OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

zrušené TZT na území Bratislavy

Po stopách zrušených úsekov turistických chodníkov na území hlavného mesta, Bratislavy (2020)

autor: mirec240

Na území Bratislavy sa v súčasnosti nachádza 22 oficiálnych turistických trás. Ich počet sa dlhodobo pohybuje okolo čísla 20. Z času na čas sa vyznačí nejaký nový turistický chodník, v podstate sú však už všetky dostupné a turisticky atraktívne oblasti na území mesta pokryté a spája ich značkovaná trasa.

Viacerí z vás pri potulkách lesom istotne narazili na turistickú značku, ktorá sa nachádzala na mieste, kadiaľ podľa turistickej mapy žiadny turistický chodník nevedie. Značka mohla byť zatretá, čiastočne zatretá alebo zachovalá a vzbudzujúca dojem, akoby bola stále aktuálna. Trasa, ktorá miestom viedla, bola v nedávnej či dávnej minulosti zrušená alebo jej priebeh bol zmenený.

Niektoré trasy už existujúcich turistických chodníkov postupom času prechádzali zmenami, ktoré súviseli s rozvojom hlavného mesta a stavbou sídlisk či nových štvrtí, oplotením kedysi voľne prístupných areálov, optimalizáciou siete TZT alebo snahou o lepšiu dostupnosť turistického chodníku verejnou dopravou. Zopár turistických chodníkov viedlo lokalitami, ktoré sa za posledné desaťročia zmenili na nepoznanie a ich trasa je už v súčasnosti ťažko predstaviteľná. Iné zase viedli cestami a chodníkmi, ktoré stále existujú a po stranách sa dajú nájsť aj v 20-tych rokoch 21. storočia staré značky na stromoch, stĺpoch či múroch. Pritom viaceré zmeny sa udiali ešte v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia. Jednotlivé zmeny, trasy pôvodných trás, možné príčiny zmien a fotodokumentáciu aktuálneho stavu v teréne nájdete v tomto článku.

Tento článok prináša najmä zmeny, ktoré sa udiali pred 10 až 50 rokmi. Turistické chodníky prechádzali v 20. storočí viacerými zmenami a nie je možné zachytiť a opísať všetky (zameriavame sa skôr na väčšie a dôležitejšie zmeny, nie na každú odbočku či posun trasy o ulicu ďalej). Na viacerých najstarších úsekoch turistických chodníkov sa už nezachovali žiadne stopy po pôvodných značkách.

V zozname uvádzame okrem Bratislavy aj priľahlú oblasť Biskupických luhov po Kalinkovo a oblasť Marianky, aby sme jednotlivé turistické trasy nemuseli opisovať v oboch článkoch súčasne, ale aby informácie boli pohromade.

Článok prešiel aktualizáciou a doplnením informácií a fotografií na jar 2021.

 

  Cesta hrdinov SNP (0701)

Cesta hrdinov SNP patrí medzi najznámejšie turistické trasy na Slovensku. Vedie od západu až po východ a jej celková dĺžka meria približne 769 km. Každoročne sa nájde niekoľko odhodlaných ľudí, ktorí sa postavia výzve ˝Cesta hrdinov SNP˝ a pokúsia sa zdolať celú trasu za približne štyri týždne. Je to však výzva, ktorú hocikto len tak nezvládne, vyžaduje si poctivý tréning a dôkladnú prípravu.

Začiatok Cesty hrdinov SNP sa nachádza práve v Bratislave, v mestskej časti Devín. V súčasnosti vedie územím Bratislavy približne 31,5 km tejto trasy. Jej priebeh sa však v minulosti viackrát menil, príčinou bola napríklad výstavba bratislavských sídlisk alebo oplotenie niektorých areálov, ktoré si vyžiadalo úplné preloženie turistickej trasy z tejto lokality. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. Devínska Kobyla

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Pred oplotením areálu na samom vrchole Devínskej Kobyly a výstavbou raketovej základne bol najvyšší vrchol Bratislavy prístupný verejnosti. V druhej polovici 70-tych rokov však postupne prišlo k uskutočňovaniu zámeru využiť toto strategické miesto na armádne účely. K výstavbe budov a vybavenia prišlo v rokoch 1979-1983, areál však bol oplotený už o niečo skôr. Odstránená bola aj pôvodná drevenná rozhľadňa. Turistická značka, ktorá vrcholom viedla, musela byť úplne presmerovaná tak, aby jej trasa neviedla ani okolo obvodového múru areálu. Spolu s červenou bola trochu upravená aj zelená značka. Verejnosť na vrchol Devínskej Kobyly nemala prístup viac ako 30 rokov, v súčasnosti je areál opustený a nestrážený, takže nie je problém dostať sa dnu. Červená značka však zostala v podobe z polovice 70-tych rokov, najvyšší bod dosahuje vo výške 495m.

