OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

zrušené TZT v okolí Bratislavy

 

Zrušené/presmerované TZT v okolí Bratislavy (Podunajsko, Malé Karpaty, Záhorie)

autor: mirec240

Po zdokumentovaní zmien v trasovaní turistických chodníkoch na území hlavného mesta, prichádzame aj s dokumentovaním zmien v úzkom či širšom okolí Bratislavy. Článok však bude stručnejší, nebude obsahovať všetky zmeny, ale len tie, ktoré sa nám podarí fotograficky zdokumentovať v teréne. Niektoré zmeny budú len stručne zhrnuté.

V prípade, že aj vy chcete nájsť staré značky na stromoch či stĺpoch a pokúsiť sa nájsť pôvodnú trasu turistického chodníka, šance na úspech máte najmä v prípade, že trasa bola zmenená/zrušená v 70-tych, 80-tych či 90-tych rokoch a neskôr. Stopy po značkách týkajúce sa zmien v 50-tych či 60-tych rokoch už nájdeme len s veľkým šťastím (v prípade, že sa v lese zachovali staršie stromy), šanca na úspech je preto malá.

 

5103: Pernek - Pezinská Baba

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Pozn.: číslo 5103 nie je potvrdené, no je pravdepodobné (súčasná trasa 5103 v čase zelenej z Perneku neexistovala a zrejme toto číslo neskôr zdedila).

V dávnejšej minulosti viedli z/do Perneku tri turistické trasy. Tá najkratšia z nich, zelená, viedla do rovnakej lokality ako modrá značka, no jej trasa bola dlhšia, náročnejšia a zaujímavejšia (dlhšia na úseku Pernek - Baba, nie celkovo).

Trasa začínala v Perneku pri autobusovej zastávke (spočiatku viedla od železničnej stanice) a k lesu pokračovala pravdepodobne západnejšou obecnou cestou, pozostatky po zelenej značke v obci Pernek sme nenašli nikde. Trasa pokračovala mostíkom ponad potok a následne cestou popod vysoké napätie k lúke. Prvé značky sme objavili až pri tejto lúke v lese vedľa súčasnej cesty.

V súčasnosti je v tejto lokalite navštevovaná predovšetkým lokalita Tri kríže, kam vedie síce strmšia cesta a výstup je náročnejší, výhľady na okolie však stoja za to.

 Výhľad od Troch krížov na Pernek a okolie.

Spodný úsek sme prešli po roku od hľadania prvej časti trasy zrušenej zelenej. Ako sa ukázalo, naše domnienky sa ukázali byť správne a trasa zelenej viedla lesom popri lúke tak, ako je to zaznačené v odkaze. Presný chodník sa nezachoval, približne 100 metrov v súbehu s ním dnes vedie poľná cesta narozhraní lúky a lesa. Značiek sa tu nachádza celkom dosť (viac, než sme čakali), preto s určením pôvodnej trasy nebol väčší problém.

         Chodník sa už nezachoval, značky tu ešte nájdeme.

Skromnejší, ale stále celkom slušný výhľad na okolie Perneku od bývalej trasy zelenej.

     Zachované značky na mohutných stromoch.

 Kým súčasná cesta vedie vľavo, pôvodná viedla vpravo a na mieste vzniku fotografie sa spájali. Na strome v pozadí (v pravej časti fotky) vidno zelenú značku.

Od lúky zelená trasa pokračovala po ceste, ktorá sa zachovala aj dnes, nebýva však veľmi využívaná a na niektorých miestach je zatarasená popadanými stromami. Spočiatku sa značky stratili, po niekoľkých stovkách metrov sme začali značky popri tejto ceste opäť nachádzať. Trasa bývalej zelenej sa napája na śirokú lesnú cestu vedúcu okolo Jastrabníka, ktorá však v čase zelenej ešte neexistovala.

 Trasu bývalej zelenej na niektorých miestach prehradili spadnuté stromy. Tých našťastie nebolo veľa, ich obchádzka však dala zabrať.

 Chodník sa začal strácať, bol však stále rozpoznateľný aj vďaka terénu. To sme už boli neďaleko spomínanej širokej cesty.

 Táto značka bude očividne staršia ako iné, ktoré sme na tejto trase našli.

     Trasa bývalej zelenej pred napojením na širokú lesnú cestu.

 Spätný pohľad: bývalá zelená v smere do Perneku pokračovala vľavo mierne nadol. Za zákrutou existujúcej lesnej cesty sa nachádza posed. Lesná cesta tu v čase zelenej ešte nebola, preto sa tu žiadna križovatka ciest nenachádzala.

Zrušená zelená stúpala od tejto cesty lesom popod k vrcholu južne od Jastrabníka, kde sa nachádza skalný útvar. V tejto lokalite sa na úseku od skalného vrcholu smerom na Pezinskú Babu zachoval aj pôvodný chodník a vrchol býva v menšej miere navštevovaný miestnymi či turistami.

 Cestička pod Jastrabníkom.

Skalný útvar na južnom vrchole.

   Našli sa aj značky, no spočiatku ich bolo málo a boli ďaleko od seba.

Niektoré značky sú stále zachovalé.

Trasa zelenej po prekonaní vrchola pokračovala po hrebeni za mierneho klesania. Postupne prišla až na križovatku ciest (tu sa nachádzajú dve značky ešte pred odbočením) a pokračovala vľavo pod 90 stupňovým uhlom k Rozglabskému potoku (tu už značky nenájdeme), prekonala ho a pokračovala vpravo, cestou severne od potoka. V súčasnosti sa táto časť trasy nachádza na území VVP Turecký vrch, kam nie je povolený vstup, ide však len o prechod územím kúsok od jeho hranice ďalej od lokalít slúžiacich na výcvik, takže problém by byť nemal ani dnes (novšia tabuľka zakazujúca vstup sa nachádza približne až na tomto mieste, prechod po trase bývalej zelenej by tak mohol byť v poriadku).
 
 Pri troche šťastia sa dá naraziť aj na lesnú zver.
 
  
Ani cestou na Gašparovú sme veľa značiek nevideli.
 
Popri potoku sa trasa dostala až k spevnenej ploche, slúžiacej zrejme na otáčanie vojenských vozidiel. Odtiaľto pokračuje cesta nahor, smerom na vrch Gašparová (ide o cestu Pernek - Klokočiny - Gašparová - Konské hlavy, kadiaľ vedie aj cyklistická trasa). Lesnú cestu nahradí užšia cestička, dosahujeme nadmorskú výšku 600 m a ideme vyššie.
 
 Stúpanie, v pozadí spevnená plocha.
 
Tabuľka na hranici vojenského obvodu už toho prežila, zdá sa, dosť.
 
