zrušené TZT na území Bratislavy
Po stopách zrušených úsekov turistických chodníkov na území hlavného mesta, Bratislavy (2020, aktualizácia 2022)
Na území Bratislavy sa v súčasnosti nachádza 22 oficiálnych turistických trás. Ich počet sa dlhodobo pohybuje okolo 20. Z času na čas sa vyznačí nejaký nový turistický chodník, v podstate sú však už všetky dostupné a turisticky atraktívne oblasti na území mesta pokryté a spája ich značkovaná trasa.
Viacerí z vás pri potulkách lesom istotne narazili na turistickú značku, ktorá sa nachádzala na mieste, kadiaľ podľa turistickej mapy žiadny turistický chodník nevedie. Značka mohla byť zatretá, čiastočne zatretá alebo zachovalá a vzbudzujúca dojem, akoby bola stále aktuálna. Trasa, ktorá miestom viedla, bola v nedávnej či dávnej minulosti zrušená alebo jej priebeh bol zmenený.
Niektoré trasy už existujúcich turistických chodníkov postupom času prechádzali zmenami, ktoré súviseli s rozvojom hlavného mesta a stavbou sídlisk či nových štvrtí, oplotením kedysi voľne prístupných areálov, optimalizáciou siete TZT alebo snahou o lepšiu dostupnosť turistického chodníku verejnou dopravou. Zopár turistických chodníkov viedlo lokalitami, ktoré sa za posledné desaťročia zmenili na nepoznanie a ich trasa je už v súčasnosti ťažko predstaviteľná. Iné zase viedli cestami a chodníkmi, ktoré stále existujú a po stranách sa dajú nájsť aj v 20-tych rokoch 21. storočia staré značky na stromoch, stĺpoch či múroch. Pritom viaceré zmeny sa udiali ešte v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia. Jednotlivé zmeny, trasy pôvodných trás, možné príčiny zmien a fotodokumentáciu aktuálneho stavu v teréne nájdete v tomto článku.
Tento článok prináša najmä zmeny, ktoré sa udiali pred 10 až 50 rokmi. Turistické chodníky prechádzali v 20. storočí viacerými zmenami a nie je možné zachytiť a opísať všetky (zameriavame sa skôr na väčšie a dôležitejšie zmeny, nie na každý posun trasy o pár metrov vedľa ani drobné zmeny, ktoré sa realizovali v nedávnej minulosti). Na viacerých najstarších úsekoch turistických chodníkov sa už nezachovali žiadne stopy po pôvodných značkách.
V zozname uvádzame okrem Bratislavy aj priľahlú oblasť Biskupických luhov po Kalinkovo a oblasť Marianky, aby sme jednotlivé turistické trasy nemuseli opisovať v oboch článkoch súčasne, ale aby informácie boli pohromade.
Cesta hrdinov SNP (0701)
Cesta hrdinov SNP patrí medzi najznámejšie turistické trasy na Slovensku. Vedie od západu až po východ a jej celková dĺžka meria približne 769 km. Každoročne sa nájde niekoľko odhodlaných ľudí, ktorí sa postavia výzve ˝Cesta hrdinov SNP˝ a pokúsia sa zdolať celú trasu za približne štyri týždne. Je to však výzva, ktorú hocikto len tak nezvládne, vyžaduje si poctivý tréning a dôkladnú prípravu.
Začiatok Cesty hrdinov SNP sa nachádza práve v Bratislave, v mestskej časti Devín. V súčasnosti vedie územím Bratislavy približne 31,5 km tejto trasy. Jej priebeh sa však v minulosti viackrát menil, príčinou bola napríklad výstavba bratislavských sídlisk alebo oplotenie niektorých areálov, ktoré si vyžiadalo úplné preloženie turistickej trasy z tejto lokality. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
TIP: všetky dohľadateľné zrušené úseky Cesty hrdinov SNP vrátane historických informácií a ďalších zaujímavých faktov nájdete na samostatnej stránke historia.cestasnp.sk.
1a. Devínska Kobyla (variant I.)
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Pred oplotením areálu na samom vrchole Devínskej Kobyly a výstavbou raketovej základne bol najvyšší vrchol Bratislavy, rovnako ako dnes, prístupný verejnosti. V druhej polovici 70-tych rokov však postupne prišlo k uskutočňovaniu zámeru využiť toto strategické miesto na armádne účely. K výstavbe budov a vybavenia prišlo v rokoch 1979-1983, areál však bol oplotený už o niečo skôr. Odstránená bola aj pôvodná drevená rozhľadňa. Turistická trasa, ktorá vrcholom viedla, musela byť úplne presmerovaná tak, aby jej trasa neviedla ani okolo obvodového múru areálu. V podstate všetky pôvodné stromy v areáli raketovej základne boli vyrúbané. Verejnosť na vrchol Devínskej Kobyly nemala prístup viac ako 30 rokov, v súčasnosti je areál opustený a nestrážený. Od roku 2020 tu stojí turistická rozhľadňa, pribudli lavičky, koše aj informačné tabule, ľuďom bol povolený vstup už aj oficiálne. Areál si však vyžaduje celkovú revitalizáciu, čo však môže byť vzhľadom na súkromné pozemky problém. Červená trasa sa na vrchol Devínskej Kobyly vrátila v októbri 2022, od mája 2021 vedie na vrchol Devínskej Kobyly zelená trasa z Devínskej Novej Vsi.
Značky na pôvodnej trase vedúcej na vrchol Devínskej Kobyly. Prvá je viditeľná hneď pri súčasnom smerovníku a altánku. Druhá fotografia zachytáva značku, nachádzajúcu sa len pár metrov od oplotenia vojenského areálu (február 2020).
Stará značka platná pred rokom 1979 sa po viac ako 40 rokoch dočkala obnovenia, červená trasa opäť vedie na vrchol Devínskej Kobyly (október 2022).
Vrchol Devínskej Kobyly je už niekoľko rokov opäť prístupný verejnosti. Do areálu sa dá dostať cez chýbajúcu bránu alebo diery v oplotení. Pôvodná ˝rozhľadňa˝ bola v roku 2021 nahradená novou (február 2020).
Väčšina trasy na tomto zrušenom úseku viedla po území vojenského areálu, preto sa mnohé stopy po turistickej trase či lesných cestách nezachovali. Trasa sa však veľmi nelíšila od tej súčasnej (platnej od 2022).
Nová rozhľadňa na vrchole Devínskej Kobyly (júl 2020).
Červená aj zelená trasa vedú v súčasnosti opäť cez vrchol Devínskej Kobyly (október 2022).
V lete 2020 bola otvorená nová turistická rozhľadňa na vrchole Devínskej Kobyly a od roku 2021 sem opäť vedie turistická trasa, tentokrát zelená. Presmerovanie červenej späť cez vrchol Devínskej Kobyly bolo realizované po získaní všetkých povolení a súhlasov majiteľov pozemkov až začiatkom októbra 2022.
1b. Devínska Kobyla (variant I.)
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Zelená trasa zostala na svojom mieste, červená bol presmerovaná (október 2022).
Pohľad od smerovníka Bočná cesta na zrušený úsek červenej trasy (október 2022).
Smerovník Bočná cesta, vrchná tabuľka zatiaľ ešte pripomína prítomnosť červenej trasy v týchto miestach (október 2022).
2. Švábsky vrch - Líščie údolie (park SNP)
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Cesta hrdinov SNP od dnešného rázcestia Švábsky vrch, v smere na Slavín, pokračovala v súbehu s modrou trasou, no oddeľovala sa od nej skôr. Po trase prvej časti zrušeného úseku dnes vedie dúbravský náučný chodník, pri informačnej tabuli č. 5 sa postupne odpája od súčasnej červenej a modrej trasy.
Červená sa od modrej oddeľovala na tejto križovatke ciest. Na trasu pôvodnej červenej ukazuje oranžová šípka. Dnes obe trasy pokračujú po širokej ceste vpravo (február 2020).
Cesta prechádza okolo kóty 343 m n. m. a na prvej križovatke lesných ciest náučný chodník stáča doľava, trasa pôvodnej červenej mierne doprava. Hneď za križovatkou sa nachádza stará, ale dobre viditeľná značka, ktorá potvrdzuje polohu niekdajšej červenej.
Staré značky na pôvodnej trase (február 2020).
Ak sa vydáte cestou k Slovenskému metrologickému ústavu, táto značka vám potvrdí, že idete správne (február 2020).
Trasa pozvoľne klesá do údolia. Značiek na tomto úseku za veľa nezachovalo, keďže však trasa nekrižuje žiadne iné lesné cesty, značky by tu aj tak veľmi potrebné neboli. Cesta je síce priechodná, no podľa jej stavu ju veľa ľudí nevyužíva. Po približne desiatich minútach chôdze ústi na lúku. Vľavo sa nachádza záhradkárska osada Krčace, vpravo údolie pod kopcom. Na lúke môžeme nájsť altánok, ktorý však už nikomu miesto na oddych neposkytne (do roku 2022 z neho zostali už len posledné zvyšky).
Tento altánok poslúžil nejednému turistovi kráčajúcemu po Ceste hrdinov SNP, jeho dni sú však už spočítané (február 2020).
Niekoľko desiatok metrov odtiaľto sa už nachádza oplotenie Slovenského metrologického ústavu (pôvodne viedla aj cez územie, kde sa dnes nachádza tento areál), cesta prechádza severne až severozápadne od ohrady. Starých značiek na stromoch sa tu nachádza viac. Pribudli aj rôzne lesné cestičky, všetky však ústia na komunikácii vedúcej k záhradkárskej osade.
Stará a ešte staršia (zatretá) značka na strome, obe na dnes už zrušenom úseku červenej (február 2020).
Stále viditeľné a rozoznateľné turistické značky, nachádzajúce sa v tejto lokalite (február 2020).
Trasa vychádza von z lesa až na samom konci lesa, kde ústi na už spomínanú komunikáciu, ktorú využívajú záhradkári. Záverečný lesný úsek je takmer nepriechodný, v letných mesiacoch by bol koridor bývalej trasy asi už len ťažko rozpoznateľný a bolo by obtiažne ho vôbec nájsť.
Vyústenie bývalej značkovanej trasy na príjazdovú komunikáciu, nachádza sa tu množstvo odpadu a neudržiavané okolie, na strome vpravo je jasne viditeľná značka (február 2020).
Z tohto miesta je to už na skok k neďalekej hlavnej ceste spájajúcej mestské časti Dúbravka a Karlova Ves. Trasa ďalej pokračovala doprava, na nadjazd ponad túto cestu a následne po Púpavovej ulici, prekonala sídlisko Kútiky a klesaním sa dostala až do Líščieho údolia.
Značky na Púpavovej ulici sú ukryté pod zeleným náterom stĺpov verejného osvetlenia, neskôr bola trasa premerovaná do súčasnej podoby (marec 2021).
Takýto stav platil až po výstavbe sídliska Kútiky, ktorá začala v polovici 60. rokov. Predchádzajúca podoba tejto trasy viedla zrejme priamo z lesa dole do Líščieho údolia. Možné alternatívy sú znázornené na tejto mape (buď išlo o hornú cestu, alebo o spodnú, vedúcu vedľa potoka). Vzhľadom na neskoršiu obchádzku cez vybudovaný nadjazd bola v 80. rokoch vyznačená nová (súčasná) podoba trasy, ktorá vedie lesom priamo k tomuto nadjazdu, turisti teda ušetria niekoľko minút a aj krokov.
3. Líščie údolie (park SNP) - Slavín
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Pôvodná trasa Cesty hrdinov SNP pokračovala z Líščieho údolia rovnakou cestou ako dnes. Neskôr bola presmerovaná skratkou cez úzku uličku medzi ploty (v podstate je to len žľab pre odtekajúcu dažďovú vodu). Na jar 2020 však bola vrátená na cestu pre autá (súčasný stav). Istý čas bola ulička ešte priechodná, od roku 2022 je však táto skratka už nepriechodná, keďže vlastník pozemku ju zatarasil kvetináčmi.
Trasa dnes už tadiaľto od roku 2020 nevedie, aj keď prejsť sa istý čas ešte dalo bez problémov. Na stĺpiku vpravo však z druhej strany pribudla tabuľka so zákazom vstupu (marec 2021).
Zatarasená cesta s oznamom o presmerovaní červenej turistickej trasy (december 2022).
Turistická trasa ďalej viedla po komunikácii vedúcej k rodinným domom až po jej záhyb, kde vchádzala do lesa. V súčasnosti je tam provizórne parkovisko a postupne zanikajúci chodník vnárajúci sa do lesa. Hneď na začiatku lesného úseku môžeme nájsť dve značky na stromoch, nachádzajúce sa netradične nízko.
Miesto, kde červená značka vchádzala do lesa. Oranžovou sú zakrúžkované staré značky (február 2020).
Pokračovanie sťažujú popadané konáre na zemi, ktoré nikto neodpratal. Už po niekoľkých desiatkach metrov cesta križuje náučný chodník Sitina, ktorý vznikol v roku 2019. Trasa pokračuje stúpaním do kopca, tento úsek je však už vychodený a relatívne často využívaný miestnymi na prechádzky či beh. Onedlho sa dostávame opäť ku križovaniu s tým istým náučným chodníkom (je okružný), stúpanie sa končí. Viaceré cesty sa na tomto mieste rozchádzajú, viditeľnú starú značku nevidieť. Správna cesta je tá, ktorá vedie mierne severovýchodne až východne. Na ďalšom úseku sa objavuje jedna stará značka a postupne už vidieť cestu, ktorú vo veľkom využívajú ľudia venčiaci psov z neďalekého útulku. Ešte pred ňou sa ale pôvodná červená od lesnej cesty odkláňala a pokračovala severovýchodným smerom. Týmto úsekom priechodná cestička už nevedie, nachádza sa tu však viacero starých značiek na stromoch.
Staré značky na stromoch v lokalite Sitina (február 2020).
Koridor pôvodnej červenej. Pohľad z lesnej cesty, od ktorej sa odpájala. Úplne vpravo sa nachádza spomínaná ˝venčiaca˝ trasa. V oranžovom kruhu sa nachádza značka, ktorú však kvôli ostrému slnku na fotke nevidno. Strom so značkou niekoľko mesiacov po odfotení spadol na zem (február 2020).