    Značky na pôvodnej trase vedúcej na vrchol Devínskej Kobyly. Prvá značka je viditeľná hneď pri súčasnom smerovníku a altánku. Druhá fotografia zachytáva značku, nachádzajúcu sa len pár metrov od oplotenia vojenského areálu.

Vrchol Devínskej Kobyly je v súčasnosti opäť prístupný, no nie po oficiálnej ceste. Do areálu sa dá dostať cez chýbajúcu bránu alebo diery v oplotení.

Väčšina trasy na tomto zrušenom úseku viedla po území vojenského areálu, preto sa viaceré stopy po turistickej trase či lesných cestách nezachovali.

Nová rozhľadňa na vrchole Devínskej Kobyly (júl 2020).

V lete 2020 bola otvorená nová turistická rozhľadňa na vrchole Devínskej Kobyly a od roku 2021 sem opäť vedie turistická trasa, tentokrát zelená. Presmerovanie červenej opäť cez vrchol Devínskej Kobyly bude realizované pravdepodobne v roku 2022 (odsek doplnený v roku 2021).

 

2. Švábsky vrch - Líščie údolie (park SNP)

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Cesta hrdinov SNP od dnešného rázcestia Švábsky vrch, v smere na Slavín, pokračovala v súbehu s modrou trasou, no oddeľovala sa od nej skôr. V trase prvej časti zrušeného úseku dnes vedie dúbravský náučný chodník, pri informačnej tabuli č. 5 sa postupne odpája od súčasnej červenej a modrej trasy.

Červená sa od modrej oddeľovala na tejto križovatke ciest. Na trasu pôvodnej červenej ukazuje oranžová šípka. Dnes obe trasy pokračujú po širokej ceste vpravo.

Cesta prechádza okolo kóty 343 m n. m. a na prvej križovatke lesných ciest náučný chodník stáča doľava, trasa pôvodnej červenej mierne doprava. Hneď za križovatkou sa nachádza stará, ale dobre viditeľná značka, ktorá potvrdzuje polohu niekdajšej červenej.

    Staré značky na pôvodnej trase.

Ak sa vydáte cestou dole k Slovenskému metrologickému ústavu, táto značka vám potvrdí, že idete správne.

Trasa pozvoľne klesá do údolia. Značiek na tomto úseku za veľa nezachovalo, keďže však trasa nekrižuje žiadne iné lesné cesty, značky by tu aj tak veľmi potrebné neboli. Cesta je dobre priechodná, no podľa jej stavu ju veľa ľudí nevyužije, občas sa však niekto nájde. Po približne desiatich minútach chôdze ústi na lúku. Vľavo sa nachádza záhradkárska osada Krčace, vpravo údolie pod kopcom. Na lúke môžeme nájsť altánok, ktorý však už nikomu miesto na oddych neposkytne.

Tento altánok poslúžil nejednému turistovi kráčajúcemu po Ceste hrdinov SNP, jeho dni sú však už spočítané.

Niekoľko desiatok metrov odtiaľto sa už nachádza oplotenie Slovenského metrologického ústavu (pôvodne viedla aj cez územie, kde sa dnes nachádza tento areál), cesta prechádza severne až severozápadne od ohrady. Starých značiek na stromoch sa tu nachádza viac. Pribudli aj rôzne lesné cestičky, všetky však ústia na komunikácii vedúcej k záhradkárskej osade.

Stará a ešte staršia (zatretá) značka na strome, obe na dnes už zrušenom úseku červenej (Cesty hrdinov SNP).

   Stále viditeľné a rozoznateľné turistické značky, nachádzajúce sa v tejto lokalite.

Trasa vychádza von z lesa až na samom konci lesa, kde ústi na už spomínanú komunikáciu, ktorú využívajú záhradkári. Záverečný lesný úsek je takmer nepriechodný, v letných mesiacoch by bol koridor bývalej trasy asi už len ťažko rozpoznateľný a bolo by obtiažne ho vôbec nájsť.