 Cestička na hrebeni.
 
Chodník vedie priamo na vrchol, avšak záverečná fáza stúpania už nie je náročná. Keďže vrchol je v podstate súčasťou hrebeňa tiahnúceho sa až po Konské hlavy, s viacerými vrcholmi, výškový rozdiel je malý.
 
 Vrcholový kameň na Gašparovej.
 
Po takmer zanedbateľnom klesnutí prichádza cesta na miesta, kde už po stromoch zostali len pne, len kde-tu zostal stáť osamelý strom, zväčša buk. Po ľavej strane sa však naskytajú výhľady najmä na oblasť nachádzajúcu sa severným a severovýchodným smerom.
 
  
Výhľad na okolie, na fotkách vidno napríklad oblasť medzi Pernekom a Pezinskou Babou alebo vrch Čmeľok, kam vedie červená turistická trasa.
 
       
Napriek tomu, že stromov tu už veľa nezostalo, značiek sme tu našli celkom dosť. O rok neskôr sme už nenašli žiadnu z týchto značiek, stromy boli vyrúbané (na celom hrebeni sme našli už len jednu značku).
 
 Značka na strome zatiaľ ˝prežila˝, les za ňou však také šťastie nemal (o rok neskôr tu už strom so značkou nebol).
 
     Pohľad na zvyšky bukového lesa.
 
Zelená pokračovala po hrebeni smerom na Konské hlavy. Na ďalšom úseku cesty na hrebeni sme už značky nenašli. Z pôvodného bukového lesa tu zostalo už len zopár stromov a potom už len pne. Už v roku 2020 bola väčšina stromov preč, o rok neskôr ich tu bolo ešte menej. Na hrebeni sa na mieste, kde zelená hrebeň opúšťala a pokračovala vľavo prudkým klesaním, nachádzalo rázcestie vrastené do stromov (dve smerovky na dvoch stromoch z 50. alebo 60. rokov 20. storočia), ktoré sme však nenašli. Je možné, že tieto stromy postihol rovnaký osud ako tie, ktoré spomíname vyššie. Fotku smeroviek nájdete v tomto článku z roku 2012.
 
Na lesnú cestu pod hrebeňom sa napojí aj trasa starej zelenej, chodník už mieste zostupu chýba úplne a svah je prudší. Zelená však po tejto ceste nepokračovala, križovala ju a klesala smerom k potoku. Aj v týchto miestach sa už chodník stráca, značiek sa veľa nezachovalo, mnoho stromov v tejto lokalite má menej ako 20-30 rokov, hľadať značky je teda zbytočné.
 
  
Križovanie lesnej cesty, zelená pokračovala cestou vľavo. Nachádza sa tu aj značka (na druhej fotografii), ktorú už o niekoľko rokov asi nikto nenájde.
 
Bývalá trasa prešla cez potok, kúsok okolo neho a potom začala opäť stúpať. Ani tu sa veľa stôp po značke nezachovalo, to isté platí aj o schodných cestách.
 
 Ďalšie rúbanisko.
 
Na tejto križovatke sa cesta (pravá na fotke) napája na lesnú cestu v lepšom stave.
 
 Pokračovanie na červenú a na Babu.
 
  
Zelená značka na pomocnom betónovom uchytení, pravdepodobne elektrického stĺpa. Ide o jediný dôkaz o tom, že zelená viedla aj touto cestou.
 
 Spájanie ciest: zelená sem prichádzala sprava, červená vedie vyjazdenejšou ľavou cestou.
 
Na trase bývalej zelenej sa nachádzajú rúbaniská a iné prekážky, preto sa dá síce odhadnúť jej trasa s odchýlkou približne 50-100 metrov, nie je však možné zdokumentovať presné miesta, kadiaľ viedla. Križovatka, na ktorej sa spájali červená so zelenou, stále existuje. Na zvyšnom úseku už viedla zelená spolu s červenou, ktorá v týchto miestach zostala v pôvodnej podobe. Ukončená bola na Pezinskej Babe.
 
  
Staré spoločné značky červenej a zelenej neďaleko Pezinskej Baby.
 
Celá trasa bola zrušená v priebehu druhej polovice 70-tych rokov alebo začiatkom 80-tych rokov. Jedným z dôvodov mohlo byť trasovanie cez vojenský obvod, ktorý sa tam však nachádza podstatne dlhšie, mohlo však prísť k jeho rozšíreniu. Druhým z dôvodov by mohla byť optimalizácia siete TZT, pričom sa zhodnotilo, že v tejto lokalite je turistických chodníkov veľa a tak prišlo k zrušeniu jedného z nich (do obcí (mimo miest) viedli spravidla maximálne dva turistické chodníky, pokiaľ nešlo o atraktívnejšiu lokalitu, napríklad Smolenice).
 

5104: Modra - Sološnica (úsek Papiernička - Sklený vrch)

Zdokumentovaná časť trasy

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Zelená turistická trasa s číslom 5104 má jedno prvenstvo: je to najdlhšia zelená trasa v Malých Karpatoch. Nečudo, že počas svojej dlhej existencie prešla na niektorých úsekoch zmenami. Najvýznamnejšou zmenou bola tá v lokalite Biela skala, kedy musela byť zelená preložená z dôvodu oplotenia zvernice Biela skala, o ktorej istotne počul každý z vás. Do týchto miest nemala verejnosť prístup od polovice 60-tych rokov až do konca roku 2017, kedy bol vstup do zvernice verejnosti po mnohoročnom úsilí turistických spolkov a aktivistov umožnený. Do roku 2017 bol pohyb po týchto miestach skôr otázkou šťastia - museli ste nájsť odomknutú bránu a dúfať, že vás odtiaľto nikto nevyženie preč. K stretom a nezhodám medzi návštevníkmi a lesnou strážou tu však prichádzalo často.
 
Ako sme už spomínali, zvernicu začali budovať v polovici 60-tych rokov, konkrétne v roku 1965. Zelená trasa bola odklonená okolo hradu Červený Kameň, ponad obec Častá a smerom na Sklenú hutu. Jej trasa sa zároveň predĺžila. Ostatných turistických trás sa oplotenie zvernice dotklo len minimálne.
 
Neďaleko dnešného rázcestia Horná Píla sa zelená v smere od Papierničky stáčala doľava a pokračovala Jánovou dolinou (v súčasnosti Kobylská dolina). Dnes tadiaľto vedie asfaltová cesta, ktorú využívajú mnohí cyklisti, návštevníci lesa či miestni obyvatelia.
 
 Zelená pôvodne viedla cestou vľavo (tak ako dnes), no ďalej pokračovala cestou vpravo (ostrý uhol na jej trase).
 