Trasa približne na tomto mieste vyústila na spomínanú cestu a pokračovala ďalej severovýchodným smerom. Toto miesto je dodnes rozpoznateľné, no nasledujúci priebeh trasy už nie je verejne prístupný, nakoľko v ceste stojí betónový plot (oplotenie lesnej časti ZOO, ktorá nie je určená verejnosti). Aj ten už má však svoje najlepšie časy za sebou, čo len svedčí o tom, že červená tu bola naozaj veľmi dávno. Oplotenie časti lesa v prvej polovici 70-tych rokov si vyžiadalo preloženie červenej trasy.
Ťažko priechodný koridor pôvodnej červenej. Fotené z cesty, ktorá prechádza okolo ohrady. V oranžovom kruhu sa na strome nachádza značka, ktorá potvrdzuje trasovanie červenej týmto miestom (február 2020).
Oplotenie, ktoré prehradilo trasu pôvodnej Cesty hrdinov SNP (február 2020).
Pohľad na oplotenú časť lesa, na prvej fotke vidno aj zachovalú značku na strome pri betónovom plote (marec 2021).
Súčasná podoba miest v areáli ZOO, kadiaľ pred približne polstoročím viedla Cesta hrdinov SNP. Pôvodný chodník už zanikol, stromy však zostali a zachovali sa aj niektoré značky. Značka na druhej fotografii sa nachádza neďaleko oplotenia medzi areálom ZOO a areálom SAV (2021, autor fotografií: d3k0).
Po prehradení časti trasy areálom ZOO bola Cesta hrdinov SNP na krátky čas presmerovaná obchádzkou zo severozápadnej strany areálu. Približná trasa je znázornená v tomto odkaze. Niekoľko značiek nájdeme ešte na hrebeni na ceste, kadiaľ dnes vedie spomínaný náučný chodník. Značky však nie sú v lepšom stave než na staršom úseku. Obchádzkou trasa viedla len niekoľko rokov (prlibližne do prelomu 70-tych a 80-tych rokov), neskôr už bola presmerovaná cez Staré grunty a Slávičie údolie (odsek doplnený na jar 2021).
Zvyšky turistických značiek na obchádzkovej trase areálu ZOO (marec 2021).
Klesanie smerom k lokalite Polianky (marec 2021).
Trasa pokračovala cez dnešný areál SAV a napájala na Dúbravskú cestu, buď v miestach dnešnej konečnej linky MHD č. 35 alebo ďalej, v smere na Patrónku. Dúbravská cesta po odrezaní od Lamačskej cesty stratila väčší význam a zostala len ako vedľajšia cesta prevažne pre potreby obsluhy tejto lokality. Podľa niektorých máp červená trasa viedla aj cestou, ktorá vedie areálom SAV popri oplotení zo západnej strany a na Dúbravskú cestu sa napájala až tesne pred dnešnou Patrónkou. Tento variant sa však v teréne nepodarilo overiť a nie sú žiadne dôkazy o tom, že by červená tadiaľ skutočne aj viedla.
Niekde v týchto miestach červená opúšťala dnešný areál ZOO, fotené z areálu SAV (apríl 2021).
Pri betónovej ceste v areáli SAV sme našli len jednu značku. Tá sa nachádzala neďaleko miesta, kde červená opúšťala dnešný areál ZOO. Celkovo sa v areáli SAV v roku 2021 nachádzalo minimálne šesť značiek. O rok neskôr tu už tento strom so značkou nebol (apríl 2021).
Značky medzi cestou v areáli SAV a areálom Slobody zvierat. Posledná značka sa nachádza tesne pri plote Slobody zvierat, pričom zvyšky značky sa nachádzajú aj na jednom strome v areáli Slobody zvierat. Ako sa neskôr ukázalo, značky pochádzajú z obchádzky areálu ZOO, o ktorej píšeme vyššie (apríl 2021).
Podľa máp viedla Cesta hrdinov SNP pred presmerovaním na Dúbravskú cestu aj po tejto ceste, značky sme tu ale nenašli. Je možné, že mapy boli chybné (pravdepodobnejšie), cesta prešla rozšírením alebo značky boli iba na starých stĺpoch pouličného osvetlenia, ktoré boli vymenené za novšie (apríl 2021).
Súčasná podoba Dúbravskej cesty. V lokalite vyrástli administratívne budovy, staré stromy však zostali zachované (február 2020).
Na Dúbravskej ceste sú viditeľné ešte dve značky (každá v inom smere), ktoré patria medzi najzachovalejšie z tých, ktoré sa na úsekoch pôvodnej červenej zachovali (február 2020).
Zvyšky značky na poslednom strome neďaleko zastávky Patrónka (ktorá je na fotke vľavo). Dúbravská cesta tu dnes končí a na jej konci je parkovisko (marec 2021).
Následne sa trasa napájala na Lamačskú cestu, v mieste dnešnej zastávky Patrónka. V tejto lokalite končila tiež červená trasa (dnes známa ako Chodník Jurka Szomolányiho) a modrá trasa vedúca z Kamzíka. Po prestavbe križovatky na Patrónke, rozšírení Pražskej, Brnianskej a Lamačskej cesty a vybudovaní zastávok Patrónka v polovici 70-tych rokov nadobudla táto lokalita súčasnú podobu. Z pôvodných objektov sa nezachovalo nič.
Cesta hrdinov SNP pokračovala po Brnianskej a následne po Gaštanovej ulici. Na tejto ulici sú viditeľné ešte minimálne tri značky na starých stromoch popri ceste.
Najlepšie viditeľná značka na Gaštanovej ulici, pri odstavisku trolejbusov linky MHD č. 204. Od roku 2022 sa tu už strom so značkou nenachádza (február 2020).
Turistická trasa pokračovala po Lovinského ulici. Na tejto ulici sa zachovalo už len zopár značiek, ktoré sa však javia nenápadne a nie je ľahké si ich všimnúť.
Značky na ulici Lovinského (marec 2021).
Hneď pri križovatke ulíc Lovinského a Hroboňova trasa vchádzala do Horského parku. Kým súčasná trasa vedie prevažne po jeho východnej strane, pôvodná trasa sa držala ciest na západnej strane. Prvú značku vidno na strome hneď pri vchode. Cesta pokračuje po drevenom chodníku a následne sa chodníky rozvetvujú, no keďže značiek je tu ešte celkom dosť a rozloha Horského parku nie je veľká, nie je problém nájsť celú pôvodnú trasu.
Prvá (a zároveň jedna z najzachovalejších) značiek sa nachádza na strome pri vchode do Horského parku (marec 2021).
Trasa pokračuje po drevenom chodníku, ktorý tu bol vybudovaný zrejme preto, lebo sa tu drží voda (marec 2021).
Horský park predstavuje ozajstný kus lesa uprostred mesta, v jeho spodnej časti sa nachádza aj potok a v jarných mesiacoch tu nájdeme medvedí cesnak (marec 2021).
Značky na stromoch v Horskom parku (marec 2021).
Značka na strome na hornom konci Horského parku (marec 2021).
Ďalej trasa veľmi pravdepodobne pokračovala doľava a následne ulicou Francúzskych partizánov (na ktorej vidno značky, ktoré sa zdajú byť staršie ako z roku 2002, keď sa červená na túto ulicu vrátila).
Len pre zaujímavosť, na neďalekej Novosvetskej ulici sa tiež nachádzajú zatreté značky, ktoré však boli namaľované a vzápätí aj zatreté niekedy medzi rokmi 2012 a 2014. Podľa všetkého bola červená trasa dočasne nepriechodná (napr. z dôvodu stavebných prác na ulici) a bola vyznačená krátkodobá obchádzka, prípadne išlo o omyl značkárov.
Zatreté značky na Novosvetskej ulici (február 2020).
Pôvodná trasa pokračovala ďalej ulicami Pažického a Na Slavíne. Smerovník Slavín sa nachádzal pravdepodobne pod hlavným schodiskom vedúcim k pamätníku Slavín. Dnes týmto miestom žiadna turistická trasa nevedie. V minulosti však z tohto miesta pokračovala červená trasa cez Hlavnú stanicu na Kamzík a od 70-tych rokov aj zelená trasa cez Kramáre na Kamzík. V jej trase bola neskôr presmerovaná červená až do roku 2002, kedy bol tento úsek zrušený.
Hlavné schodisko vedúce k pamätníku Slavín a v pozadí aj samotný pamätník (február 2020).
4a. Slavín - Kamzík (variant I.)
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Od Slavína sa červená trasa vydala dolnou ulicou Na Slavíne a následne cez ulice Mišíkova, Urbánkova, Boženy Němcovej a Hlboká cesta, až ku známej križovatke Pražská-Štefánikova-Šancová. V tejto lokalite sa zachovali pôvodné múry a oplotenia, na ktorých vidno niekoľko starých značiek. Niektoré budovy zostali tiež v pôvodnej podobe.
Šípka nachádzajúca sa na Mišíkovej ulici ukazovala turistom smerujúcim z Hlavnej stanice na Slavín správny smer, aby odbočili na ulicu Na Slavíne. Dnes ju už takmer nevidieť (február 2020).
Staré značky na uliciach Mišíkova a Urbánkova (február 2020).
Jedna z posledných asi troch zachovaných značiek (resp. ich pozostatkov) na ulici Boženy Němcovej (február 2020).
K prestavbe križovatky Pražská-Štefánikova-Šancová prišlo po odstránení električkovej trate na Štefánikovej ulici, po roku 1979. Prišlo tiež k výstavbe nadchodu pre peších a zrušeniu úrovňových priechodov pre chodcov. V týchto miestach ešte vidno obrysy značiek pod náterom na kvetináčoch aj na zábradlí nadchodu. Odtiaľto to je už len pár desiatok metrov k hlavnej železničnej stanici, kde dnes končí zelená trasa. V minulosti sem viedli červená aj žltá.
Zamaľované obrysy značiek vidno dodnes na zábradlí nadchodu a taktiež na kvetináčoch medzi nadchodom a hlavnou stanicou (apríl 2021).
Pred stanicou dnes vidieť jednu značku na strome na nástupišti autobusov MHD a nepatrné zvyšky ďalšej na strome pred budovou stanice. Na strome pri križovatke so Šancovou bola tiež viditeľná červená šípka, v roku 2015 však bol tento strom odstránený. Trasa neskôr viedla vrchom, chodníkom v miestach bývalého telesa električkovej trate.
Značka na strome na nástupišti autobusov MHD. Pred rokom 1979 sa na tomto mieste nachádzalo nástupište autobusov aj električiek (február 2020).
Úsek pôvodnej červenej medzi Hlavnou stanicou a Kolibou je totožný s trasou dnešnej zelenej. Popod železničnú trať prechádzala podjazdom na Žabotovej, ešte predtým sa rozchádzala so žltou - tá pokračovala ďalej po Dobšinského ulici. Červená trasa pokračovala ulicami Jaskový rad a Cesta na Kamzík.
Stopy po červených značkách v okolí križovatky Žabotova-Jaskový rad (február 2020).
Cesta na Kamzík (v minulosti Kamzíkov vrch). Ide o jednu z najstarších ciest v tejto oblasti, kedysi veľmi významných. Dnes okrem jej obyvateľov slúži len pre peších, cyklistov a dopravnú obsluhu (február 2020).
Súčasná zelená a pôvodná červená značka na stĺpe na Ceste na Kamzík (február 2020).
Cestou na Kamzík pokračovala až k miestu dnešného obratiska trolejbusov linky 203. Dnes je to pre väčšinu výletujúcich ľudí začiatočný/východiskový bod výletu (v lepšom prípade, v horšom sa vyvezú autom priamo až hore na Kamzík), len málokto pokračuje asfaltkou až dole ku stanici či do centra mesta. Odtiaľto červená pokračovala, tak ako zelená, po Brečtanovej ulici. Ďalší úsek staršieho variantu červenej už nie je totožný so zelenou, tá je totožná s novším variantom červenej, ktorý platil niekoľko rokov.
Široká lesná cesta z Koliby na Kamzík (február 2020).
Na kopci, za lúkou s vysokým napätím trasa bývalej červenej križuje súčasnú zelenú, neskôr trasu bývalej žltej a pokračuje mierne severovýchodným smerom. Červená postupne križovala aj modrú a dostávala sa na lúku. Tento variant trasy zdola obchádzal miesto, kde sa dnes nachádzajú bufety a hlavné turistické rázcestie, lúkou prechádzal zhruba v jej polovici.
Približné križovanie s pôvodnou žltou, v oranžovom kruhu sa nachádza žltá značka (február 2020).
Staré červené značky na tomto úseku, tá najväčšia sa nachádza na rozhraní lesa a lúky pod Kamzíkom (február 2020).
Spoločná značka červenej a modrej na ich krátkom spoločnom úseku, hneď vedľa lúky (február 2020).
Pohľad od východu z lesa na lúku pod Kamzíkom, na druhom konci červená vchádzala do lesa cestou, ktorú vidno v štrbine medzi stromami (február 2020).
Trasu pôvodnej červenej dnes križuje bobová dráha spolu s vlekom. Bobovú dráhu si vyskúšali viaceré bratislavské deti, na tomto mieste stojí od roku 1996 (február 2020).
Červená značka na drevenom stĺpe, v pozadí vidno bobovú dráhu (február 2020).
Trasa opäť vošla do lesa a po niekoľkých metroch už prichádzala k miestu, kde sa dnes bývalá trasa križuje so súčasnou. Následne sa opäť rozpájajú, no po pár metroch sa definitívne spoja. Následný priebeh červenej (od Kamzíka smerom na Biely kríž) je už niekoľko desaťročí takmer úplne rovnaký a k žiadnym významnejším zmenám nedošlo.
Križovanie súčasnej a bývalej červenej. Chodníkom vľavo sa dostaneme do prostriedka lúky, chodníkom vpravo (súčasná červená) na asfaltku k vrchnému okraju lúky a k bufetom (február 2020).