Vyústenie bývalej značkovanej trasy na príjazdovú komunikáciu, nachádza sa tu množstvo odpadu a neudržiavané okolie, na strome vpravo je jasne viditeľná značka.

Z tohto miesta je to už na skok k neďalekej hlavnej ceste spájajúcej mestské časti Dúbravka a Karlova Ves. Trasa ďalej pokračovala doprava, na nadjazd ponad túto cestu a následne po Púpavovej ulici, prekonala sídlisko Kútiky a klesaním sa dostala až do Líščieho údolia.

Značky na Púpavovej ulici sú ukryté pod zeleným náterom stĺpov verejného osvetlenia, neskôr bola trasa premerovaná do súčasnej podoby (marec 2021).

Takýto stav platil až po výstavbe sídliska Kútiky, ktorá začala v polovici 60. rokov. Predchádzajúca podoba tejto trasy viedla zrejme priamo z lesa dole do Líščieho údolia. Možné alternatívy sú znázornené na tejto mape (buď išlo o hornú cestu, alebo o spodnú, vedúcu vedľa potoka). Vzhľadom na neskoršiu obchádzku cez vybudovaný nadjazd bola v 80. rokoch vyznačená nová (súčasná) podoba trasy, ktorá vedie lesom priamo k tomuto nadjazdu, turisti teda ušetria niekoľko minút a aj krokov.

 

3. Líščie údolie (park SNP) - Slavín

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Pôvodná trasa Cesty hrdinov SNP pokračovala z Líščieho údolia rovnakou cestou ako dnes. Neskôr bola presmerovaná skratkou cez úzku uličku medzi ploty (v podstate je to len žľab pre odtekajúcu dažďovú vodu). Na jar 2020 však bola vrátená na cestu pre autá (súčasný stav).

Trasa dnes už tadiaľto od roku 2020 nevedie, aj keď prejsť sa dá stále bez problémov. Na stĺpiku vpravo však z druhej strany pribudla tabuľka so zákazom vstupu (zrejme na želanie miestnych), čo viedlo k preloženiu trasy (marec 2021).

Turistická trasa ďalej viedla po komunikácii vedúcej k rodinným domom až po jej záhyb, kde vchádzala do lesa. V súčasnosti je tam provizórne parkovisko a relatívne priechodný chodník vnárajúci sa do lesa, no na jar a v letných mesiacoch bude tento chodník čiastočne skrytý a zarastený. Hneď na začiatku lesného úseku môžeme nájsť dve značky na stromoch, nachádzajúce sa netradične nízko.

Miesto, kde červená značka vchádzala do lesa. Oranžovou sú zakrúžkované staré značky.

Pokračovanie sťažujú popadané konáre na zemi, ktoré nikto neodpratal. Už po niekoľkých desiatkach metrov cesta križuje náučný chodník Sitina, ktorý vznikol v roku 2019. Trasa pokračuje stúpaním do kopca, tento úsek je však už vychodený a relatívne často využívaný miestnymi na prechádzky či beh. Onedlho sa dostávame opäť ku križovaniu s tým istým náučným chodníkom (je okružný), stúpanie sa končí. Viaceré cesty sa na tomto mieste rozchádzajú, viditeľnú starú značku nevidieť. Správna cesta je tá, ktorá vedie mierne severovýchodne až východne. Na ďalšom úseku sa objavuje jedna stará značka a postupne už vidieť cestu, ktorú vo veľkom využívajú ľudia venčiaci psov z neďalekého útulku. Ešte pred ňou sa ale pôvodná červená od lesnej cesty odkláňala a pokračovala severovýchodným smerom. Týmto úsekom priechodná cestička už nevedie, nachádza sa tu však viacero starých značiek na stromoch.

      Staré značky na stromoch v lokalite Sitina.

Koridor pôvodnej červenej. Pohľad z lesnej cesty, od ktorej sa odpájala. Úplne vpravo sa nachádza spomínaná ˝venčiaca˝ trasa. V oranžovom kruhu sa nachádza značka, ktorú však kvôli ostrému slnku na fotke nevidno.

Trasa približne na tomto mieste vyústila na spomínanú cestu a pokračovala ďalej severovýchodným smerom. Toto miesto je dodnes rozpoznateľné, no nasledujúci priebeh trasy už nie je možné zdokumentovať, nakoľko v ceste stojí betónový plot (oplotenie lesnej časti ZOO, ktorá nie je určená verejnosti). Aj ten už má však svoje najlepšie časy za sebou, čo len svedčí o tom, že značka tu bola naozaj veľmi dávno. Oplotenie časti lesa v prvej polovici 70-tych rokov si vyžiadalo preloženie červenej trasy.