     
Vstup do zvernice je dnes umožnený. V prípade zamknutej hlavnej brány treba využiť prechodové bránky.
 
     
Súčasná podoba vtedajšej Jánovej doliny a asfaltka na pôvodnej trase zelenej.
 
Asfaltka dnes vedie až k masívu Biela skala - Jelenec - Geldek, zelená sa však držala priameho smeru, je teda zrejmé, že presné lesné cesty alebo miesta by sa dnes hľadali ťažko. Zelená viedla popod Jelenec, križovala červenú (dnes po jej trase vedie modrá značka zo Sklenej huty do Rohožníka) a so žltou sa spájala neďaleko dnešného rázcestia Sklený vrch. Tu sú v strome ešte vrastené aj staré smerovky, tie však pravdepodobne pochádzajú už z obdobia po preložení trasy okolo zvernice.
 
My sme preskúmali len začiatočnú časť trasy, počas spiatočnej cesty z vrcholov Geldek a Jelenec. Išli sme opačne, teda smerom k Papierničke a išlo hlavne o snahu nájsť akékoľvek pozostatky po zelenej značke. Na asfaltku sme sa napojili na tomto mieste.
 
     
Jedna z dvoch možných značiek, ktoré sa nám podarilo nájsť. Stopercentne sa identifikovať nedá, no vzhľadom na prítomnosť bielej a zelenej farby by mohlo ísť o značku z prvej polovice 60-tych rokov.
 
     
Ďalšia sa nachádzala pri spomínanej križovatke, kde sme sa napojili na asfaltku. Aj táto je už v stave, že nedokážeme stopercentne prehlásiť, že ide o turistickú značku, aj keď tvar značky tomu nasvedčuje.
 
Ak by vás zaujímal ďalší priebeh trasy (smerom na Sklený vrch), musíte túto lokalitu preskúmať sami :) Upozorňujeme však, že nájsť presnú cestu alebo ďalšie staré značky môže byť dosť zložité, vzhľadom k tomu, že trasa bola zrušená pred 55 rokmi, čo už je dosť dlhá doba. My zase nevylučujeme, že sa sem ešte niekedy vrátime.
 

2404: Svätý Jur - Lozorno

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Modrá a žltá značka kedysi viedli od železničnej stanice v Svätom Jure ulicami Kollárova a Bratislavská. Táto trasa bola priamejšia, no vyhýbala sa spodnej časti námestia v centre mesta a taktiež autobusovej zastávke. Na pôvodnej trase môžeme nájsť na betónových stĺpoch staré značky, ktoré si môžete pozrieť na Google street view (vidno napríklad pôvodné ukončenie modrej a žltej pri stanici).

Ďalšia zmena nastala v oblasti hradu Biely Kameň a následne ceste ku hradisku. V súčasnosti modrá značka hrad vynecháva, kedysi viedla spolu so žltou ku hradu a následne klesla naspäť do údolia. Tento chodník stále existuje, no je pomerne strmý. Vyústi na asfaltke v miestach bývalého lyžiarskeho a rekreačného strediska. K rázcestiu pri hradisku dnes vedie modrá údolím po asfaltke, stúpanie je miernejšie.

        Modré značky pod Bielym Kameňom.

 Spoločná značka modrej a žltej hneď pri hrade, žltá značka tu zostala aj naďalej.

Nasledujúci priebeh až po Košarisko bol takmer rovnaký ako dnes. Trasa sa menila vzhľadom na vznik/zánik niektorých lesných ciest, až bola napokon presmerovaná do súčasnej polohy (cesty sa menili napr. po vybudovaní asfaltky vedúcej zo Svätého Jura na Košarisko. Modrá trasa križovala Cestu hrdinov SNP a na Košarisku sa spájala so zelenou a červenou. Väčšia zmena prišla na nasledujúcom úseku.

    Staré modré značky na úseku Hradisko - Salaš.

    Lesné cesty, kadiaľ v minulosti viedla modrá trasa. Cesta na prvej fotke sa nachádza len pár metrov od asfaltky, kadiaľ vedie modrá trasa dnes. V prípade druhej fotky sme už značky nenašli, pri ceste boli len mladšie stromy.

Od Košariska viedla modrá po asfaltke a nálsledne lesnou cestou vedúcou neďaleko asfaltky, ktorá vedie do Lozorna popri Suchom potoku. Asfaltku dnes využívajú najmä cyklisti. Časť turistického chodníka viedla aj rovnakými miestami, kde sa v minulosti nachádzala lesná železnica. Dnes po časti tejto trasy vedie biela lyžiarska trasa z Lozorna na Košarisko, ktorá bola vyznačená v roku 2012. Niektoré značky tejto trasy boli namaľované priamo na miestach značiek pôvodnej modrej. Staré modré značky sú však stále viditeľné, aj keď zmena prišla ešte v 70-tych rokoch.

Asfaltka vedúca z Košariska do Lozorna.

 Stará značka červenej a modrej. V tom čase viedli značky od Košariska po asfaltke a až po niekoľkých desiatkach metrov vchádzali do lesa. V súčasnosti vchádzajú do lesa už kúsok od smerovníka.

      Lyžiarska trasa bola vyznačená v roku 2012, niektoré pôvodné modré značky boli premaľované.

 Stará modrá značka a pod ňou značka lyžiarskej trasy.

Trasa je na niektorých miestach priechodná, na zopár úsekoch sa však nachádzajú popadané stromy, ktoré sťažujú priechod po tejto trase. Vzhľadom na možnosť využiť asfaltku, táto cesta nebýva veľmi využívaná. Lyžiarska trasa v zime zrejme tiež nebýva využívaná, vzhľadom na slabé zimy a prítomnosť zaujímavejších (aj keď neoficiálnych) trás.

     Popadané stromy na ceste.

    Násyp, ktorý bol v minulosti súčasťou lesnej železnice a neskôr trasy modrej značky.

 Súčasná podoba lesnej cesty.

     Modré značky, ktoré neboli premaľované.

Pri malej vodnej nádrži Kubinov kríž modrá značka vychádzala z lesa a pokračovala trasou dnešnej asfaltky. O niekoľko stoviek metrov ďalej, smerom do Lozorna, asfaltka prechádza cez starú bránu. Tá je dnes otvorená a oplotenie je zhrdzavené a nekompletné, je však zrejmé, že kedysi bola táto cesta (medzi Lozornom a Košariskom) nepriechodná. Brána má síce najlepšie roky za sebou, je však možné, že bola postavená až v polovici 70-tych rokoch a práve kvôli nej musela byť modrá značka preložená. Je to však len nepotvrdená hypotéza.

 Vodná nádrž Kubinov kríž.