Ako sme už spomenuli, neskorší variant viedol východnejšou trasou, kadiaľ dnes vedie zelená trasa medzi Kolibou a Kamzíkom, čo potvrdzujé niekoľko značiek aj dobový turistický sprievodca.
Stopy po červenej trase na dnešnej trase zelenej (máj 2021).
K zrušeniu tohto úseku červenej, resp. k jej presmerovaniu prišlo vtedy, keď boli vymenené trasy červenej a zelenej medzi Slavínom a Kamzíkom, k čomu prišlo v závere 80-tych rokov. Zelená však bola skrátená len po Hlavnú stanicu (spočiatku po Kolibu). Podľa jednej smerovky zelenej trasy na rázcestí Kamzík z roku 1990, ktorá sa tam nachádzala ešte začiatkom 21. storočia, bola v pláne zelená trasa z Kamzíka cez Hlavnú stanicu až na Slavín, teda po trase pôvodnej červenej, no k realizácii už neprišlo (nápis Slavín bol zatretý a v teréne medzi stanicou a Slavínom sa okrem starých červených značiek žiadne iné nenachádzajú).
4b. Slavín - Kamzík (variant II.)
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Tento variant trasy je novší. Od Slavína pokračovala červená trasa po trase pôvodnej zelenej, ktorá vznikla v závere 70. rokov. V prvom úseku išla ulicami Na Slavíne (horná), Havlíčkova a Gorazdova, až k nadchodu pri zastávke MHD Hroboňova. Ešte predtým, ako sa dostala k nadjazdu, prechádzala okolo Kostola Panny Márie Snežnej na Kalvárii, ktorý upúta svojou architektúrou, ako aj súčasnou podobou - v roku 1959 prišiel o vežu, aby nezavadzala pri výhľade na pamätník Slavín. Dnes okolo neho žiadny turistický chodník nevedie.
Staré značky červenej (predtým zelenej) pod Slavínom (február 2020).
Značky na uliciach Havlíčkova a Gorazdova (február 2020).
Značky v okolí Kalvárie (február 2020).
Kostol Panny Márie Snežnej (február 2020).
Značky pri zastávke Hroboňova - prvá na pilieri nadchodu, druhá na strome pri nadchode (február 2020).
Od nadchodu pokračovala červená schodmi až na Kramáre. Horná časť schodiska končí na konci Jakubíkovej ulice (predošlá zelená trasa viedla ulicami Royova a Jelšová, na Jelšovej ulici nájdeme len staré zelené značky). Pokračovaním touto ulicou sa červená dostala až ku križovatke so Stromovou, kde sa nachádzal smerovník. Vďaka MHD išlo o dobrý východiskový bod pri ceste na Kamzík z Kramárov. Dnes vedie z oblasti Kramárov na Kamzík modrá trasa, ktorá začína na mieste s väčšou nadmorskou výškou, pri Národnom onkologickom ústave. Z dolnej časti Kramárov zase pokračuje na Kamzík súčasná červená.
Schodmi hore smerom na Kramáre (február 2020).
Spočiatku zelená, neskôr červená šípka na múre už stratila svoj význam (február 2020).
Červená značka pri hornom konci schodov. Krycia farba z nej opadala a tak je opäť dobre viditeľná (február 2020).
Od križovatky so Stromovou pokračovala červená priamym smerom po Magurskej ulici, po celej jej dĺžke, až kým nevošla do lesa. Na Magurskej pribudli novostavby, celkovo sa však táto lokalita výraznejšie nezmenila. V hornej časti ulice sa nachádzajú rodinné domy a záhrady.
Značky na stĺpoch na Magurskej ulici. Na druhej fotografii vidno dve značky, tá horná je už však ťažko rozpoznateľná (február 2020).
Nadjazd ponad Magurskú ulicu upúta pozornosť. Ide o súčasť Vlárskej ulice, ktorá mala spojiť Kramáre s Kolibou, k jej dokončeniu však nikdy neprišlo (február 2020).
Červená vchádzala do lesa širokou cestou, na konci Magurskej ulice vľavo. Pokračovala stúpaním popri rozhraní lesa a záhrad. Na tomto mieste sa nachádza viacero pôvodných značiek, zablúdiť a vyjsť z trasy bývalej červenej je počas dňa takmer nemožné.
Vstup do lesa na konci Magurskej ulice (február 2020).
Zatreté aj nezatreté turistické značky (február 2020).
Klesanie k potoku a následne opäť mierne stúpanie cestou v pozadí (február 2020).
Po chvíli červená vyšla na lúku a za ňou na križovatke lesných chodníkov pokračovala chodníkom vpravo. Začala mierne klesať do údolia, nachádzajúceho sa hneď vedľa hlavnej asfaltovej cesty vedúcej na Kamzík, ktorú využívajú motoristi. Následne opäť mierne stúpala a dostala sa až na parkovisko, ktoré sa nachádza kúsok od vysielača na Kamzíku. Okolo parkoviska už prechádza aj súčasná červená a pár metrov odtiaľ sa nachádza rázcestie turistických trás.
Východ z lesa na parkovisko (február 2020).
V oblasti pod Kamzíkom v minulosti došlo aj k iným drobným zmenám (okolo prelomu 80. a 90. rokov) a trasa sa minimálne raz presúvala, aj keď rozdiely veľké neboli. Pôvodne červená viedla čiastočne aj po asfaltke, po ktorej dnes vedie modrá trasa. Neskôr už viedla lesným chodníkom, ktorý končí až na dnešnom parkovisku.
Súčasná modrá značka a pod ňou zvyšky červenej, asi 50 metrov od parkoviska (február 2020).
Tento variant červenej platil až dovtedy, kým nebola presmerovaná do súčasnej podoby cez Horský park, dolnú časť Kramárov a trasu pôvodnej modrej trasy, k čomu prišlo v roku 2002. Nachádzajú sa tu preto zachovalejšie značky oproti prvému variantu a je ich viditeľných viac. Súčasne so zmenou červenej prišlo k zmene modrej trasy a zrušeniu žltej na úseku Kamzík - Koliba.
5. Spariská - Biely kríž
Práce na lesnom chodníku, kadiaľ dnes vedie červená trasa medzi rázcestiami Spariská a Biely kríž začali v roku 2020 a realizovali ich Mestské lesy v Bratislave v reakcii na zvýšený počet konfliktných sítuácií medzi turistami a cyklistami. Zároveň bola vytvorená turisticky prijateľnejšia a zaujímavejšia trasa. Prvý úsek bol odovzdaný do užívania v decembri 2020 a trasa bola spočiatku provizórne označená drevenými kolmi.
Pôvodná trasa viedla výlučne po asfaltovej ceste, čo nebolo najlepšie riešenie. Nová trasa bola navrhnutá tak, aby sa presun na tomto úseku veľmi nepredĺžil.
Oficiálne značenie na celom úseku pribudlo medzi 10. a 16. októbrom 2021, kedy bola zároveň zrušená pôvodná trasa. Pôvodné značky boli zatreté, niektoré značky sa však zatretia nedočkali a tak je miestami možné nájsť červenú na dvoch rôznych trasách vedúcich súbežne :) Odmontované boli smerovky červenej trasy na zrušenom úseku, na novom úseku boli smerovníky osadené až počas októbra 2022, zároveň boli odstránené smerovníky na pôvodnej trase s výnimkou smerovníka Zbojníčka (ktorý naďalej plní svoju funkciu na rázcestí zelenej a žltej trasy, ktorá tu končí) a prekvapivo aj smerovníka Dolný červený kríž, ktorý bol však v databáze turistických rázcestí KST zrušený už dávnejšie.
Bývalá značka červenej a žltej pri niekdajšom rázcestí Pod Bielym krížom, s čerstvo zatretou červenou (október 2021).
6. Úzky les & Kamzík (na záver dve skratky...)
Úzky les:
Do približne začiatku 70. rokov červená trasa viedla na Devínsku Kobylu priamejšie a mimo dnešného rázcestia Úzky les. V tom čase tadiaľto ešte neviedla žltá trasa. Stopy po starých lesných cestách sú aj dnes dobre viditeľné, aj keď vychodený chodník tadiaľ nevedie, cesty však križuje množstvo zvieracích cestičiek. Na tomto úseku nájdeme ešte posledné zvyšky starých značiek, ktoré však už takmer nevidno (odsek doplnený na jar 2021).
Na tomto mieste sa rozdeľujú pôvodná a súčasná trasa červenej trasy (marec 2021).
Značka, ktorú vidno pri spodnej časti tohto úseku, ale už na súčasnej trase červenej trasy. Keďže od polovice 70. rokov už tadiaľ vedie aj žltá trasa, táto značka musela vzniknúť ešte predtým (marec 2021).
Súčasná podoba cesty (marec 2021).
Dnes už takmer neviditeľné turistické značky, o pár rokov zmiznú úplne (marec 2021).
Pohľad na hornú časť tohto úseku, súčasná červená vedie cestou naľavo, pôvodne viedla červená stále rozoznateľnou pravou cestou (marec 2021).
Kamzík:
Po tom, čo bola červená medzi Slavínom a Kamzíkom presmerovaná do súčasnej podoby, vedie jej trasa priamo okolo vchodu do televíznej veže na Kamzíku. Odtiaľto pokračuje po asfaltke až k parkovisku a následne k rázcestiu turistických trás. Počas krátkeho obdobia však od televíznej veže viedla priamo k penziónu Koliba Expo a následne na lúku, pričom obchádzala turistické rázcestie. Turisti ušetrili len 250 metrov chôdze, neskôr bola trasa presmerovaná do súčasného stavu tak, aby prechádzala cez turistické rázcestie. Išlo o poslednú zmenu v tejto lokalite, ktorá sa na krátkom úseku dotkla aj žltej trasy.
Dnes už neplatné značky, turistom poslúžili len veľmi krátko (február 2020).
Trasa viedla aj týmito schodmi (február 2020).
Mlynská dolina - Petržalka, štátna hranica (0711)
Táto trasa v dĺžke 3,9 km spája Mlynskú dolinu so štátnou hranicou s Rakúskom. Je súčasťou medzinárodnej ďiaľkovej trasy E8. Trasa prešla zmenou na petržalskej strane Dunaja. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. Lafranconi - štátna hranica
Po tom, čo trasa prešla mostom Lafranconi (neskôr premenovaný na Lanfranconi), pôvodne pokračovala po hrádzi až k hraničnému priechodu Berg. Neskôr bola zvolená náhradná alternatíva, ktorá namiesto hrádze vedie lesom. K zmene prišlo pravdepodobne po roku 2007 po tom, čo Slovensko vstúpilo do Schengenu a odpadla nutnosť pri prechádzaní cez štátne hranice použiť oficiálne hraničné priechody. Pôvodný smerovník z roku 2006, nachádzajúci sa na hranici, bol presunutý na nové miesto s pôvodnými tabuľkami, akurát nápis ˝Petržalka, št. hr.˝ bol zmenený na ˝Jelení háj, št. hr.˝
Lanfranconi je jediným bratislavským mostom, ktorým prechádza turistická trasa. Turisti si môžu vybrať po ktorej strane mosta chcú prejsť, značky sa nachádzajú na oboch (apríl 2020).
Červená značka: kedysi doľava, teraz doprava (a o kúsok ďalej doľava) (apríl 2020).
Pozostatok po červenej značke na hrádzi (apríl 2020).
Červená viedla po tejto hrádzi, v súčasnosti vedie na petržalskom úseku lesom (apríl 2020).
Čunovo - Trojmedzie (0714)
Táto trasa v dĺžke 7,8 km vedie od galérie Danubiana k trojmedziu. Trasa prešla zmenou v celej svojej dĺžke. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. Čunovo - Trojmedzie
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Rozdvojka pred Čunovskými jazerami: žltá odbočuje doľava, červená pokračovala cestou vpravo. Dnes je tam akýsi zákaz vstupu, ktorý sa nekontroluje a nedodržiava (kontroluje sa vjazd motorových vozidiel a veľmi sporadicky zákaz kúpania vo väčšom z jazier) (marec 2020).
Červená značka pri Čunovských jazerách, ktorá bola platná do roku 2011 (marec 2020).
Na červených stĺpoch verejného osvetlenia boli značky zatreté červenou farbou (marec 2020). 
Od zastávky Čunovské jazerá viedla červená po frekventovanej komunikácii (marec 2020).
Rača, časť Biely kríž - Patrónka (2401)
Táto trasa v dĺžke 6,2 km vedie od Národného onkologického ústavu k ústrediu KST na Záborského ulici. Trasa postupne prešla kompletnou zmenou, jediným pôvodným bodom zostalo rázcestie na Kamzíku. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. Nám. Biely kríž - Kamzík
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Pôvodná modrá trasa na Kamzík začínala na dnešnom Nám. Biely kríž, ktoré sa nachádza neďaleko ŽST Vinohrady. Toto námestie nemá nič spoločné s turistickou lokalitou Biely kríž, ktorá sa nachádza o niekoľko kilometrov severnejšie. Okrem modrej tu začínali aj zelená a žltá trasa. Pokračovali odtiaľto po ulici Pri Bielom kríži, železničným priecestím až k záhradkárskej lokalite Koziarka. Železničné priecestie bolo neskôr zrušené, najbližší oficiálny podjazd je v súčasnosti až pri železničnej stanici.
Súčasná podoba Námestia Biely kríž, v pozadí sa nachádza bývalý závod Palma-Tumys, čakajúci na likvidáciu (v súčasnosti už budovy neexistujú) (február 2020).
Spoločná značka v záhradkárskej lokalite Koziarka (február 2020).
Cestou až na začiatok lesa (február 2020).
Menej známa lesná cesta vedúca k spodnej časti lúky na Kamzíku (február 2020).
Studnička Koziarka, nachádzajúca sa neďaleko lúky (február 2020).
Šípka pri spodnom okraji lúky (február 2020).
Pohľad na lúku pod Kamzíkom. Trasa neviedla chodníkom na fotke, ale ľavým okrajom lúky (február 2020). 2. Kamzík - Vojenská nemocnica
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Žltá trasa zostala na svojom mieste. Značkár, ktorý tu bol naposledy, si na svojom diele asi nedal veľmi záležať (február 2020).