Ťažko priechodný koridor pôvodnej červenej. Fotené z cesty, ktorá prechádza okolo ohrady. V oranžovom kruhu sa na strome nachádza značka, ktorá potvrdzuje trasovanie červenej týmto miestom.

Oplotenie, ktoré prehradilo trasu pôvodnej Cesty hrdinov SNP.

    Pohľad na oplotenú časť lesa, na prvej fotke vidno aj zachovalú značku na strome pri betónovom plote (marec 2021).

    Súčasná podoba miest v areáli ZOO, kadiaľ pred približne polstoročím viedla Cesta hrdinov SNP. Pôvodný chodník už zanikol, stromy však zostali a zachovali sa aj niektoré značky. Značka na druhej fotografii sa nachádza neďaleko oplotenia medzi areálom ZOO a areálom SAV (2021). Autor fotografií: Michal Dekánek

Po prehradení časti trasy areálom ZOO bola Cesta hrdinov SNP na krátky čas presmerovaná obchádzkou zo severozápadnej strany areálu. Približná trasa je znázornená v tomto odkaze. Niekoľko značiek nájdeme ešte na hrebeni na ceste, kadiaľ dnes vedie spomínaný náučný chodník. Značky však nie sú v lepšom stave než na staršom úseku. Obchádzkou trasa viedla len niekoľko rokov (prlibližne do prelomu 70-tych a 80-tych rokov), neskôr už bola presmerovaná cez Staré grunty a Slávičie údolie (odsek doplnený na jar 2021).

      Zvyšky turistických značiek na obchádzkovej trase areálu ZOO (marec 2021).

 Klesanie smerom k lokalite Polianky (marec 2021).

Trasa pokračovala cez dnešný areál SAV a napájala na Dúbravskú cestu, v miestach dnešnej konečnej linky MHD č. 35. Na tomto mieste sa dnes nachádza vstup do areálu SAV. Dúbravská cesta po odrezaní od Lamačskej cesty stratila väčší význam a zostala len ako slepá cesta pre potreby obsluhy tejto lokality. Pôvodne však červená trasa viedla aj cestou, ktorá vedie areálom SAV popri oplotení zo západnej strany a na Dúbravskú cestu sa napájala až tesne pred dnešnou Patrónkou. Táto časť lesa v tom čase bola voľne prístupná a cesta existovala už v dobe, keď tadiaľto viedla turistická trasa.

 Niekde v týchto miestach červená opúšťala dnešný areál ZOO, fotené z areálu SAV (apríl 2021).

     Pri betónovej ceste v areáli SAV sme našli len jednu značku. Tá sa nachádza neďaleko miesta, kde červená opúšťala dnešný areál ZOO (apríl 2021). Celkovo sa v areáli SAV nachádza minimálne šesť značiek.

         Značky medzi cestou v areáli SAV a areálom Slobody zvierat. Posledná značka sa nachádza tesne pri plote Slobody zvierat. Ako sa neskôr ukázalo, značky pochádzajú z obchádzky areálu ZOO, o ktorej píšeme vyššie.

 Podľa máp viedla Cesta hrdinov SNP pred presmerovaním na Dúbravskú cestu aj po tejto ceste, značky sme tu ale nenašli. Je možné, že mapy boli chybné, cesta prešla rozšírením alebo značky boli iba na starých stĺpoch pouličného osvetlenia, ktoré boli vymenené za novšie (apríl 2021).

Súčasná podoba Dúbravskej cesty. V lokalite vyrástli administratívne budovy, staré stromy však zostali zachované.

    Na Dúbravskej ceste sú viditeľné ešte dve značky (každá v inom smere), ktoré patria medzi najzachovalejšie z tých, ktoré sa na úsekoch pôvodnej červenej zachovali.

Zvyšky značky na poslednom strome neďaleko zastávky Patrónka (ktorá je na fotke vľavo). Dúbravská cesta tu dnes končí a na jej konci je parkovisko (marec 2021).

Následne sa trasa napájala na Lamačskú cestu, v mieste dnešnej zastávky Patrónka. V tejto lokalite končila tiež červená značka (dnes známa ako Chodník Jurka Szomolányiho) a modrá značka vedúca z Kamzíka. Po prestavbe križovatky na Patrónke, rozšírení Pražskej, Brnianskej a Lamačskej cesty a vybudovaní zastávok Patrónka v polovici 70-tych rokov nadobudla táto lokalita súčasnú podobu. Z pôvodných objektov sa nezachovalo nič.