    Staré modré značky neďaleko zelenej vedúcej do Lozorna.

Na súčasnú trasu zelenej sa bývalá trasa modrej napájala neďaleko dnešného TIM Pri Suchom potoku. Zelená tu bola ukončená, modrá pokračovala ďalej. Po presmerovaní do Stupavy bol úsek modrej do Lozorna preznačený zelenou farbou, úsek medzi Košariskom a pôvodným rázcestím modrej a zelenej bol zrušený. Neskôr bola zrušená aj časť trasy (vtedy už zelenej) v Lozorne, k železničnej stanici.

 Križovatka ciest: zelená tu bola ukončená, modrá viedla ľavou cestou miernym klesaním (smer Košarisko).

     Zelená šípka pri smerovníku Močiarna. Kto má dobrý zrak, všimne si aj starú modrú šípku pod tou zelenou. Na druhej fotke sa nachádza modrá značka kúsok od smerovníka Močiarna. Všetky modré značky sú staršie ako 45 rokov.

Modrá (neskôr zelená) viedli v Lozorne pôvodne po ulici Nová a obchádzali autobusovú zastávku, smerovník v Lozorne bol len pri železničnej stanici. Neskôr bola zelená presunutá o ulicu ďalej (súčasná podoba) a okolo rokov 2003/2004 bol zrušený úsek vedúci k železničnej stanici. Na ňom boli všetky značky zatreté hnedou farbou.

    Staré značky na ulici Nová.

Značky vedúce k železničnej stanici boli zatreté hnedou farbou.

 Smerovník z roku 1975 už udáva ako koncový bod trasy Stupavu, na mape z roku 1973 bola trasovaná ešte v pôvodnej podobe, do Lozorna (apríl 2012).

Aj novšia podoba trasy do Stupavy prešla zmenami, boli však len drobné a pomerne zanedbateľné. Predtým už do Stupavy jedna modrá trasa viedla, z Marianky cez Borinku a trasou dnešnej žltej z Pajśtúna.

 Jedna zo zmien bola zrealizovaná v oblasti Stupava - Obora. Dnes modrá a zelená vedú po ulici o kúsok ďalej, žltá vedúca na Pajštún tu zostala.

 

2407: Modra - Rohožník (úsek Vývrat - Rohožník)

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Modrá turistická trasa, ktorá začína na Harmónii v Modre dnes končí v obci Kuchyňa. V tejto obci končila táto trasa napríklad aj v 50-tych rokoch minulého storočia, no neskôr prišlo k jej presmerovaniu od rázcestia Vývrat do Rohožníka, pričom na úseku Vývrat - Kuchyňa ju nahradila žltá značka. V druhej polovici 70-tych rokov alebo v 80-tych rokoch však bola modrá značka presmerovaná naspäť do Kuchyne a do Rohožníka opäť žiadna turistická trasa neviedla. To sa zmenilo približne až v roku 2006, kedy bola do Rohožníka predĺžená iná modrá trasa zo Sedla Skalka.
 
Na úseku Kuchyňa - Vývrat ešte stále nájdeme aj staré žlté značky, no veľa ich tu už nie je. Súčasná modrá kopíruje takmer presne trasovanie bývalej žltej značky. V Kuchyni po skončení osobnej dopravy na železničnej trati Zohor - Plavecký Mikuláš bola modrá značka skrátená len po centrum obce, po obnovení letnej premávky osobných vlakov v roku 2017 modrá značka nebola opätovne predĺžená. Zatretých značiek v Kuchyni nájdeme ešte veľa, podobne ako v Lozorne, Perneku či Plaveckom Mikuláši.
 
     
Žlté značky na úseku Vývrat - Kuchyňa, neďaleko rázcestia Vývrat.
 
 Zabudnutý smerovník pri železničnej stanici v Kuchyni (marec 2014).
 
Modrá značka počas klesania z Vysokej viedla trochu inou trasou, stáčala sa viac na juh / juhozápad a nakoniec viedla dolinou potoka Vývrat. Od súčasného rázcestia Vývrat pokračovala asfaltkou vedúcou smerom na Rohožník. Túto asfaltku lemujú aleje gaštanov a nájdeme tu aj slušné výhľady a okolité lúky. Asfaltku nevyužívajú motorové vozidlá, takže prostredie je tiché. Môžeme tiež pozorovať pasúci sa dobytok na lúkach a na stromoch sa občas zjaví stará modrá značka.
 
Neďaleko asfaltky sa nachádza málo známy hrad Kuchyňa, z ktorého sa zachovali len niektoré základy múrov, no aj toto miesto sa oplatí navštíviť. O hrade sa vie veľmi málo a nie je známe ane jeho skutočné meno, taktiež sa pri ceste k nemu nenachádzajú žiadne šípky ani tabule, takže treba byť ostražitý.
 
     
Pozostatky hradu Kuchyňa.
 
Pri asfaltke nájdeme zachovalejšie značky, ale aj značky, ktoré už majú najlepšie časy za sebou a už ich vidno ťažšie.
 
     
Menej zachovalé modré značky.
 
     
Zachovalejśie značky na stromoch.
 
      
Sympatická gaštanová alej popri ceste.
 
Okolité lúky a výhľady.
 
     Gaštanová alej počas jari.
 
Modrá značka sa odpájala od asfaltky na začiatku lúky hneď za potokom, tak ako je to zakreslené v odkaze nižšie a pokračovala okrajom lúky. Lúka je dnes ohradená elektrickým oplôtkom, chodník popri ňom nevedie, no prejsť sa popri potoku dalo. Od lúky viedla trasa dnes už neexistujúcim lesným chodníkom a napojila sa na širšiu lesnú cestu.
 
     Na tomto mieste sa modrá trasa odpájala od asfaltky. Vďaka šípkam je toto miesto stále identifikovateľné.
 
     Pohľad na šípku ukazujúcu od lúky smerom na asfaltku na Vývrat.
 
     Dnes už neexistujúci chodník, ktorý pokračoval od spomínanej lúky.
 
V opačnom smere, z Rohožníka, by bolo veľmi obtiažne nájsť pokračovanie modrej trasy, keďže šípka sa tu nenachádza a chodník už nič nepripomína. Modrá trasa do Rohožníka pokračovala po stále existujúcej lesnej ceste. Nachádza sa tu ešte stále množstvo značiek, ktoré sú dobre viditeľné aj z väčšej vzdialenosti. Niektoré sú už poriadne roztiahnuté, čo bolo spôsobené rastom stromov a uplynutím dlhej doby od zrušenia tohto úseku trasy.
 
     Podlhovasté značky na stromoch popri lesnej ceste.
 
Viaceré značky vidieť aj zdiaľky.
 