Na tejto križovatke sa turistické trasy rozdeľovali. Žltá vedie klesajúcim pravým chodníkom, modrá viedla ľavým chodníkom (február 2020).
Červená dnes vedie chodníkom vpravo k vysielaču, modrá sem prichádzala zľava (február 2020).
Modrá značka sa zmenila na žltú, no postupne sa odlupovaním žltej farby mení opäť naspäť, na modrú (marec 2020).
Pôvodné kruhové (koncové) značky červenej a modrej pri bývalej Vojenskej nemocnici (marec 2020). Krasňany - Záhorská Bystrica (2402)
Táto trasa v dĺžke 11,4 km vedie z Krasňan v Rači do Záhorskej Bystrice. Trasa prešla menšou zmenou v oblasti U Slivu a menším skrátením v Záhorskej Bystrici. Z mimobratislavských úsekov môžeme spomenúť zmenu z prvej polovice 60. rokov v Marianke, odkiaľ pôvodne modrá značka viedla do Stupavy (namiesto Záhorskej Bystrice). Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. U Slivu - Malinský vrch
Trasa bola najneskôr v 90-tych rokoch vrátená do pôvodnej podoby, kedy modrá pokračuje ďalej po spodnej asflatke a do lesa v smere na Malinský vrch sa odkláňa až pri malej vodnej ploche.
2. Stánisko - Svätá studňa
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Začiatočný (horný) úsek zrušeného úseku modrej trasy (apríl 2021).Cesta je na hornom úseku širšia na úseku po lesnú chatu, ktorá sa nachádza kúsok od bývalej modrej trasy. Pomerne vychodený lesný chodník však pokračuje aj ďalej, podľa terénu sa však dá usúdiť, že kedysi tadiaľto viedla aj širšia cesta, ktorá je dnes zapadaná lístím. Chodník však vedie hneď vedľa nej.
Pohľad od prvej značky, ktorú sme našli cestou od horného úseku zrušenej modrej trasy (apríl 2021).
Čo sa týka turistických značiek, na tomto úseku sa zachovali už len posledné z nich (resp. ich časti), čo svedčí o tom, že turistická trasa tu bola pravdepodobne najneskôr v 60. rokoch. Značky sme našli len na stromoch v lese a jednu na rohu starej rozpadnutej budovy v Marianke.
Jedny z posledných rozoznateľných značiek na tomto úseku trasy (apríl 2021).
Pohľad od najvýraznejšej značky na zrušenom úseku (apríl 2021).
Trasa na spodnej polovici lesného úseku je už o niečo strmšia, pri ceste dole treba byť zvlášť opatrný. Výhľady z tohto miesta sú vďaka stromom obmedzené, čiastočne je vidieť hornú časť Marianky a priľahlé okolie v zimnom období a začiatkom jari.
Spodná časť zrušeného lesného úseku trasy (apríl 2021).
Pohľad na závercnú časť cesty a rodinný dom na konci Marianky (apríl 2021).
Cesta sa napájala na asfaltku vedúcu z Malého Slavína približne na pozemku, kde dnes stojí rodinný dom. Následne pokračovala po dnešnej asfaltke až do Marianky, kde sa pri dnešnom rázcestí Svätá studňa spája so súčasným úsekom modrej trasy. Na celom tomto úseku sme našli, ako sme už spomínali, iba jednu značku na starej budove. Značky sa pravdepodobne (nenašli sme nič) nenachádzajú ani na starších elektrických stĺpoch popri ceste, ktoré boli zrejme postavené až po presmerovaní trasy.
Pravdepodobne posledný pozostatok po modrej značke v Marianke. Budova dnes pôsobí odstrašujúcim dojmom a je možné, že v blízkej dobe príde k jej demolácii (apríl 2021).
V tejto lokalite stoja za preskúmanie staré kameňolomy a bridlicové lomy. Niektoré z nich sú dnes zaplavené vodou, v letných mesiacoch sú obľúbeným cieľom vychádzok domácich ako aj niektorých turistov, v zime zase poskytnú dokonalú plochu na korčuľovanie.
Nad rámec tohto úseku ešte doplníme, že modrá trasa pôvodne (do prvej polovice 60. rokov) pokračovala z Marianky v súbehu s červenou trasou až po hrad Pajštún, odkiaľ zase pokračovala približne po trase dnešnej žltej trasy až do Stupavy. Až neskôr bola skrátená a presmerovaná do Záhorskej Bystrice.
Pozostatky po modrej značke nájdeme napríklad na dnešnom úseku červenej Marianka - Klčovanice (november 2020).
Stopy po spoločnej značke červenej, modrej a žltej (neskôr červenej a žltej) nájdeme aj priamo v Marianke (október 2021).
3. Záhorská Bystrica
Spoločná značka neďaleko kostola (február 2020).
Rača - Rača (okruh) (2403)
1. Rača - Údolie Vydrice
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
V čase, keď ešte v Rači nestáli paneláky a nebola dopravná obsluha na takej úrovni ako dnes, modrá trasa začínala, resp. končila na Námestí Andreja Hlinku. V tej dobe sem ešte zelená trasa neviedla. V smere na Pánovu lúku pokračovala modrá dnešnou Alstrovou ulicou, no viedla až ku kostolu. Následne pokračovala do kopca Stupavskou ulicou a cestou medzi vinohradmi. Pozostatky po lesných a poľných cestách vidno dodnes (niektoré sú stále využívané), pozostatky po značkách sme nenašli žiadne, zrejme aj preto, že zmena do súčasnej podoby prišla podľa všetkého už v 60-tych rokoch.
Koniec asfaltovej cesty na ulici Stará Stupavská, cesta pokračuje vinohradmi (marec 2020).
Pohľad na vinohrady a východnú časť Bratislavy (v pozadí) (marec 2020).
Pôvodná cesta na začiatku lesa. Tu už sa modrá nachádza aj dnes, vedie hneď vedľa (marec 2020).
Od križovatky lesných ciest pod Malou Baňou pokračuje modrá v rovnakej podobe aj dnes, až po rázcestie s červenou značkou. K ďalším zmenám prišlo v lokalite Zbojníčka a Pánova lúka zrejme po tom, čo vznikla žltá trasa začínajúca pri Zbojníčke. Nešlo však o veľké zmeny.
2. Medené Hámre - Biely kríž
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Tento úsek leží síce mimo územia Bratislavy, väčšia časť tejto modrej trasy však územím Bratislavy prechádza, preto tu uvádzame aj tento úsek. Pri pohľade do mapy si môžete všimnúť netypický tvar modrej trasy idúcej na Biely kríž z Medených Hámrov. V minulosti viedli trasy (v prevažnej miere, ak sa nedalo inak) najkratšou a priamou cestou, čo bol prípad aj tejto trasy. Pôvodný úsek bol kratší, k presmerovaniu do súčasnej podoby prišlo najneskôr okolo prelomu tisícročí.
V smere cesty na Biely kríž vedie súčasná modrá po asfaltke, rovnako tomu bolo aj v minulosti. Od asfaltky sa pôvodná modrá odpájala na rovnakom mieste ako tá súčasná. Kým súčasná sa stáča prudko doprava a pokračuje južným smerom, pôvodná trasa viedla mierne juhovýchodne, popri koryte občasného potoka. Cesta sa už nepoužíva a je zapadaná konármi, priesek medzi stromami je však stále rozonateľný a vďaka veľkému množstvu zachovaných značiek je pomerne ľahké nájsť celú pôvodnú modrú trasu na tomto úseku.
Súčasná podoba cesty v zimnom období (január 2022).
Nájdeme tu aj viaceré značky veľkých rozmerov. V čase turistickej trasy tu boli prevažne len tenké stromy a na niektoré nebolo možné umiestniť značku, takže značkári použili aj značkársky kôl (ktorý na svojom mieste stojí dodnes), ktorý uľahčil cestu najmä turistom stúpajúcim na Biely kríž, aby sa odklonili od koryta občasného potoka.
Staré modré značky na tomto úseku (január 2022).
˝Megaznačka˝ (január 2022).
Zabudnutý značkársky kôl (január 2022).
Pôvodná trasa sa so súčasnou spája pri vrchole Hrubý Hajdúch. Na strome tu vidno jednu zatretú modrú značku.
Pohľad zo súčasnej modrej trasy na koniec zrušeného úseku, nachádza sa tu aj zatretá značka na strome (január 2022).
Pohľad v smere cesty z Bieleho kríža: súčasná trasa pokračuje vyšliapaným chodníkom vľavo, pôvodná trasa sa stáčala mierne doprava (január 2022).
Dôvod presmerovania modrej trasy nie je známy (mohol to byť napríklad masívnejší polom a trasa už nebola vrátená, v jednom článku sa zase spomína, že trasa bola na jednom úseku zarastená burinou a takmer sa strácala), pôvodná trasa je dnes stále priechodná, nie je strmá a menšie problémy tvoria len popadané konáre. Zaujímavosťou je, že napríklad súčasná mapa VKÚ vedie modrú trasu stále týmto zrušeným úsekom, aj keď už približne dve desaťročia tadiaľto trasa nevedie.
Dúbravka - Karlova Ves (2436)
Táto trasa v dĺžke 5,4 km spája mestské časti Dúbravka a Karlova Ves. Trasa prešla menšou zmenou v Dúbravke a preložením v lokalite, kde sa dnes nachádza sídlisko Dlhé Diely. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. Dúbravka (súbeh so žltou)
Pred výstavbou sídliska v Dúbravke, ktoré vznikalo od začiatku 70-tych rokov, existovala len tá časť Dúbravky, kde sa dnes nachádzajú rodinné domy. Zvyšok územia tvorili polia, pasienky a vinič. Žltá a modrá trasa, ktoré sem viedli, pokračovali z Ul. K Horánskej studni po Jadranskej ulici, ukončené boli na križovatke Jadranská-Brižitská-Žatevná, neďaleko miestneho úradu. Zelená trasa v tej dobe ešte neexistovala. Neskôr boli modrá a žltá presmerované ku kultúrnemu domu na miesto, ktoré bolo lepšie dostupné verejnou dopravou.
Koncové značky už novšieho tvaru, tie najstaršie bývali ešte v tvare kruhu. Dá sa predpokladať, že turistické trasy boli presmerované v druhej polovici 80-tych rokov (február 2020).
Staré značky na Jadranskej ulici. Dnes touto ulicou prechádza Dúbravský náučný chodník (február 2020).
Dôkaz, že pôvodne viedli do súčasného centra Dúbravky iba modrá a žltá, poskytne okrem starších máp aj táto značka na ulici Pod záhradami (marec 2021).
2. Kráľova hora - Riviéra
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Kráľova hora je názov lokality a lúky, nachádzajúcej sa nad sídliskom Dlhé Diely. V súčasnosti slúži na rekreáciu a od jesene 2019 aj na chov oviec, pred výstavbou sídliska však bola táto lúka oplotená úplne a využívala sa na pestovanie ríbezlí. Časti oplotenia sa na tomto mieste nachádzajú dodnes. Pôvodná modrá trasa sa práve v tejto lokalite oddeľovala od cesty, kadiaľ dnes vedie súčasná modrá a asfaltka.
Na prvom úseku je viditeľných viacero starých značiek. Niektoré sú stále zachovalé, čo svedčí o tom, že trasa na tomto krátkom úseku viedla ešte aj neskôr, po presmerovaní modrej do centra Karlovej Vsi.
Staré značky na stromoch pár metrov od lúky. (február 2020).
Približne na tomto mieste sa už stará trasa definitívne rozdeľovala od súčasnej. Nájsť značky na úseku medzi asfaltkou a východom z lesa sa nám nepodarilo, súčasná lesná cesta nie je úplne totožná s pôvodnou a tak je možné, že nejaké by sa ešte našli na stromoch mimo cesty (šanca je však malá). Modrá trasa vychádzala z lesa pri dnešnej križovatke ulíc Iskerníková a Stoklasová.
Východ z lesa v miestach, kde modrá značka opúšťala les (február 2020).
Turistická trasa pokračovala cestou medzi vinohrady, až kým sa nenapojila na ulicu Dlhé Diely I, na jej samom konci. Pôvodná cesta vinohradmi zanikla počas výstavby sídliska Dlhé Diely, ktorá začala začiatkom 80-tych rokov. Ako náhrada bola vybudovaná Iskerníková ulica, ktorá vedie o niekoľko desiatok metrov južnejšie. Niekdajšia podoba tejto lokality je znázornená na starej mape z roku 1964.
Ulica Dlhé Diely I spolu s ulicou Dlhé Diely II zostali zachované v pôvodnej podobe, zachovali sa aj betónové stĺpy z konca 60-tych rokoch, na ktorých je ešte stále vidno zvyšky starých modrých značiek.
Značky na ulici Dlhé Diely I, zachovalo sa ich tu asi päť (február 2020).
Súčasná podoba Ulice Dlhé Diely I. Vozovka prešla rekonštrukciou, ako aj rodinné domy. Vinohrady a sady nahradilo sídlisko Dlhé Diely (február 2020).
Následne sa turistická trasa napájala na dolnom konci ulice Dlhé Diely I na Devínsku cestu alebo pokračovala po paralelnej ulici Nad Sihoťou a na Devínsku cestu sa napojila až v miestach dnešného vyústenia Matejkovej ulice. Značky sa už v tejto lokalite nezachovali. Ďalej pokračovala po Devínskej ceste až k Riviére (dnešnej križovatke Devínskej cesty s Karloveskou a Botanickou ulicou).
Zvyšky značky na stĺpe neďaleko Vodárenského múzea. Výrobný štítok na stĺpe udáva rok výroby 1968, značka teda vznikla v samom závere 60-tych rokov alebo na začiatku 70-tych rokov (február 2020).
Trasa bola presmerovaná koncom 70-tych rokov. Pred výstavbou sídliska Dlhé Diely však viedla ešte nejaký čas územím, ktoré sa úplne zmenilo s výstavbou sídliska (nezostalo vôbec nič pôvodné) a na konci viedla dnešnou Janotovou a Molecovou ulicou. Tá však počas výstavby Dlhých Dielov prešla rozšírením a tak sa z tohto úseku okrem obrysov značiek na stĺpoch verejného osvetlenia na Janotovej ulici (minimálne dve rozoznateľné značky) nezachovalo zrejme nič. Po výstavbe (resp. počas výstavby) Dlhých Dielov bola v roku 1988 presmerovaná do dnešnej podoby.