Značka pokračovala po Brnianskej a následne po Gaštanovej ulici. Na tejto ulici sú viditeľné ešte minimálne tri značky na starých stromoch popri ceste.

Najlepšie viditeľná značka na Gaštanovej ulici, pri odstavisku trolejbusov linky MHD č. 204.

Turistická trasa pokračovala po Lovinského ulici. Na tejto ulici sa zachovalo už len zopár značiek, ktoré sa však javia nenápadne a nie je ľahké si ich všimnúť.

    Značky na ulici Lovinského (marec 2021).

Hneď pri križovatke ulíc Lovinského a Hroboňova trasa vchádzala do Horského parku. Kým súčasná trasa vedie prevažne po jeho východnej strane, pôvodná trasa sa držala ciest na západnej strane. Prvú značku vidno na strome hneď pri vchode. Cesta pokračuje po drevenom chodníku a následne sa chodníky rozvetvujú, no keďže značiek je tu ešte celkom dosť a rozloha Horského parku nie je veľká, nie je problém nájsť celú pôvodnú trasu.

 Prvá (a zároveň jedna z najzachovalejších) značiek sa nachádza na strome pri vchode do Horského parku (marec 2021).

 Trasa pokračuje po drevenom chodníku, ktorý tu bol vybudovaný zrejme preto, lebo sa tu drží voda (marec 2021).

 Horský park predstavuje ozajstný kus lesa uprostred mesta, v jeho spodnej časti sa nachádza aj potok a v jarných mesiacoch tu nájdeme medvedí cesnak (marec 2021).

      Značky na stromoch v Horskom parku (marec 2021).

 Značka na strome na hornom konci Horského parku (marec 2021).

Ďalej trasa zrejme pokračovala doľava a ulicou Francúzskych partizánov, no je tiež možné, že pokračovala dnes oploteným pozemkom a cez Murmanovu výšinu a neskôr cez ulicu Francúzskych partizánov.

Len pre zaujímavosť, na neďalekej Novosvetskej ulici sa tiež nachádzajú zatreté značky, ktoré však boli namaľované a vzápätí aj zatreté niekedy medzi rokmi 2012 a 2014. Podľa všetkého išlo o omyl značkárov, prípadne bola červená trasa dočasne nepriechodná (napr. z dôvodu stavebných prác na ulici) a bola vyznačená krátkodobá obchádzka.

    Zatreté značky na Novosvetskej ulici.

Pôvodná trasa pokračovala ďalej ulicami Pažického a Na Slavíne. Smerovník Slavín sa nachádzal pravdepodobne pod hlavným schodiskom vedúcim k pamätníku Slavín. Dnes týmto miestom žiadna turistická trasa nevedie. V minulosti však z tohto miesta pokračovala červená trasa cez Hlavnú stanicu na Kamzík a od 70-tych rokov aj zelená značka cez Kramáre na Kamzík. V jej trase bola neskôr presmerovaná červená približne až do rokov 2002-2003, kedy bol tento úsek zrušený.

Hlavné schodisko vedúce k pamätníku Slavín a v pozadí aj samotný pamätník.

 

4a. Slavín - Kamzík (variant I.)

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Od Slavína sa červená trasa vydala dolnou ulicou Na Slavíne a následne cez ulice Mišíkova, Urbánkova, Boženy Němcovej a Hlboká cesta, až ku známej križovatke Pražská-Štefánikova-Šancová. V tejto lokalite sa zachovali pôvodné múry a oplotenia, na ktorých vidno niekoľko starých značiek. Niektoré budovy zostali tiež v pôvodnej podobe.

Šípka nachádzajúca sa na Mišíkovej ulici ukazovala turistom smerujúcim z Hlavnej stanice na Slavín správny smer, aby odbočili na ulicu Na Slavíne. Dnes ju už takmer nevidieť.

       Staré značky na uliciach Mišíkova a Urbánkova.

Jedna z posledných asi troch zachovaných značiek (resp. pozostatkov po značkách) na ulici Boženy Němcovej.