       Niektoré značky pôsobia omnoho mladšie, než v skutočnosti sú.
 
Od lesnej cesty sa modrá trasa odpájala ešte pred východom z lesa a pokračovala chodníkom, ktorý sa už tiež nezachoval. Vďaka šípke na strome sa táto odbočka nedá minúť, bez nej by sme zrejme pokračovanie modrej trasy nenašli, keďže lesný chodník už nič nepripomína a značky sa nájdu až po niekoľkých desiatkach metrov (je možné, že časť trasy išla aj cez dnešnú omladinu). Okrem turistických značiek na stromoch tu nájdeme aj rôzne symboly či ˝podpisy˝ vyrezané do stromov. Trasa prechádza aj okolo posedu a napojí sa na širšiu lesnú cestu, ktorú však po chvíli opustí a pomedzi rodinné domy sa dostáva na prístupovú cestu k nim.
 
     Vďaka šípke na strome sa zatiaľ táto odbočka minúť nedá.
 
 Trasa pokračovala približne týmito miestami. Je však možné, že viedla cez dnešnú omladinu (na fotke vľavo). Značky sme v lese našli až po niekoľkých desiatkach metrov.
 
       Chodník už zanikol, značky zatiaľ zostali.
 
     Pomerne zachovalé značky na tomto úseku trasy.
 
 Už neplatná značka v blízkosti posedu.
 
Poľná prístupová cesta k domom a záhradám nikam ďalej nevedie a tak miestami pripomína skôr lesnú cestu. Popri tejto ceste nájdeme ešte niekoľko značiek na betónových stĺpoch, tú najvýraznejšiu sme zdokumentovali.
 
 Spomínaná cesta, kadiaľ viedla aj modrá trasa.
 
 Stará značka na betónovom stĺpe pri ceste.
 
Táto cesta sa po chvíli napája na druhú poľnú cestu, ktorá o malú chvíľu vyústi na asfaltku vedúcu od kameňolomu, po ktorej vedie súčasná modrá trasa (úsek TZT Sedlo Skalka - Rohožník je jeden z najhorších v rámci Malých Karpát). Modrá trasa do Rohožníka pokračovala rovnako, ako súčasná modrá trasa (avšak pozri poznámku nižšie).
 
 Súčasná modrá trasa do Rohožníka vedie po asfaltke, modrá trasa v minulosti sem prichádzala sprava. Treba však pripomenúť, že súčasná modrá trasa je iná, tá pôvodná bola presmerovaná do Kuchyne.
 
 Dve značky dvoch rôznych trás na múriku. Kým šípka na vrchu tu je ešte z čias pôvodnej modrej trasy, značka nižšie by mala byť podľa stavu stále aktuálna.
 
 Cementáreň v Rohožníku sa stala neodmysliteľným symbolom tohto mesta. Mnohí ľudia z okolia sa však sťažujú na zdravotné ťažkosti s ňou spojené, či väčší výskyt rakoviny.
 
V Rohožníku mala viesť trasa podľa mapy až k hlavnej ceste a okolo dnešnej autobusovej stanice sa postupne dostať až k súčasnej železničnej stanici. Na takto zakreslenom úseku sme však nenašli žiadne stopy po značkách (nenachádza sa tu ani iný legálny priechod cez koľajnice) a šipka od stanice posiela po pár desiatkach metrov doľava, domnievame sa, že išlo o chybu a trasa viedla tak, ako sme zakreslili do mapy. Tento stav však platil až po vybudovaní novej železničnej stanice približne v polovici 70. rokov zrejme do zrušenia tohto úseku modrej trasy.
 
Zopár starých značiek nájdeme na ulici pri železničnej stanici. Veľa ich však nie je, keďže len niekoľko desiatok metrov od stanice vedie súčasná modrá trasa. Trasa bola ukončená na stanici.
 
 Značka na stĺpe neďaleko železničnej stanice. Pozoruhodné je však to, že značka je novšieho typu, aký sa používa od druhej polovice 80. rokov, no modrá trasa bola presmerovaná o niečo skôr (najneskôr začiatkom 80. rokov). Vysvetlenia sú dve: značka bola zatretá, avšak vytŕčajúce časti bieleho pruhu nie. Krycia farba sa postupne zošúchala a farba pod ňou zostala zachovalejšia. Druhou možnosťou je, že súčasná modrá trasa zo Sedla Skalka bola omylom vyznačená k železničnej stanici v Rohožníku, prípadne v čase jej vzniku ešte nebolo definitívne rozhodnuté o zastavení osobnej železničnej dopravy na tomto úseku (neskôr bola obnovená sezónna doprava, avšak až o vyše 10 rokov).
 
 Novšia železničná stanica v Rohožníku zo 70. rokov, kde končila modrá trasa.
 
Trasa bola presmerovaná do Kuchyne (kam viedla aj predtým) najneskôr začiatkom 80. rokov. Od roku 2005 alebo 2006 vedie do Rohožníka iná modrá trasa, ktorá, ako sme už spomenuli, na jednom úseku kopíruje trasu pôvodnej modrej značky, končí však na autobusovej stanici.
 
Pozn.: opísaný úsek sa týkal modrej trasy po tom, čo bola zmenená poloha železničnej trate v Rohožníku a vybudovaná železničná stanica na novom mieste. Pôvodná stanica sa nachádzala na tomto mieste (budovy stále stoja). Nie je však isté, či v tom čase modrá trasa viedla na železničnú alebo autobusovú stanicu, pripadne do Rohožníka ešte vôbec neviedla. Ak viedla na stanicu, je pravdepodobné že viedla priamo po asfaltovej ceste (vedúcej z kameňolomu). Tu sme však žiadne značky viditeľné na prvý pohľad nenašli (nenachádza sa tu však ani veľa starých objektov, stĺpov či stromov).
 

2409: Plavecký Mikuláš - Smolenice (úsek Plavecký Mikuláš - Brezinky)

Zdokumentovaná časť trasy

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Modrá trasa vedúca z Plaveckého Mikuláša dnes prechádza cez Brezinky popod najvyšší vrch Malých Karpát až do Smoleníc, k železničnej stanici. Len pre zaujímavosť, na mape z roku 1958 je modrá trasa z Plaveckého Mikuláša vedená až do Myjavy, postupne však boli niektoré úseky tejto trasy zrušené a trasa bola rozdelená na viacero modrých trás (dnes ide o trasy č. 2409, 2413, 2435 a 2446).
 
Trasa medzi Plaveckým Mikulášom a Smolenicami sa výraznejšie zmenila na úseku Plavecký Mikuláš - Brezinky. Menila sa na začiatočnom úseku, no hlavná zmena prišla v 90. rokoch po oplotení veľkej časti lesa z dôvodu výstavby zvernice.
 