Rozoznateľný obrys bývalej turistickej značky na Janotovej ulici. Novší náter stĺpa prekryl turistickú značku, ako aj pôvodný náter stĺpa, ktorý tvorila svetlejšia zelená farba (november 2021).
Dôvodom zmeny bol pravdepodobne rozvoj Karlovej Vsi a rozšírenie obsluhy mestskou hromadnou dopravou o nové lokality. Ukončenie modrej pri Riviére malo zmysel vtedy, keď viaceré linky MHD končili ešte v dolnej časti Karlovej Vsi, pred výstavbou sídliska. Súčasné ukončenie má väčší zmysel, ako 1,5 kilometrové trasovanie po rovinatej Devínskej ceste, resp. cez celé sídlisko.
Rusovské rameno - Čunovo (2439)
Táto trasa dnes už v súčasnosti neexistuje, bola zrušená. Ako súčasná náhrada dnes slúži žltá trasa 8158, vďaka ktorej je turistické spojenie medzi Rusovcami a Čunovom zachované.
1. Rusovské rameno - Čunovo
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Neďaleko tohto miesta začínala modrá trasa, prvá značka v smere do Rusoviec sa nachádza pár metrov od tohto miesta (november 2022).
Rusovské rameno, ktorého koryto bolo prebudované v 80. rokoch. Bufet a začiatok modrej trasy sa pravdepodobne nachádzali až na opačnom brehu dnešného ramena, dnes tadiaľ vedie asfaltka popri Dunaji. Pôvodné stromy alebo akékoľvek iné stopy by sme tam už hľadali márne (november 2022).
Chodník medzi Rusovským ramenom a starou hrádzou. Nachádza sa tu stále pôvodná alej, so starými stromami sa zachovali aj pôvodné modré značky. Na prvej fotke pohľad od hrádze (smer Rusovské rameno), na druhej záver cesty pred napojením sa na hrádzu (smer Rusovce) (november 2022).
Zachovalé modré značky. Značka na prvej fotke je prvou značkou v smere do Rusoviec (november 2022).
Pohľad na miesto, kde modrá trasa križovala starú hrádzu (november 2022).
Úsek medzi starou a novou hrádzou je už zarastený a ťažko priechodný. Na fotke vidno Rusovský kanál - modrá trasa viedla popri ňou ˝esíčkom˝ k miestu, kde vznikla fotka (november 2022). 
Novšia hrádza v miestach, kadiaľ v minulosti viedla modrá trasa (november 2022).
Zaniknutý úsek cesty len pár desiatok metrov od Rusovského jazera (november 2022).
Pôvodná cesta - na fotkách vidno na stromoch vpravo staré modré značky (november 2022).
Najzachovalejšia modrá značka sa nachádza neďaleko Rusovského jazera (november 2022).
Pohľad z pôvodnej trasy na chodník vedúci k Rusovskému jazeru (v popredí) a zákrutu na ňom (november 2022).
Premostenie Rusovského kanála približne v miestach, kde sa nachádzalo aj pôvodné premostenie (november 2022).
Značka na Irkustkej ulici, ktorá sa spočiatku nejavila ako presvedčivá turistická značka, zrejme predsa len pochádza z pôvodného úseku, je však menej zachovalá, najmä teda prostredný pás (marec 2020).
Značky sa nachádzajú aj na Gerulatskej ulici. Jedna pred kostolom, druhá kúsok od Gerulaty (marec 2020).
Súčasný začiatok žltej, niekdajší (krátkodobý) začiatok modrej. Väčšinu času totiž modrá trasa začínala pri Rusovskom ramene a cez Rusovce len prechádzala. Bol to však hlavný východiskový bod pre oba smery trasy (marec 2020).
Šípka na Balkánskej ulici, pred vchodom do parku (marec 2020).
Areál v súčasnosti prechádza revitalizáciou na slovenský spôsob - viaceré stromy boli spílené (marec 2020).
Chátrajúci kaštieľ v Rusovciach (november 2022).
Modré značky v parku (november 2022).
Na konci parku, pred vchodom do lesa, sa pôvodná trasa modrej spája so súčasnou žltou. Niektoré žlté značky boli namaľované priamo na miestach, kde sa približne 25-30 rokov predtým nachádzali už neaktuálne modré značky. Modrá, rovnako ako žltá, prechádzala mostíkom ponad Rusovský kanál a následne prechádzala lesom.
Na mape zo 60. rokov je zakraslený iný úsek modrej, ako ten, kde sa nachádzajú staré modré značky. Táto cesta viedla prevažne cez lúky a pasienky mimo lesa, takže možno neskôr bola presmerovaná a úsek cez len bol turisticky atraktívnejší. Môže ísť tiež o chybu v mape, aj keď ostatné úseky modrej aj iné turistické trasy sú v tejto mape zakreslené celkom presne. Každopádne z pôvodného staršieho úseku sa zachovala len časť cesty, zvyšok zanikol počas výstavby hrádze. Na zachovanom úseku sme modré značky nenašli, nachádza sa tu však len zopár starých stromov alebo stĺpikov oplotenia.
Novšia trasa modrej viedla cestou vpravo, staršia chodníkom rovno (november 2022).
Zachovalá časť prvého úseku staršej modrej trasy a pokračovanie, ktoré zaniklo po výstavbe hrádze (november 2022).
Nasledujúca časť textu sa týka už len novšieho úseku, ktorý bol v platnosti až do zrušenia tejto modrej trasy.
Niektoré značky na novšom úseku pôsobia dojmom, ako keby boli stále platné (júl 2020).
Šípka nachádzajúca sa pred križovatkou, kde sa pôvodná trasa modrej odpája od súčasnej žltej (marec 2020).
Križovatka lesných ciest: modrá odbočovala doľava, žltá pokračuje rovno (marec 2020).
Modrá následne pokračovala cestou, ktorú už využívajú najmä lesné mechanizmy. Po ľavej strane sa nachádza lúka, podľa starej mapy tu chovali hydinu, ošípané a nachádzal sa tu aj žrebčín. Dnes väčšia časť tohto územia zíva prázdnotou. Na jar sa v tejto lokalite nachádza veľké množstvo medvedieho cesnaku a aj samotného symbolu jari - snežienok. Cesta križuje aj mŕtve rameno a po necelom kilometri aj asfaltku.
Lesná cesta, ktorú dnes veľa ľudí nevyužíva (marec 2020).
Cesta vedie aj okolo mŕtveho ramena, v lokalite sa nachádza veľa starých stromov. V oranžovom kruhu sa nachádza stará modrá značka (marec 2020).
Staré modré značky v lese (marec 2020).
Asfaltka končí o kúsok ďalej, pri zamknutej bráne. Z tohto smeru sa dá pokračovať jedine jej druhým smerom - doprava, pričom sa dá dostať k Čunovským jazerám. Zvyšné cesty vás nikam neprivedú, keďže končia uprostred lesa. To je aj prípad cesty, ktorou viedla modrá trasa. Tá od križovatky s asfaltkou pokračovala ďalej priamym smerom, na stromoch sa dajú nájsť ešte asi tri alebo štyri staré značky. Na prvej križovatke odbočovala doľava. Obe cesty pokračujúce ďalej od tejto križovatky po niekoľkých metroch končia. Trasa bývalej modrej končí pri múre vodohospodárskeho areálu, ďalej sa už žiadne stopy po cestách ani modrej trase nezachovali. Súčasne s týmto areálom bola niekedy v polovici 80-tych rokov vybudovaná hrádza. Išlo o súčasť vodohospodárskych stavieb realizovaných spolu s vodným dielom Gabčíkovo, ktoré má ochrániť lokality nachádzajúce sa v blízkosti Dunaja pred povodňami. Tejto stavbe tiež ustúpili tisícky stromov. Na porovnanie lokality pred realizáciou prác a v súčasnosti môžete použiť túto mapu.
Snežienkový les (marec 2020).
Na križovatke doľava. Ani jedna cesta však už nikam nevedie, obe o kúsok ďalej končia (marec 2020).
Posledná zachovaná značka (táto platila pre smer do Rusoviec) (marec 2020).
Ďalej to už nepôjde, v ceste sa nachádza betónový múr. Hneď za týmto areálom sa nachádza hrádza, ktorú vo veľkom využívajú cyklisti a korčuliari. Areál síce na šírku nemeria ani 100 metrov, no na dĺžku je to viac ako dva kilometre, čím vytvoril dokonalú bariéru medzi lesom a hrádzou (marec 2020).
Nasledujúci priebeh trasy v odkaze vyššie je zaznačený ako etapa 3. Na tomto území sa s výnimkou úplne posledného úseku pred Čunovom nezachovalo vôbec nič, ani stromy, ani cesty, ani pôvodné mŕtve ramená. Vyklčovaná bola tiež väčšia časť lesa medzi Dunajom a hrádzou. Dnešné stromy už nie sú pôvodné, zväčša ide o rôzne náletové dreviny.
Namiesto lesa sa dnes na tomto území nachádza hrádza spolu s umelo vybudovaným kanálom (marec 2020).
Modrá trasa zo severu obchádzala mŕtve rameno, ktorého väčšia časť sa zachovala dodnes. Malá časť trasy pokračovala aj popri pôvodnej hrádzi. Neskôr sa stáčala na juh a pokračovala už priamym smerom do Čunova. Časť cesty pred Čunovom sa zachovala dodnes, ide o pokračovanie Turistickej ulice. Dnes túto cestu využívajú najmä cyklisti ako spojku medzi Čunovom a hrádzou. Na stromoch sa tu zachovali ešte minimálne dve modré značky.
Modrá značka neďaleko Čunova (marec 2020).
Na konci Čunova, pri kostole, sa trasa bývalej modrej spája s trasou súčasnej žltej. Modrá končila na námestí pred kostolom alrbo v centre Čunova. Pokračovať ďalej sa už nedalo - za Čunovom sa nachádza štátna hranica s Maďarskom a obec Dobrohošť sa nachádza(la) na opačnej strane Dunaja.
Modrú trasu ˝pochoval˝ už spomínaný vodohospodársky areál niekedy v prvej polovici 80-tych rokov (vtedy už bola nepriechodná jej časť, oficiálne bola zrušená zrejme až neskôr). Vzhľadom na jeho dĺžku sa nedala zrealizovať obchádzka múru. Alternatívna trasa by mohla viesť po hrádzi, čo by však veľký zmysel nemalo, keďže turistická trasa by viedla lesom len minimálne. Vedenie trasy okolo Čunovských jazier zrejme tiež nebolo možné, keďže v tom čase tam ešte platil zákaz vstupu, vzhľadom na ochranné pásmo vodného zdroja.
Neskôr sa Čunovo opäť dočkalo turistickej trasy - bola vyznačená červená trasa do Gabčíkova a červená trasa k trojmedziu. Rusovce sa turistickej trasy opäť dočkali až po približne 30 rokoch, v roku 2011 (avšak pozrite poznámku nižšie). Vyznačená bola žltá trasa, ktorá spája Rusovce s Čunovom a následne aj maďarskú žltú trasu. Táto trasa sa dá považovať za akúsi alternatívu za bývalú modrú trasu, keďže trasovanie turistickej trasy po pôvodných miestach už nikdy nebude možné.
Pozn.: niektoré mapy z 80. a 90. rokov (až po rok 1993) uvádzajú neskorší priebeh trasy podobný dnešnej trase 8158, ktorý sa však v teréne nepodarilo potvrdiť (našli sme len značky na pôvodnom úseku, ktorý skončil v prvej polovici 80. rokov). Zakreslený úsek bol veľmi pravdepodobne len plánovaný a k jeho realizácii nedošlo (jedným z dôvodov mohlo byť ochranné pásmo vodného zdroja - okolo Čunovských jazier, kam kedysi nebol umožnený legálny vstup).
V roku 2021 dostala číslo 2439 nová trasa pri Podhájskej.
Vlčie hrdlo - Kalinkovo (2440)
Táto trasa v dĺžke 22,2 km vedie začína pri autobusovej zastávke Vlčie hrdlo pri Slovnafte a končí v obci Kalinkovo. Či viedla do tejto obce aj v čase svojho vzniku (cca prelom 60-tych/70-tych rokov) nám nie je jasné. Priebeh trasy sa menil v závislosti od toho, ako sa menila lokalita v blízkosti Slovnaftu, svoju úlohu zohrala aj ochrana prírody v prírodnej rezervácii Kopáčsky ostrov.
1. Slovnaft - Vlčie hrdlo
Modrá trasa sa na tomto úseku menila len minimálne, v závislosti od toho, ako sa menili miestne komunikácie a vznikali nové areály pri Slovnafte. Zo zmien môžeme spomenúť napríklad preložku cesty v oblasti železničnej vlečky do Slovnaftu. Modrá trasa pôvodne viedla po tejto ceste, ktorá bola neskôr preložená do novej podoby. Koncom roku 2019 prišlo k ďalšiemu preloženiu cesty, v súvislosti s výstavbou rýchlostnej cesty R7. V roku 2020 bola napokon modrá trasa opäť presmerovaná, tentokrát na poľnú cestu pomedzi záhrady, aby sa vyhla trasovaniu po asfaltke. Celá táto oblasť sa po výstavbe rýchlostnej cesty R7 zmenila na nepoznanie.
Staré značky na múre, doslúžili najneskôr v 80-tych rokoch (marec 2020).
Lokalita za posledné obdobie prešla zmenami, v súvislosti s výstavbou R7 (marec 2020).
K podobným menším zmenám mohlo prísť aj v okolí súčasného TIM Vlčie hrdlo. Celá táto lokalita dnes pôsobí odstrašujúcim dojmom a patrí medzi turisticky najneatraktívnejšiu oblasť v Bratislave. Rôzne staveniská, vysoká prašnosť a prejazdy stavebných mechanizmov, nákladných a smetiarskych áut, početné čierne skládky, znečistené ovzdušie, realizácia výrubov priamo na turistickej trase, viaceré tabule so zákazom vstupu a na druhej strane, v kontraste s týmto, zákaz pohybu osôb v oblasti ostrova Kopáč, dávajú jasne najavo, že turista v tejto lokalite nie je vítaný.
