košariskom a zelenou značkou neďaleko TIM Močiarna (modrá)

- lesné cesty medzi Plavecký Mikulášom a Brezinkami (trasa platná pred oplotením zvernice) (modrá)

- lesný chodník medzi TIM Traja jazdci - Pod Veľkou Homoľou (červená, modrá, zelená, žltá)

- ulice a cestné komunikácie vedúce k železničným staniciam v Stupave (modrá), Lozorne (zelená), Perneku (modrá a žltá), Kuchyni (modrá), Rohožníku (modrá), Sološnici (zelená a žltá), Plaveckom Mikuláši (modrá, zelená a žltá) a Hradišti pod Vrátnom (modrá, zelená a žltá)

   Fotografia na záver 1: stará značka červenej, modrej a zelenej (pôvodne červenej, zelenej a žltej) na úseku medzi TIM Pod Veľkou homoľou a TIM Traja jazdci. Žltá bola preznačená na modrú na prelome 70. a 80. rokov.

Fotografia na záver 2: modrá značka nachádzajúca sa neďaleko rázcestia žltej trasy a banského náučného chodníka nad Pezinkom. To, či skutočne pochádza z oficiálnej modrej trasy alebo išlo len o nejakú neoficiálnu, sa nám nepodarilo zistiť. Žiadna mapa modrú trasu týmito miestami neviedla a v okolí sme ďalšie modré značky nenašli.

 

    Bonus: ˝putovné˝ značky nájdeme aj mimo Bratislavy. Značka na prvej fotografii sa nachádza v Ivanke pri Dunaji na Bernolákovskej ulici. Aj keď v Ivanke pri Dunaji kedysi červená trasa bola (venujeme sa jej aj v tomto článku), značka na fotografii sem spolu so stĺpom doputovala z úplne iného miesta. Značka na druhej fotografii sa tiež nachádza v Ivanke pri Dunaji, na Pluhovej ulici (touto ulicou turistická trasa nikdy neviedla). Červenú značku na poslednej fotografii nájdeme vo Veľkých Levároch, medzi železničnou stanicou a samotnou obcou.
 

TIP: všetky dohľadateľné zrušené úseky Cesty hrdinov SNP vrátane historických informácií a ďalších zaujímavých faktov nájdete na samostatnej stránke historia.cestasnp.sk.

Článok bol vydaný v lete 2020 a postupne je dopĺňaný.

Posledná aktualizácia: 16.06.2023