Pôvodne začínala modrá trasa spolu so zelenou a žltou pri železničnej stanici, od nich sa však odpájala ešte pred centrom obce a pokračovala po ceste smerom na Plavecký Peter. Až pred koncom obce odbočovala vpravo. Nie je isté, či viedla po ceste okolo vedenia vysokého napätia tak, ako ju zakreslili do mapy alebo viedla dnes už neexistujúcim chodníkom, no na starých topografických mapách nie sú zaznačené žiadne iné cesty a každá turistická mapa vedie modrú trasu trochu inak: kým mapy z rokov 1958 a 1973 vedú modrú trasu mierne južnejšie ako sme ju zakreslili my, mapy z 80. rokov ju zase vedú severnejšie. Treba však povedať, že všetky tieto mapy boli značne nepresné a skreslené.
 
Pri pátraní po pôvodnej trase sme našli dve staré modré značky na jednom stĺpe (každá pre jeden smer). Okrem nich sa tu ešte nachádza väčšie množstvo spoločných značiek modrej, zelenej a žltej na úseku medzi železničnou stanicou a súčasným ukončením turistických trás, tento úsek bol však zrušený po roku 2004 a značky teda nie sú také staré.
 
     Značky na betónovom stĺpe už na úseku, kadiaľ viedla iba modrá trasa. Biele pásy na prvej fotografii zjavne niekto dodatočne obnovil.
 
Hlavnú cestu sme opustili na nenápadnej odbočke, pri poľnej ceste vedúcej okolo vedenia vysokého napätia sme značky nenašli, hľadanie aj tak sťažovala rozbujnená vegetácia v letnom období. Preskúmali sme aj niektoré bočné chodníky, avšak značku sme nenašli. Tá sa našla až na skalke pri chatách neďaleko napojenia sa na súčasnú modrú trasu. Je teda jasné, že modrá minimálne po časti tejto cesty kedysi viedla. Podľa stavu značiek je zrejmé, že tento úsek bol zrušený už skôr ako v 90. rokoch.
 
     Prierez lesom pod vedením vysokého napätia a výhľad na Plavecký hrad a obec Plavecký Mikuláš.
 
     Modrá značka na skalke.
 
Bývalá trasa modrej sa následne spája so súčasnou, no hneď na to sa opäť rozdeľujú. Súčasná trasa z juhu obchádza oplotený areál, ktorý však nie je taký veľký. Po niekoľkých stovkách metrov sa tieto trasy opäť spájajú, avšak opäť len na malú chvíľu.
 
 Pohľad z opačnej strany: lesnú cestu pretína oplotenie a brána.
 
Po pár desiatkach metrov modrá trasa opäť opúšťala tú súčasnú, odbočovala vľavo, pravdepodobne popri okraji lúky sa dostala až k potoku a po jeho prekonaní a ostrej zákrute doľava pokračovala po asfaltke, ktorá dnes vedie popri plote zvernice.
 
     Rozdelenie ciest: modrá dnes vedie cestou vpravo, kedysi viedla cestou vľavo, ako je vidieť na starých značkách na druhej fotografii. Nevieme však povedať, či ide o trasu modrej z čias, keď ešte viedla cez územie dnešnej zvernice alebo išlo len o ďalší variant trasy, ktorý sa po chvíli opäť spojil so súčasnou trasou. Ak sú značky na druhej fotografii staršie ako 25 rokov, potom je zrejmé, že modrá viedla tadiaľto na lúku a po jej okraji k potoku. Tieto miesta sú však v lete veľmi zarastené, ťažko priechodné a staré značky sa teda hľadajú ťažko.
 
Vďaka šípkam sa nám podarilo nájsť miesto, kde modrá značka prekonávala potok a napájala sa na spomínanú asfaltku. Na úseku pri potoku sa už chodník nezachoval. Popri asfaltke sa až po bránu zvernice nachádza viacero modrých značiek, ktoré doslúžili najneskôr v roku 1997. Vtedy bola postavená zvernica a modrá trasa musela byť presmerovaná.
 
     Šípky pri napojení sa modrej trasy na asfaltku. Prvá šípka (smer Plavecký Mikuláš) ukazovala, že treba odbočiť z asfaltky k potoku, tá druhá (smer Brezinky) zase ukazovala, že treba pokračovať vpravo po asfaltke.
 
 Klesanie k potoku a v pozadí vidno aj spomínanú lúku.
 
 V týchto miestach modrá trasa prekonávala potok, mostík pravdepodobne nebol potrebný.
 
 Dnes už v teréne zostali len staré značky, chodník zanikol. Za značkou vidno oplotenie zvrenice, ešte pred ním sa nachádza asfaltka.
 
         Modré značky pri asfaltke.
 
Vačšia časť trasy na tomto úseku sa nachádza na oplotených miestach zvernice Balunky, kam sa bežný človek len tak nedostane, preto túto časť nie je možné zdokumentovať. Väčšina trasy však na tomto úseku vedie cez lúky, preto sa v areáli zvernice asi veľa značiek nezachovalo. Cez brány zvernice sme si na prvý pohľad nevšimli žiadne.
 
     Pohľad na bránu zvernice Balunky, ktorá vznikla v roku 1997. Na druhej fotografii vidno časť bývalej modrej trasy, ktorá dnes už nie je prístupná.
 
 Brána na opačnom konci zvernice, neďaleko miesta, kde sa modrá trasa spájala s červenou.
 
Súčasná asfaltová cesta v zvernici kopíruje pôvodnú cestu, ktorá existuje už mnoho desaťročí. Nie je však známe, kedy bola vyasfaltovaná a rozšírená. V areáli zvernice tiež vyrástlo viacero budov, vrátane sídla spoločnosti, ktorej zvernica patrí.
 
Na mieste, kde sa modrá trasa spájala s červenou (neďaleko rázcestia Brezinky, chata) sa ešte po roku 2000 nachádzal starý zanedbaný smerovník z 80. rokov, na ktorom bola modrá smerovka preškrtnutá červenou farbou. Odtiaľto už modrá trasa pokračovala tak ako dnes.
 
Najneskôr v druhej polovici 90. rokov musela byť vyznačená obchádzka do súčasnej podoby. Modrá trasa teda vedie v dlhšom súbehu s červenou a trasa medzi Plaveckým Mikulášom a Brezinkami sa značne predĺžila. Na (nielen) súčasnej modrej trase v priebehu roka 2020 zmizli niektoré turistické smerovníky, takže miestnym poľovníkom alebo lesníkom zrejme vadí pohyb ľudí aj po tejto trase.
 