Týmito miestami vedie modrá trasa aj v súčasnosti (marec 2020).
2a. Vlčie hrdlo - Bôrové (variant I.)
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Od súčasného smerovníka Vlčie hrdlo pokračovala modrá trasa rovnako ako dnes, no na najbližšej križovatke ciest dnes táto trasa odbočuje doprava a pokračuje po panelovej ceste smerom k bufetu a hrádzi. V minulosti pokračovala rovno. Hneď za križovatkou sa nachádza závora, ktorá zakazuje vstup motorovým vozidlám. Panelová cesta pokračuje aj týmto smerom ďalej.
Trasa prešla ponad Biskupické rameno a dostala sa na územie PR Panský diel, kam aj dnes zavíta cez víkend množstvo ľudí, napriek tomu, že tadiaľto už značená trasa nevedie. Nachádza sa tu aj jazero, ktoré niektorí ľudia zvyknú využívať na kúpanie, aj keď vzhľadom na 4. stupeň ochrany tu takáto činnosť nie je oficiálne povolená.
Pohľad na Biskupické rameno z bývalej modrej trasy (apríl 2021).
Po niekoľkých stovkách metrov sa modrá dostala na lúku, na ktorej sa dnes nachádzajú stožiare vysokého napätia. Na tejto lúke sa oddeľovala od panelovej cesty a odbočovala doľava. Na betónovom stĺpe hneď za odbočkou sa ešte nedávno nachádzala stará značka, tento stĺp však bol už vymenený za novší. Ďalšie značky však stále nájdeme v lese neďaleko tejto lúky.
Na tejto križovatke ciest modrá odbočovala doľava. Jej neskorší variant pokračoval rovno po panelovej ceste až na ostrov Kopáč. Tento stav platil až do roku 2014, kedy bola modrá trasa z tejto lokality úplne vylúčená (marec 2020).
Značky z 80. rokov na elektrickom stĺpe, na území PR Panský diel. Tento stĺp je už minulosťou (máj 2013).
Pôvodná trasa modrej viedla po tejto ceste. Fotografia vznikla na území PR Panský diel (marec 2020).
Značky sa na tomto úseku nachádzajú len na samom začiatku, len po prvú križovatku ciest, ktorá sa nachádza od lúky približne 230 metrov. Na ďalšom úseku sme už značky ani po opakovaných pokusoch nenašli. Dôvodom môže byť to, že mimo územia PR Panský les sa tu už zachovalo len minimum pôvodných stromov, viaceré zo súčasných majú len 20-25 rokov. Tento fakt potvrdzuje aj satelitná snímka tohto územia z roku 2002.
Značky, ktoré sa tu ešte dajú nájsť na strome či drevených stĺpoch - súčastiach oplotenia. Trasa tadiaľto viedla do 80-tych rokov, neskôr bola presmerovaná cez Ostrov Kopáč (marec 2020).
Tabuľa z minulého storočia. Okrem nej sa tu nachádza ešte poľovnícky posed a už nič iné, čo by si zaslúžilo pozornosť (marec 2020).
Stavenisko spojené s prácami na koryte Biskupického ramena (apríl 2021).
A stovky stromov sú fuč... (apríl 2021).
Spomínaná asfaltka. V okolí je veľa zelene, no stromy sú relatívne mladé (apríl 2021).
Ďalšia značka sa nachádza na strome v oplotenom pozemku v časti Tehlovec. Všimli sme si ju vďaka otvorenej bránke. V tejto časti by sa značiek mohlo nachádzať viac, no cez plot nie sú dobre viditeľné (apríl 2021).
Cesta prechádza aj okolo záhrad (apríl 2021).
Estakáda D4 pred dokončením (apríl 2021).
Asfaltka sa stáča doľava, prvý variant modrej trasy viedol priamym smerom lesom. Pôvodná lesná cesta sa nezachovala, sú však viditeľné stopy po nej. Neskôr, po výstavbe asfaltky, bola modrá trasa presmerovaná priamo po nej až k horárni Bôrové, teda bola o niečo skrátená (apríl 2021).
Zatreté značky na tomto úseku, ktoré boli vyznačené a vzápätí zatreté v roku 2010. Niektoré pôvodné značky z 80. rokov boli zrejme tiež pretreté (apríl 2021).
Mŕtve rameno a za ním estakáda D4 (apríl 2021).
Les miestami pripomínal divočinu, začiatkom apríla však boli tieto miesta priechodné bez väčších problémov (apríl 2021).
Posledná značka, ktorú sme našli pred východom na hrádzu (apríl 2021).
Spadnutá tabuľa CHKO. Niekde v týchto miestach sa nachádza križovanie pôvodnej trasy modrej (platnej do 80. rokov) a hrádze, po ktorej modrá viedla niekoľko stoviek metrov až do roku 2014 (apríl 2021).
Neskôr bola modrá trasa vedená po tejto asfaltke (pohľad od rázcestia pri horárni Bôrové (apríl 2021).2b. Vlčie hrdlo - Bôrové (variant II.)
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Modrá trasa pokračovala rovnakým smerom ako v prípade variantu I., až po spomínanú lúku s vysokým napätím. Následne pokračovala priamym smerom panelovou cestou, ktorá po chvíli skončila. Necelých 500 metrov od lúky sa nachádza ďalšia lúka, na tomto území je dnes vyhlásený piaty stupeň ochrany a zároveň zákaz vstupu, ktorého dodržiavanie sa občas kontrolovalo, v súčasnosti sa však návštevnosť lokality opäť zvýšila. Ide o PR Kopáčsky ostrov.
Na začiatku vás privíta táto závora. Motorové vozidlá majú vstup zakázaný. Modrá značka bola neskôr dôkladnejšie zatretá (marec 2020).
Väčšina značiek je zatretá, zopár z nich však zostalo v stave, v akom v roku 2014 doslúžili turistom (marec 2020).
Netradičná obojstranná šípka zastriekaná čiernym sprejom. Všimli sme si, že niektoré zatreté značky boli v roku 2020 opätovne zastriekané čiernou farbou. Či niekomu vadil zvýšený pohyb v danej lokalite nevedno. Tabuľky so zákazom vstupu sme na tejto ceste nevideli (apríl 2021).
Kým pôvodne modrá odbočovala doľava, neskôr pokračovala rovno, priamo na Kopáčsky ostrov. Dnes už týmito miestami značená trasa nevedie (marec 2020).
Ohľadom ostrova Kopáč, to, či má zmysel takto prísne chrániť malú časť územia, pričom len kúsok odtiaľ sa nachádza Slovnaft, spaľovňa odpadu a tiež prebiehajúca výstavba D4, necháme na kompetentných. Isté je však to, že na zvyšných územiach sa realizujú výruby a iná lesnícka činnosť, nehovoriac o nahromadenom veľkom množstve odpadu. Takto aspoň malé percento tohto územia podlieha ochrane.
Ostrov Kopáč v čase, keď tadiaľto ešte viedol turistický chodník (máj 2013).
Od Kopáčskeho ostrova pokračovala modrá popri Biskupickom ramene až ku hrádzi, kde sa nachádzal smerovník. Ten v roku 2014 zanikol a dnes sa v týchto miestach nachádza estakáda a most ponad Dunaj, ako súčasť obchvatu Bratislavy D4. Most je k dispozícii pre automobilovú dopravu, ale aj pre cyklistov a peších.
Smerovník Biskupické rameno, ústie, ktorý doslúžil v roku 2014. Okolitá zeleň musela ustúpiť výstavbe D4 (máj 2012).
Lokalita po tom, čo začala výstavba obchvatu D4. Smerovník sa nachádzal neďaleko náučnej tabule (na fotke v popredí), demontovaný bol niekoľko rokov pred začiatkom výstavby estakády. Dnes už je stavba dokončená (september 2018).
Popri hrádzi pokračovala modrá len kúsok. Po pár desiatkach metrov opäť vchádzala do lesa. Táto časť lesa bola veľmi hustá a najmä na jar a v letnom období bolo možné aj zablúdiť, keďže chodník nebol úplne vychodený (v rovnakom stave je aj dnes, ale ako vidieť, ľudia ho stále využívajú), no zároveň sa dalo prejsť bez väčších problémov, pri troche obozretnosti nebol problém dostať sa z tohto lesa von, na asfaltku, kde sa už pôvodná trasa modrej spája so súčasnou. Pri východe z lesa možno nájsť na asfalte zvyšky modrej šípky. Toto miesto sa nachádza neďaleko smerovníka Gajc. Na Topoľové už modrá pokračovala tou istou asfaltkou ako aj dnes.
Chodník bývalej modrej trasy na území PR Gajc (apríl 2021).
Modré značky boli na úsekoch zrušených v roku 2014 poctivo zatreté hnedou farbou (apríl 2021).
Tento variant trasy bol najlepší možný, keďže okrem zaujímavej lokality Kopáč prechádzal aj spomínaným hustým lesom a trasa viedla asfaltkami len minimálne. V roku 2014 bola presmerovaná do súčasnej podoby, ktorá už nie je turisticky atraktívna. Navyše, v niektorých miestach pri Dunaji je dnes modrá trasa zarastená a ťažšie priechodná, najmä v lete.
3. Bôrové - Kalinkovo (viacero variantov - opísané v texte)
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Začiatok úseku pri horárni Bôrové (apríl 2021).
Prvá časť úseku, kde sme však stopy po značkách nenašli (apríl 2021).
Z jednej značky sa postupom času stali tri :) (apríl 2021). 
Zaujímavý poľovnícky posed nachádzajúci sa pri ceste (apríl 2021).
Niektoré značky sú hneď pri ceste a viditeľné už zdiaľky (apríl 2021).
Iné sú ukryté v lese (apríl 2021).Pole je celkom veľké a poskytuje pohľad aj na Bratislavu a Kamzík, či komíny Slovnaftu. Trasa pôvodnej modrej sa so súčasnou spája neďaleko rázcestia Kalinkovská horáreň.
Cesta vedie okrajom poľa až ku Kalinkovskej horárni (apríl 2021).
Na tomto mieste sa cesta napája na asfaltku, ktorou modrá trasa vedie aj v súčasnosti (apríl 2021).
Od Kalinkovskej horárne trasa pokračovala opäť inak ako v súčasnosti. Prišla sem sprava a pokračovala cestou vľavo (na fotke v strede) (apríl 2021).
Pozn.: prvá podoba trasy bola priamejšia a na úseku Gajc - Kalinkovská horáreň viedla cestami, ktoré sa neskôr prestali používať a zostali len pre poľovníkov a lesníkov.
Pri Kalinkovskej horárni sa spájala so žltou trasou vedúcou z Rovinky. Modrá trasa pokračovala spolu so žltou okrajom lesa a následne po ich rozdelení poľnými cestami na hranici polí a Dunajských luhov až do Kalinkova. Táto trasa bola opäť o niečo kratšia a vyhýbala sa asfaltovým cestám.
Za Kalinkovskou horárňou nájdeme na približne 500 metrovom úseku aj niekoľko spoločných značiek modrej a žltej. Ani jedna trasa však dnes už tadiaľto nevedie (apríl 2021).
Poľnou cestou okrajom lesa (apríl 2021).
Aj na tomto úseku nájdeme viacero variantov modrej trasy a môžeme prehlásiť, že táto trasa je jednou z najviac prekladaných v rámci Bratislavy. Ako sme spomenuli, najstarší variant viedol po hranici Biskupických luhov. Na tomto úseku sa už veľa značiek nezachovalo a na časti trasy sa už nenachádza ani chodník. Stačí však sledovať okraj poľa.
Trasa na staršom úseku viedla okrajom poľa približne k miestam kde je posed (na fotke v pozadí) a následne okrajom lesa. Hranicu medzi lúkou a poľnohospodárskou pôdou je na fotke vidieť pri detailnejšom pohľade, keďže obe časti splývajú (apríl 2021).
Týmito miestami dnes už cesta nevedie (apríl 2021).
Turistické značky na tomto úseku (apríl 2021).
Pokračovanie po poľnej ceste vedľa poľa (apríl 2021).
Novší úsek modrej trasy je zakreslený v tomto odkaze. Zrejme po tom, čo zanikla cesta na okraji poľa bola modrá trasa presmerovaná cez Kalinkovskú lesostep a časť trasy viedla aj popri kanáli tiahnucom sa vedľa hrádze. Tadiaľto vedie modrá trasa v súčasnosti. Na konci lesa trasa odbočila z hrádze doľava a napojila sa na pôvodnú trasu, do Kalinkova viedli rovnakým úsekom okolo štrkoviska. Tento úsek bol v platnosti len krátko. Keďže bol novší (zrušený zrejme v prvej polovici 90. rokov), zachovalo sa tu ešte veľa značiek a viaceré z nich sú zachovalé.
Značky nachádzajúce sa na tomto úseku (apríl 2021).
Túto šípku je dobre vidieť aj dnes. Úsek bol zrušený ešte v čase, keď sa zrušené značky aktívne nezatierali (apríl 2021).
Kým ľavou cestou vedie modrá trasa dnes, pravou viedla v minulosti. Značky nájdete všade, je jedno kam sa vydáte :) (apríl 2021).
Oba varianty pokračovali do Kalinkova priamou poľnou cestou, ktorá sa na súčasnú trasu modrej napojí na kraji obce pri smerovníku Kalinkovo, hrádza. Túto trasu považujeme za krajšiu ako cestu po asfaltových cestách a popri hrádzi. Nachádzajú sa tu staré stromy a počas cesty je možné oddýchnuť si pri štrkovisku v Kalinkove.
Spevnená cesta vedúca do Kalinkova (apríl 2021).
Značky na poslednom úseku trasy (apríl 2021).
Niektoré značky pôsobia ešte stále aktuálne. Od ich zrušenia však neuplynulo toľko času ako na mnohých iných úsekoch turistických ciest, ktoré sme dokumentovali (apríl 2021).
Pohľad na štrkovisko v Kalinkove (apríl 2021).
Pri smerovníku Kalinkovo, hrádza sa pôvodná trasa spája so súčasnou.
Priebeh trasy v Kalinkove už zostal rovnaký, čo potvrdzuje aj zopár starých značiek v obci (apríl 2021).
Pravdepodobne v prvej polovici 90. rokov už bola trasa presmerovaná cez súčasné rázcestia Bajdel, most a Sihoť, most. Trasa však viedla do roku 2010 medzi spomínanými rázcestiami po hrádzi, až kým nebola presmerovaná cez poľnú cestu popri kanáli. Vytvorený úsek z 90. rokov však viedol nepochopiteľne medzi Topoľovým a Kalinkovom iba asfaltovými cestami, čo pre turistov nebolo veľmi lákavé. Atraktívnym úsekom sa tak stal len úsek trasy medzi Vlčím hrdlom a Topoľovým, ktorý stratil na atraktivite po presmerovaní trasy v roku 2014.
Rača, časť Biely kríž - Myslenice (5101)
Táto trasa v dĺžke 22,6 km vedie z mestskej časti Rača a končí v obci Limbach (okres Pezinok). Bola preložená na začiatočnom úseku, až po rázcestie v lokalite Dolný červený kríž a tiež sa výrazne zmenil aj jej koncový úsek, ktorý sa však už nachádza mimo územia Bratislavy.
1. Nám. Biely kríž - Dolný červený kríž
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Zelená trasa začínala pôvodne na dnešnom Námestí Biely kríž (nemá nič spoločné so súčasným turistickým rázcestím Biely kríž), ktoré sa nachádza kúsok od ŽST Vinohrady. Železničná stanica by mohla byť lepším východiskom turistických trás, no v čase ich vzniku v súčasnej polohe ani podobe ešte táto stanica neexistovala. Zelená spolu so žltou a modrou pokračovali po ulici Pri Bielom kríži a prechádzali bývalým železničným priecestím. To bolo neskôr zrušené a priame spojenie medzi ulicami Pri Bielom kríži a Horská zaniklo.
Námestie Biely kríž v roku 2020, v pozadí sa nachádza bývalý závod Palma-Tumys, z ktorého budovy viditeľné na fotke dnes už neexistujú (február 2020).
Spoločná značka modrej, zelenej a žltej na ulici Pri Bielom kríži. Zelená bola odtiaľto presmerovaná ako prvá už okolo roku 1963, modrá so žltou o niekoľko rokov neskôr (február 2020).
Ulica je dnes ukončená pri železničnej trati a ďalej nepokračuje. Priechod cez koľaje je len na vlastné riziko, vzhľadom na vysokú frekvenciu prechádzajúcich vlakov by však malo byť toto miesto zabezpečené a chýbajúca ohrada doplnená (február 2020).
Za priecestím sa zelená od zvyšných trás odpájala. Opúšťala obývané územie a pokračovala vinohradmi miernym stúpaním do kopca po dnešnej Horskej ulici. Po necelom kilometri, na križovatke ciest odbočovala doľava a pokračovala cestou medzi vinohradmi. Dnes táto cesta nebýva takmer vôbec využívaná.
Cesta postupne dostala asfaltový koberec, no po výstavbe nových domov a nových ciest stratila využitie a pomaly zarastá (február 2020).
Lokalita sa postupom času mení na nepoznanie. Veľká časť vinohradov bola zlikvidovaná, nahradili ich náletové dreviny a kríky. Od Peknej cesty smerom na juh pribúdajú nové rodinné domy a ulice a tak je len otázkou času, kedy aj v týchto miestach vyrastú domy.
Bývanie s výhľadom na Bratislavu (február 2020).
Krasňanská ulica a novostavby rodinných domov (február 2020).
Zelená vchádzala do lesa, no nie na dlho. Išlo len o krátky priechod cez okraj lesa. Dnes týmito miestami prechádza žltá trasa vedúca z Krasňan a nachádza sa tu množstvo iných lesných ciest.
Križovanie ciest. Cestou vpravo dnes vedie žltá trasa z/do Krasňan, cestou vľavo klesala zelená na Peknú cestu, kde sa spojila s modrou trasou, ktorá tadiaľ vedie aj v súčasnosti (február 2020).
Zopár zelených značiek nájdeme aj dnes, po šiestich desaťročiach od zrušenia tohto úseku (február 2020).
Následne sa zelená napojila na modrú na Peknej ceste, pri vchode do bývalého vojenského objektu. Odtiaľto pokračovali spolu smerom na Spariská.
Pohľad z Peknej cesty na lesnú cestu, ktorou pred viac ako 50 rokmi viedla aj zelená trasa (február 2020).
V úseku Pekná cesta - Dolný červený kríž viedla zelená v súbehu s modrou a neskôr červenou. Spoločný úsek mal až 4,5 km, čo sa nejavilo ako práve najlepšie riešenie a zrejme aj z toho dôvodu bola v prvej polovici 60. rokov zelená presmerovaná do Rače. Dnes sa v celej dĺžke trasy, od rázcestia na Peknej ceste až po Dolný červený kríž nachádza asfaltka. Trasy červenej a modrej zostali rovnaké až do roku 2021, keď prišlo k preloženiu červenej mimo asfaltku. Modrá zostala na asfaltovej ceste, akurát bola preložená na krátkom úseku cez bývalý vojenský areál.
Devínska Kobyla - ŽST Devínska Nová Ves (5114)
Táto trasa v dĺžke 3 km spája najvyšší vrch Bratislavy, Devínsku Kobylu s Devínskou Novou Vsou. Trasa bola preložená v lokalite NPR Devínska Kobyla. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. NPR Devínska Kobyla - ŽST Devínska Nová Ves
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Územím Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla, vyhlásenej v roku 1964, v minulosti neviedol oficiálny turistický chodník. Mohlo to byť z dôvodu väčšej ochrany prírody alebo iných podmienok platných vo vtedajšom Československu. Neexistovala modrá spájajúca Devín s Devínskou Novou Vsou a ani náučný chodník z Devína na Sandberg, ktorý v roku 2008 preznačili na žltú trasu. Zelená trasa vedúca z Devínskej Kobyly toto územie úplne obchádzala zo severozápadnej strany.
Lesný úsek pôvodnej zelenej bol o niečo dlhší, no menej strmý. Na pôvodnej trase sú dodnes vychodené chodníky či vyjazdené lesné cesty. Trasa sa od súčasnej odpájala na neprehliadnuteľnej odbočke ešte pred vstupom na územie NPR.
Súčasná zelená pokračuje cestou vľavo, pôvodná cesta viedla cestou vpravo (február 2020).
V hornej časti sa nachádza viacero rôznych cestičiek, každá však vedie približne rovnakým smerom. Pôvodná trasa je vďaka zachovaným značkám stále rozpoznateľná. Niektoré značky pôsobia dojmom, akoby boli stále aktuálne.
Túto, v súčasnosti neplatnú značku na kameni vidno už z veľkej diaľky (február 2020).
Lesný chodník v hornej časti pôvodného úseku zelenej. Na tejto trase sa nachádzajú na stromoch aj prázdne biele štvorce, zrejme tadiaľto mala viesť cyklocesta a ide o základ cyklistických značiek (v roku 2021 už tadiaľto vedie riadna cyklocesta) (február 2020).
Pôvodné značky (február 2020).
Postupne sa lesným chodníkom dostaneme ku križovatke ciest. Odtiaľto pokračuje lesná cesta dole kopcom, popri tejto ceste sa z oboch strán nachádza pomerne výrazný zráz. Trasa pokračovala klesaním približne týmito miestami.
Neskôr bola zelená trasa presmerovaná cez Rovnicu, no horný úsek zostal a jej trasa sa oproti dnešnej už veľmi nelíšila - viedla po bývalej hranici s Nemeckou ríšou, len o pár metrov severnejšie ako súčasná trasa.
Klesajúca lesná cesta. Druhá fotografia dokumentuje pohľad z lesného chodníka, nie je isté či viedla zelená trasa chodníkom alebo lesnou cestou (oba však aj tak vedú hneď vedľa seba) (február 2020).
Novšia podoba trasy (aj keď už tiež neplatná) zaujme najmä značkami namaľovanými na pôvodných hraničných kameňoch (marec 2021).
Vráťme sa ale k predošlej podobe trasy, ktorá ako sme spomenuli, pokračovala klesaním a následne, na ďalšej križovatke ciest, odbočovala ostro doľava a miernym klesaním sa dostávala až na miesto dnešného rázcestia Lipové, kadiaľ už vedie súčasná podoba trasy.
Pozn.: mapy z roku 1973 udávajú ešte väčší oblúk na zelenej trase, ktorý viedol okolo dnešného vodárenského objektu. Na tomto úseku sa nenáchádzajú žiadne stopy po značkách a ak bol niekedy v platnosti, tak rozhodne skôr ako v 70. rokoch, čo znamená, že mapy z roku 1973 zakreslili túto zelenú trasu nesprávne. Ak bol však niekedy predtým v platnosti aj tento variant, potom to znamená, že celkovo sa zelená trasa zmenila na tomto úseku trikrát (štyri rôzne varianty), pričom každý variant bol vedený čím ďalej, tým juhozápadnejšie a zároveň priamejšie.
Od rázcestia Lipové pokračovala zelená trasa opäť inou cestou, než v súčasnosti. Kým dnešná zelená klesá od tohto rázcestia priamo k sídlisku v Devínskej Novej Vsi, pôvodná pokračovala v smere k Sandbergu. Touto cestou dnes vedie žltá trasa. Sandberg však zelená mierne obchádzala spodnou cestou, okolo rodinných domov a záhrad. Na to, aby ste hlavnú časť Sandbergu videli, museli ste aspoň pár metrov zo zelenej trasy vybočiť. Zelená vyústila na hornom konci ulice Slovinec.
Pohľad od rázcestia Lipové. Súčasná zelená klesá cestou vpravo a žltá k Sandbergu pokračuje cestou vľavo (február 2020).
Staré zelené značky, súčasné žlté značky na úseku Lipové - Slovinec. Značky náučného chodníka sú už tiež neaktuálne (február 2020).
Stará zelená značka pod Sandbergom (február 2020).
Zachovalá šípka na konci ulice Slovinec, ktorú si všimnú viacerí ľudia cestou na Sandberg (február 2020).
Zelená trasa viedla ulicou Slovinec až na Nám. 6. apríla, kde končí súčasná zelená trasa. Po ulici Slovinec dnes vedie modrá trasa, ktorá schádza zo Sandbergu a pokračuje ďalej k cyklomostu vedúcemu do Rakúska.
Aktuálne modré značky a pôvodné zelené na ulici Slovinec (február 2020).
Zelená značka na ulici Slovinec (február 2020).
Ďalšie značky nájdeme na ulici Istrijská. Na tejto ulici sa zachovali pôvodné betónové elektrické stĺpy a teda aj viacero starých značiek, niektoré už takmer nevidieť.
Značky na Istrijskej ulici (február 2020).
Trasa viedla až ku križovatke s Mlynskou ulicou, kde sa nachádza aj rybník. Pokračovala vpravo, touto ulicou sa dostala až k železničnému podjazdu. Mlynská ulica je dnes slepou cestou, koncom roka 2007 prišlo k otvoreniu nového úseku Istrijskej ulice a aj k presmerovaniu dopravy z pôvodnej úzkej a neprehľadnej Mlynskej ulice. Na tejto ulici dnes môžeme nájsť jednu starú šípku a zvyšok ďalšej značky.
Stará šípka na Mlynskej ulici. Červená farba pochádza z cudzieho zdroja, keďže je ňou pokrytá väčšia časť stĺpa (február 2020).
Zelená značka na múre tesne pred železničným podjazdom. Ide o jednu z posledných zachovaných značiek v tejto lokalite (február 2020).
Od podjazdu to už bolo len pár metrov k železničnej stanici. V okolí stanice sa žiadne viditeľné stopy po zelenej trase nezachovali.
Vedenie trasy až k stanici malo zmysel v 60-tych a 70-tych rokoch, keď ešte nestálo sídlisko v Devínskej Novej Vsi. Stará časť DNV ešte nemala také dobré dopravné spojenie. S rozvojom tohto územia a zavedením MHD sa však už úsek k stanici stal zbytočným. Neskôr, v roku 1991 prišlo k úprave zelenej trasy do dnešnej podoby a vznikla modrá trasa ako aj náučný chodník v lokalite Sandberg.
Slavín - Kamzík (5125)
Táto trasa v dĺžke 3,1 km spája hlavnú železničnú stanicu a turistické rázcestie na Kamzíku. Pôvodne viedla zo Slavína na Kamzík a bola úplne pretrasovaná. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. Slavín - Kamzík
Dúbravka - Technické sklo (5136)
Táto trasa v dĺžke 3,1 km spája mestskú časť Dúbravka s lokalitou pri bývalých závodoch Technického skla. Vznikla predovšetkým kvôli pozostatkom Villa Rustica, okolo ktorých prechádza. Prešla len drobnou zmenou. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. Veľká lúka, záhradkárska oblasť
Už neplatná značka na oplotení v záhradkárskej osade, ktorá však vznikla až v roku 2000 (marec 2020).
Hlavná stanica - Lamač (8101)
Táto trasa v dĺžke 4,1 km spája turistické rázcestie v lokalite Kamzík a mestskú časť Lamač. Úsek medzi Hlavnou stanicou a Kolibou bol zrušený, neskôr bol zrušený aj úsek Koliba - Kamzík. Trasa bola tiež skrátená v Lamači. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. Hlavná stanica - Kamzík
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Železničný podjazd na Karpatskej ulici (február 2020).
Žlté značky na Podkolibskej ulici (február 2020).
Súčasná podoba križovatky Hlavná - Bellova (február 2020).
Značka na spodnom konci Čremchovej ulice (február 2020).
Medzi Kolibou a Čremchovou viedla žltá po tom, čo bol zrušený úsek medzi Hlavnou stanicou a Kolibou. Jej trasa viedla ulicou Ôsma a hornou časťou Bellovej ulice (február 2020).