2445: Boleráz - Zabité (úsek Boleráz - Majdan)

Zdokumentovaná celá trasa

Približná trasa (kliknite sem pre zobrazenie trasy)

Táto trasa vznikla okolo roku 1991 a v dnešnej podobe vedie z Horných Orešian k horárni Zabité. Pôvodne však trasa bola podstatne dlhšia a začínala v obci Boleráz, pri železničnej stanici. Z Bolerázu však viedla len niekoľko rokov a najneskôr v roku 2002 bola zmenená do súčasnej podoby (na mape z roku 2001 je ešte vedená z Bolerázu, na smerovkách v teréne z roku 2002 už bola vedená z Horných Orešian). Spolu s modrou bola skrátená žltá trasa, ktorá pôvodne viedla z Dolných Orešian do Horných Orešian a po jej trase bola presmerovaná modrá trasa.
 
 Železničná stanica v Bolerázi. Niekdajší začiatok modrej trasy.
 
V Bolerázi pri stanici sa na stĺpe stále nachádza smerovník (iné sme v teréne už nenašli), ktorý bol namiesto odmontovania zatretý. Okrem toho je aj značne zhrdzavený. V prvom riadku je však pri dôkladnejšom skúmaní rozlúštiteľný názov ˝Všivavec˝, čo je názov CHA, kadiaľ trasa prechádzala.
 
 Smerovník pri stanici v Boleráze.
 
Pôvodná trasa sa dá v obci ľahko vystopovať vďaka zvyškom značiek, ktoré však boli na stĺpoch a múroch pozatierané. Viaceré z nich však pôsobia omnoho staršie a sú zošúchané. Značky možno vybledli aj preto, že trasa sem viedla len krátko a na tomto úseku sa obnovili len raz alebo dvakrát, teda vrstiev farieb na značkách bolo menej.
 
         Zatreté značky v obci Boleráz. Neznalý človek by si skôr pomyslel, že sem viedla červená trasa a nie modrá.
 
 Zatretá značka na konci obce Boleráz.
 
Modrá pokračovala z obce Boleráz priamo až ku križovatke na hranici CHA Všivavec, takže nájsť jej trasovanie nie je žiadny problém. Naskytujú sa nám pohľady na Malé Karpaty a okolité polia. Od trasy sa dá vybočiť k vodnej nádrži Boleráz, kam zvyknú chodiť miestni (na tomto úseku sme ich stretli celkom veľa, ďalej už nikoho).
 
 Pohľad na Malé Karpaty v pozadí.
 
 Bývalá modrá značka za obcou s kostolom v pozadí.
 
 Dnes už neplatné turistické značky.
 
Trasa modrej značky viedla cez pás zelene pomedzi kríky. Našli sme tu aj staré cestné kamene, takže cesta tu zrejme bola už dlhú dobu. V súčasnosti je však už na viacerých miestach nepriechodná. Hneď vedľa však stále vedú poľné cesty.
 
 Cesta zrejme viedla pomedzi kríky, dnes je lepšie ísť cestou vpravo okrajom poľa.
 
 Premostenie jarku, ani v týchto miestach to už nie je veľmi priechodné.
 
     Značky zostali, priechodná cesta už nie.
 
 Križovatka na hranici CHA Všivavec. Modrá odbočuje vľavo, pokračovaním rovno (mimo bývalej trasy modrej) sa po asi desiatich minútach dostaneme k sírovému prameňu.
 
 
Trasa bývalej modrej pokračuje chodníkom cez CHA Všivavec. Podľa stôp pneumatík žiaľ tadiaľto jazdia motorkári či cyklisti pomerne bežne, aj keď celý areál patrí pod 4. stupeň ochrany. (V 4. stupni ochrany oficiálne platí zákaz pohybu mimo značených ciest, čo by znamenalo, že do tohto areálu je vstup úplne zakázaný. Chýbajú však akékoľvek tabuľky označujúce 4. stupeň. Máme za to, že peší pochyb výhradne po existujúcom chodníku by nemal byť problémom, v opačnom prípade by potom nemohol byť pohyb ľudom umožnený napríklad ani v Horskom parku v Bratislave, teda s výnimkou červenej turistickej trasy.)
 
Na tomto chodníku sa zachovalo ešte veľa turistických značiek, niektoré vyzerajú ako úplne nové. Prostredie pôsobí celkom príjemne, aj keď areál nie je príliš veľký.
 
         Bývalá trasa modrej v CHA Všivavec.
 
Chodník sa po chvíli napája na širšiu lesnú cestu neďaleko vysielača, okolo ktorého následne prechádza. Táto cesta sa zachovala tiež a aj tu sa nachádzajú značky na stromoch (aj jedna zatretá na stĺpe), je ich tu však menej.
 
Kúsok borovicového lesa.
 
 Vstup do areálu z opačnej strany, od cesty medzi Hornými Orešanmi a Smolenicami. Treba sa držať vyjazdenejśej cesty, tá vľavo zjavne nikam nevedie.
 
Modrá trasa po tom, čo opustila CHA Všivavec križovala hlavnú cestu a pokračovala lesnou cestou cez les severne od Vodnej nádrže Horné Orešany. Od tejto cesty sa však po necelých desiatich minútach odpájala. Na tomto mieste sa nachádza šípka, ktorá posiela na dnes už neviditeľný chodník, ktorý prestal byť využívaný. Priesek lesom je však stále rozpoznateľný aj priechodný, odporúčame však pokračovať po lesnej ceste, ktorá sa neskôr, rovnako ako bývalá trasa modrej značky, napojí na asfaltku vedúcu popri vodnej nádrži.
 
 Po križovaní hlavnej cesty viedla modrá trasa opäť lesom.
 
 Lesná cesta so zachovanými modrými značkami.
 
 Modrá šípka posiela vľavo, na dnes už neexistujúci chodník.
 
 Modrá trasa pokračovala lesným chodníkom (na fotke vľavo).
 
         Ďalšia časť modrej trasy, kadiaľ už vychodený chodník nevedie.
 
 Modrá značka uprostred lesa, kadiaľ už žiadny chodník nevedie.
 
    Modré značky pravdepodobne na miestach, kde sa lesný chodník napájal na asfaltovú cestu.
 
Modrá trasa pokračovala po ceste, kadiaľ chodia autá na Majdánske, či do Lošonca. Neviedla však až po najbližšiu križovatku, ale viedla skratkou a túto križovatku obchádzala tak, ako je znázornené v odkaze vyššie. Tu už sa chodník ani väčšina pôvodných stromov nazachovali, naopak, nachádza sa tu omladina a malinčie.
 