Táto značka na Ôsmej ulici je ešte v dobrom stave, no vidieť ju iba v zimnom období (február 2020).
Značka na hornom úseku žltej na Čremchovej, ktorý bol zrušený neskôr (február 2020).
Šípky na stĺpe na križovatke ulíc Čremchová a Brečtanová (február 2020).
Križovatka lesných ciest. Žltá pokračovala chodníkom v strede. Ľavá lesná cesta vedie tam, kam aj bývalá žltá. Po niekoľkých stovkách metrov sa tieto cesty opäť spoja (február 2020). Približné križovanie s pôvodnou červenou, v oranžovom kruhu sa nachádza žltá značka (február 2020).
2. Lamač
Rača, časť Biely kríž - Záhorská Bystrica (8102)
Táto trasa v dĺžke 13,2 km vedie z Krasňan do Záhorskej Bystrice. Trasa prešla viacerými zmenami, pôvodný zostal len úsek medzi rázcestiami Pod Chlmcom a Snežienka a niekoľkokilometrový úsek pri dnešnom rázcestí Za Kačínom. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. Nám. Biely kríž - Snežienka
Spoločná značka modrej a žltej, nachádzajúca sa v záhradkárskej lokalite Koziarka, neďaleko vodojemu (február 2020). Cesta na konci záhradkárskej oblasti, vedúca do lesa (feburár 2020).
Na križovatke ciest, hneď za poslednou záhradou pri vstupe do lesa, sa trasy rozdeľovali. Bol tu umiestnený smerovník, ktorého torzo sa na svojom mieste nachádzalo až do roku 2012 (v júni 2012 sa tu ešte stále nachádzala tyč so strieškou a na zemi pod ňou aj úlomok smerovky modrej značky, o rok neskôr sa tu už nenachádzalo nič).
Žltá na tomto mieste odbočovala doprava a začala stúpať do kopca. Cesta po ktorej viedla sa dnes už nevyužíva, tieto miesta sú zapadané lístím a nachádza sa tu viacero popadaných stromov a konárov. Značiek sa tu aj po takmer 50 rokoch zachovalo relatívne dosť, pri troche obozretnosti sa dá prejsť celým úsekom bez toho, aby ste zablúdili.
Žltá šípka sa dá ešte stále nájsť na strome (február 2020).
Ktorou cestou sa vybrať? Niekedy sa asi oplatí riadiť slovným spojením ˝zlatá stredná cesta˝. Zvyšné cestičky vytvorila zrejme voda (február 2020).
Spätný pohľad na pôvodnú trasu žltej, v pozadí vidno záhrady na okraji lesa (február 2020).
Značky, ktoré doslúžili zrejme na začiatku 70-tych rokov (február 2020).
Putovanie po pôvodnej žltej dnes na viacerých miestach sťažujú popadané stromy (február 2020).
Tento úsek, od opustenia modrej, po napojenie sa na súčasnú žltú, je dlhý približne 600 metrov. Po ľavej strane sa nachádza údolie. Pôvodná trasa sa so súčasnou spája 200 metrov východne od smerovníka Pod Chlmcom.
Spájanie trás, pohľad v smere cesty z rázcestia Pod Chlmcom do Krasňan. Súčasná žltá sem prichádza zľava, pôvodná žltá sem viedla stúpaním sprava (február 2020).
Nasledujúci priebeh už bol paralelný so súčasnou podobou trasy a následne medzi rázcestiami Pod Chlmcom a Snežienka približne rovnaký.
Žltá bola presmerovaná do súčasnej podoby spolu s modrou trasou ešte pred rokom 1973. Súčasná podoba trasy vedie lesom dlhšie a spája sa s modrou trasou vedúcou po Peknej ceste.
2. Snežienka - Záhorská Bystrica
Staré značky pri zastávke Lanovka (február 2021).
Žltá podľa mapy opúšťala dolinu niekde v týchto miestach, žiadne stopy po nej sa tu nezachovali. V čase vzniku turistickej trasy tu asfaltka ešte nebola (marec 2020).
Po prechode lúkou a prekonaní potoka sa dostávame ku križovatke lesných ciest. Ako najpravdepodobnejšia sa javí prostredná cesta. Je však možné, že žltá týmto miestom vôbec neprechádzala a na mape z roku 1958 bola zakreslená nepresne (marec 2020).Po prekonaní stúpania sa na vrchole nachádza lesná cesta so súčasnou žltou a cyklistickými cestami. Tá pokračuje v rovnakej podobe až k rázcestiu Za Kačínom, kde sa spája s červenou značkou. Od tohto rázcestia pokračuje spolu s červenou až k rázcestiu Sekyl, kde sa od červenej odkláňa doľava. V minulosti sa od červenej odkláňala doľava už kúsok za smerovníkom Za Kačínom. Časť trasy viedla aj okolo lúky s vysokým napätím. Na väčšej časti úseku Za Kačínom - Záhorská Bystrica sa ešte dajú nájsť stopy po lesných cestách alebo stále využívané lesné cesty, stopy po značkách sme tu nenašli žiadne. Na starom zhrdzavenom stĺpe VN na hornom okraji Záhorskej Bystrice nachádzame možné zvyšky značky, no nie je možné jednoznačne určiť, že naozaj išlo práve o turistickú značku.
Žltá podľa mapy viedla aj touto lokalitou, presnú cestu sa nepodarilo určiť (marec 2020).
Lesná cesta neďaleko východu z lesa v Záhorskej Bystrici (marec 2020).
Tri pruhy na elektrickom stĺpe ako možný pozostatok značky. To, či ide naozaj o turistickú značku nemôžeme povedať s určitosťou. Elektrické vedenie sa na tomto mieste nachádza viac ako 65 rokov, nie všetky stĺpy sú však pôvodné (marec 2020).
V Záhorskej Bystrici viedla žltá ulicami s dnešnými názvami Tešedíkova a Československých tankistov. Kedysi viedla až ku kostolu (neskôr aj spolu s modrou), potom boli skrátené po dnešnú konečnú autobusov MHD, k čomu prišlo až niekoľko rokov po tom, čo už bola žltá presmerovaná cez Sekyl. Neďaleko kostola môžeme nájsť na stĺpe jednu starú spoločnú značku modrej a žltej a koncovú značku.
Značka neďaleko kostola v Záhorskej Bystrici (február 2020).
Značky neďaleko križovatky ulíc Československých tankistov a Záhorská. Na prvej fotografii vidno koncovú značku, na druhej samostatnú značku modrej alebo žltej. Zvyšky modrej farby mohli vzniknúť aj reakciou žltej farby a zatieracej zelenej, keďže je faktom, že sólovo sem viedla spočiatku práve žltá (február 2020).
Keďže na stĺpoch na hornej časti Tešedíkovej sa žiadne stopy po značkách nezachovali a rovnako sme nenašli žiadne stopy po značkách v lese, v celom úseku od Snežienky po Záhorskú Bystricu (s výnimkou úseku, ktorým vedie žltá trasa dodnes), je zrejmé, že k presmerovaniu do dnešnej podoby prišlo najneskôr v prvej polovici 60-tych rokov. Táto trasa je zaznačená v turistickej mape z roku 1958, ktorou sme sa riadili pri zakreslení približného priebehu trasy, keďže v teréne sa jednoznačné pozostatky po žltej už pravdepodobne nenachádzajú. Ak máte k tejto trase akékoľvek doplňujúce informácie, budeme za každú jednu vďační.
Dúbravka - Devín (8104)
Táto trasa v dĺžke 5,8 km spája mestské časti Dúbravka a Devín. Trasa prešla menšou zmenou v Dúbravke a preložením v lokalite nad Devínom. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. Dúbravka (súbeh s modrou)
2. Dúbravská hlavica - Devín
Na tomto mieste sa rozdeľujú pôvodná a súčasná trasa žltej. Súčasná (pravá) cesta je novšia, predtým neexistovala (marec 2020).
Lesný úsek je v súčasnosti v takomto stave (marec 2020).
Pohľad od bývalej križovatky lesných ciest na pôvodnú trasu žltej - stúpanie smerom na Dúbravskú hlavicu. V oranžovom kruhu sa nachádza zachovalá žltá značka (marec 2020).
Staré značky na pôvodnom lesnom úseku žltej (február 2020).
Pôvodná cesta, ktorou viedla žltá trasa. Hneď vedľa nej vedie súčasná (už neznačená) cesta (na prvej fotke vľavo) (február 2020). 
Spadnutý strom sťažil priechod po ceste. Keďže táto cesta býva málo využívaná, bude tu ležať zrejme ešte niekoľko týždňov alebo aj mesiacov (február 2020).
Stále rozpoznateľná turistická značka na strome v záhradkárskej oblasti (február 2020).
Súčasná podoba cesty, ktorá bola pokračovaním Štítovej ulice (február 2020).
Križovatka Štítovej a Spätnej cesty. Súčasná žltá spolu s červenou prichádza zľava, pôvodná žltá viedla cestou priamo (február 2020).
Šípka ukazujúca vľavo a zároveň mierne nadol neveštila nič dobré: turistov čakal pomerne strmý zostup (február 2020).
Oranžová šípka ukazuje smer trasy (február 2020).
Pohľad na spodnú časť tohto úseku (marec 2021). U Slivu - Zbojníčka (8126)
Táto trasa v dĺžke 3,0 km vedie od lokality pri studničke Zbojníčka na Malinský vrch. Trasa prešla zmenou v lokalite medzi Malým Slavínom a lokalitou U Slivu. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. U Slivu - Malý Slavín
Smerovník z roku 1986 nachádzajúci sa medzi Malým Slavínom a Pánovou lúkou dokazuje, že žltá kedysi viedla k Strážnemu domu (U Slivu). Donedávna sa tu nachádzala aj tabuľka pre opačný smer, tú však už niekto zobral preč (alebo odpadla sama). Neskôr bol smerovník odstránený úplne, v súčasnosti sa na mieste nenachádza nič (október 2019).Areál U Slivu v roku 2020 (marec 2020). 
Zamaskovaný nápis ˝U Slivu˝ na 30 ročnej tabuľke nachádzajúcej sa na smerovníku Malý Slavín. Na asfaltke sa však nachádzajú iba stopy po modrých značkách. V roku 2020 bola táto smerovka nahradená novou (marec 2020). Rovinka - Kalinkovské rameno Dunaja (8134)
Táto trasa v dĺžke 3,4 km vedie z obce Rovinka (pri Bratislave) k horárni Topoľové. V minulosti trasa viedla ku Kalinkovskej horárni, kde končila na rázcestí s modrou značkou a ešte predtým viedla až k ramenu Dunaja (končila pri Kalinskovskom ramene), neďaleko bývalého (v súčasnosti odlesneného a z väčšej časti zaplaveného) Ostrova Kormoránov. Tu je zoznam pôvodných úsekov:
1. Topoľové, horáreň - Kalinkovské rameno Dunaja
Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)
Staré žlté značky na súčasnom úseku modrej trasy (apríl 2021).
Stopy po žltej značke sú viditeľné aj dnes (apríl 2021).
Zachovalá žltá značka na dnešnom úseku modrej (december 2022).
Týmto úsekom dnes vedie asfaltka, ktorú využívajú najmä cyklisti. Vzhľadom na to, že táto oblasť sa nachádza v 5. (najvyššom) stupni ochrany, nájdeme tu aj viaceré značky zakazujúce pohyb mimo tejto cesty (apríl 2021).
Prvé samostatné žlté značky sa nachádzajú už pár metrov od okraja lesa (december 2022).
Malá časť cesty (neďaleko súčasnej modrej pri hrádzi) je stále využívaná poľovníkmi, cesta však v smere k hrádzi pokračuje vľavo, žltá odbočovala doprava a po chvíli doľava. Na strome vpravo na prvej fotke sa nachádza žltá značka, ktorá je detailne zdokumentovaná na druhej fotke (december 2022).
Šípka nachádzajúca pár desiatok metrov od súčasnej modrej trasy, ktorá platila pre smer trasy do Rovinky. Ide o prvú zachovanú značku v smere od hrádze (december 2022).
Na niektorých miestach už cestu okrem značiek nič nepripomína (december 2022).
Posledné metre bývalej žltej trasy pred križovaním súčasnej modrej trasy, kanála a hrádze. Nachádzajú sa tu len mladé stromy, ktoré žltú trasu nezažili (december 2022).
Pohľad z hrádze na Zdrž Hrušov (v pozadí vpravo sa nachádzajú zvyšky Ostrova kormoránov) (jún 2021).
Miesta, ktorými viedol prvý variant žltej trasy, bez viditeľných pozostatkov po značkách (december 2022).
V pozadí vodná priekopa, ktorá bola najpravdepodobnejším dôvodom preloženia trasy. Dnes sa tu nachádza zvieracia cestička (december 2022). 
Len pre zaujímavosť, žltá trasa vedie od roku 2020 na úseku Rovinka - Topoľové aj cez tento ekodukt ponad R7 (apríl 2021).
Zelená značka nachádzajúca sa pri ceste do záhradkárskej oblasti Krčace v smere z Dúbravky. Odkiaľ sa sem dostala, môžeme len hádať. Značená turistická cesta tadiaľto nikdy neviedla a aj samotná značka je otočená smerom od cesty, čiže čiastočne schovaná (február 2020).
Podobný osud má aj žltá značka nachádzajúca sa v lokalite Železná studnička, pri odbočke na Kačín. V minulosti tu chovali ovce aj kozy. Ani týmto miestom turistická trasa nikdy neprechádzala, takže musela sa sem dostať z iného miesta (jednou z možností je Dúbravka). V priebehu roku 2020 bol stĺp odstránený, na mieste vyrástla stavba (február 2020).
Značka na stĺpe v Rusovciach, kadiaľ značený chodník nikdy neviedol (Google Street View, apríl 2012).
Niektoré značky už takmer nevidieť... (apríl 2020).
...iné majú zase podivný podlhovastý tvar a sú tenšie (apríl 2020).
Chodník vedie aj okolo ramena Dunaja. Starý háj sa dá považovať za takú ˝divočinu˝ hneď vedľa najväčšieho bratislavského sídliska (apríl 2020).