Po chvíli sa trasa napojila opäť na asfaltku, ktorá vedie do časti Majdánske. Turistická mapa vedie modrú trasu ponad túto asfaltku, no stopy po značkách ani ceste v lese nie sú, naopak, pri ceste sa značky nachádzajú. Na mape teda bola modrá trasa zaznačená chybne. Po tejto ceste pokračovala až po najbližšiu zákrutu, kde sa cesta stáča doľava.
 
Po opustení asfaltky pokračovala modrá trasa po telese bývalej lesnej úzkokoľajnej železnice z konca 19. storočia, ktorá slúžila na prevoz dreva do chemickej továrne na Majdánskom. Stopy po telese trate a bývalé mosty nájdeme v teréne ešte aj dnes. Nachádza sa tu aj jeden železničný vagón na súkromnom pozemku. O trati sa viac môžete dozvedieť na tomto odkaze.
 
 Jeden z mostov bývalej úzkokoľajnej železnice, kadiaľ viedla aj modrá trasa.
 
         Pohľad na teleso zrušenej železnice a bývalú trasu modrej. Na prvej fotografii vidno v pozadí aj most a za ním asfaltku.
 
 Jedna zo zachovaných modrých značiek na tomto úseku.
 
Trasa z lesa vychádzala na mieste pôvodného depa motorovej trakcie (spomenuté v odkaze vyššie). Dnes sa tam nachádza rodinný dom a pozemok je súkromný, kvôli čomu nás miestni napomenuli, no po vysvetlení, že dokumentujeme pôvodnú turistickú trasu nám ochotne porozprávali o histórii továrne aj lesnej železnice (ak by ste si chceli prejsť túto trasu tiež, odporúčame na Majdan pokračovať priamo po asfaltke a nie cez súkromné pozemky). Na modrú trasu si však nespomínali, aj keď tam žijú už niekoľko desaťročí a trasa prechádzala priamo cez ich pozemok. Zrejme sa využívala len málo a aj preto bola neskôr na tomto úseku zrušená.
 
Modrá viedla aj touto cestou. V pozadí sa nachádza spomínané bývalé depo.
 
V lokalite Majdan sa nachádza viacero zatretých modrých značiek na stĺpoch či múroch budov. Trasa sa na súčasnú modrú trasu napájala pri dnešnom rázcestí Majdan, kúpalisko. Pôvodne sem viedla aj žltá trasa z Dolných Orešian, ktorá z Orešianskeho sedla pokračovala na Majdan v súbehu s modrou trasou a neskôr viedla po dnešnej modrej trase do Horných Orešian.
 
         Zatreté značky v lokalite Majdan, našli sme aj jednu nezatretú, avšak už zošúchanú značku.
 
Majdan, bývalá chemická továreň.
 
Ako sme už spomenuli, trasa bola zrušená najneskôr v roku 2002, no jej väčšiu časť si môžete prejsť aj dnes, ak teda plánujete nenáročný výlet a neviete kam sa vybrať.
 

Bonus: Stupava

Turistické trasy viedli v minulosti až k železničnej stanici v Stupave. Osobná železničná doprava bola do Stupavy zrušená už v roku 1979, alternatívou sa stala autobusová doprava, ktorá je vedená po priamejšej trase. Turistické trasy však boli na úseku ku stanici zrušené zrejme už skôr (60. roky alebo prvá polovica 70. rokov). Viedla sem žltá značka z Marianky ale aj modrá značka. Na úseku medzi parkom (súčasné východisko turistických trás) a stanicou sme našli len jednu starú šípku, iné značky sa zrejme už nezachovali.

Pravdepodobne posledná zachovaná značka na zrušenom úseku ku stanici.

 Budova stanice je v žalostnom stave, ale stále stojí. Vlak sa sem však už nikdy nedostane, koľajnice boli odstránené na celom úseku na jar 2012.
 
 
 

Kde nájdete staré značky?

Turistické značky na zrušených úsekoch turistických ciest môžete nájsť minimálne na týchto miestach, kadiaľ už turistická trasa dnes nevedie (hrubo vyznačené sú podrobnejšie rozpísané v tomto članku alebo sa k nim nachádza fotodokumentácia):

- cestná komunikácia Červený Kameň - Častá (žltá)

- lesná cesta medzi TIM Pod Zámčiskom a TIM Nad hvezdárňou (priamo, vynechanie Zámčiska) (žltá)

- ulice v Svätom Jure (alternatívna trasa) (žltá)

- asfaltka z Dobrej Vody popod Dobrovodský hrad smerom na Dlhé rovne (červená)

- hrádza od galérie Danubiana smer Dobrohošť, následne cez Vojku na Šípovú hať (dve rôzne trasy, prvá viedla lesnou cestou okolo Dunaja a následne okolo Vojčianskeho jazera, neskôr už viedla prevažne po hrádzi) (červená)

- lesné cesty medzi Hubalovou a Sedlom Skalka, popod Taricové skaly (červená)

- lesné cesty medzi Sedlom Skalka a Sklenou hutou, v areáli obory popri súčasnej modrej trase (červená)

- lesný chodník cez Malú Vápennú na Vápennú (červená)

- ulice v Ivanke pri Dunaji (značka viedla zo železničnej stanice do roku 2013) (červená)

- asfaltka a lesné cesty medzi Pílou a Skleným vrchom (zelená)

- lesné cesty medzi Pernekom a Pezinskou Babou (zelená)

- ulice v Svätom Jure (alternatívna trasa) a následne lesný chodník cez hrad Biely Kameň (modrá)

- asfaltka a lesná cesta z Vývratu smer Rohožník (modrá)

- lesné cesty a obec Boleráz (úsek medzi Majdánom a ŽST Boleráz zrušený okolo roku 2001) (modrá)

- lesné cesty medzi Košariskom a zelenou značkou neďaleko TIM Močiarna (modrá)

- lesné cesty medzi Plavecký Mikulášom a Brezinkami (trasa platná pred oplotením zvernice) (modrá)

- lesný chodník medzi TIM Traja jazdci - Pod Veľkou Homoľou (červená, modrá, zelená, žltá)

- ulice a cestné komunikácie vedúce k železničným staniciam v Stupave (modrá), Lozorne (zelená), Perneku (modrá a žltá), Kuchyni (modrá), Rohožníku (modrá), Sološnici (zelená a žltá), Plaveckom Mikuláši (modrá, zelená a žltá) a Hradišti pod Vrátnom (modrá, zelená a žltá)

   Fotografia na záver: stará značka červenej, modrej a zelenej (pôvodne červenej, zelenej a žltej) na úseku medzi TIM Pod Veľkou homoľou a TIM Traja jazdci. Žltá bola preznačená na modrú na prelome 70. a 80. rokov.

 

Fotografie a informácie budeme pridávať priebežne...