K prestavbe križovatky Pražská-Štefánikova-Šancová prišlo po odstránení električkovej trate na Štefánikovej ulici, po roku 1979. Prišlo tiež k výstavbe nadchodu pre peších a zrušeniu úrovňových priechodov pre chodcov. V týchto miestach ešte vidno obrysy značiek pod náterom na kvetináčoch aj na samotnom nadchode. Odtiaľto to je už len pár desiatok metrov k hlavnej železničnej stanici, kde dnes končí zelená značka. V minulosti sem viedli červená aj žltá.

 Zamaľované obrysy značiek vidno dodnes na zábradlí nadchodu a taktiež na kvetináčoch medzi nadchodom a hlavnou stanicou (apríl 2021).

Pred stanicou dnes vidieť jednu značku na strome na nástupišti autobusov MHD a nepatrné zvyšky ďalšej na strome pred budovou stanice. Na strome pri križovatke so Šancovou bola tiež viditeľná červená šípka, v roku 2015 však bol tento strom odstránený. Šípka je viditeľná napríklad na Google street view. Trasa neskôr viedla vrchom, chodníkom v miestach bývalého telesa električkovej trate.

Značka na strome na nástupišti autobusov MHD. Pred rokom 1979 sa na tomto mieste nachádzalo nástupište autobusov aj električiek.

Úsek pôvodnej červenej medzi Hlavnou stanicou a Kolibou je totožný s trasou dnešnej zelenej. Popod železničnú trať prechádzala podjazdom na Žabotovej, ešte predtým sa rozchádzala so žltou - tá pokračovala ďalej po Dobšinského ulici. Červená značka pokračovala ulicami Jaskový rad a Cesta na Kamzík.

       Stopy po červených značkách v okolí križovatky Žabotova-Jaskový rad.

 Cesta na Kamzík (v minulosti Kamzíkov vrch). Ide o jednu z najstarších ciest v tejto oblasti, kedysi veľmi významných. Dnes okrem jej obyvateľov slúži len pre peších, cyklistov a dopravnú obsluhu.

 Súčasná zelená a pôvodná červená značka na stĺpe na Ceste na Kamzík.

Cestou na Kamzík pokračovala až k miestu dnešného obratiska trolejbusov linky 203. Dnes je to pre väčšinu výletujúcich ľudí začiatočný/východiskový bod výletu (v lepšom prípade, v horšom sa vyvezú autom priamo až hore na Kamzík), len málokto pokračuje asfaltkou až dole ku stanici či do centra mesta. Odtiaľto červená pokračovala, tak ako zelená, po Brečtanovej ulici. Následná trasa už nie je totožná so zelenou, nakoľko tá mierne odbočuje doprava a pokračuje cez les paralelnou východnejšou cestou. Trasa bývalej červenej je však ľuďmi využívanejšia.

 Široká lesná cesta z Koliby na Kamzík.

Na kopci, za lúkou s vysokým napätím trasa bývalej červenej križuje súčasnú zelenú, neskôr trasu bývalej žltej a pokračuje mierne severovýchodným smerom. Červená postupne križovala aj modrú a dostávala sa na lúku. Tento variant trasy zdola obchádzal miesto, kde sa dnes nachádzajú bufety a hlavné turistické rázcestie, lúkou prechádzal zhruba v jej polovici.

 Približné križovanie s pôvodnou žltou, v oranžovom kruhu sa nachádza žltá značka.

       Staré červené značky na tomto úseku, tá najväčšia sa nachádza na rozhraní lesa a lúky pod Kamzíkom.

     Spoločná značka červenej a modrej na ich krátkom spoločnom úseku, hneď vedľa lúky.

 Pohľad od východu z lesa na lúku pod Kamzíkom, na druhom konci červená vchádzala do lesa cestou, ktorú vidno v štrbine medzi stromami.

       Trasu pôvodnej červenej dnes križuje bobová dráha spolu s vlekom. Bobovú dráhu si vyskúšali viaceré bratislavské deti, na tomto mieste stojí od roku 1996.

 Červená značka na drevenom stĺpe, v pozadí vidno bobovú dráhu.

Trasa opäť vošla do lesa a po niekoľkých metroch už prichádzala k miestu, kde sa dnes bývalá trasa križuje so súčasnou. Následne sa opäť rozpájajú, no po pár metroch sa definitívne spoja. Následný priebeh červenej (od Kamzíka smerom na Biely kríž) je už niekoľko desaťročí takmer úplne rovnaký a k žiadnym významnejším zmenám nedošlo.

 Križovanie súčasnej a bývalej červenej. Chodníkom vľavo sa dostaneme do prostriedka lúky, chodníkom vpravo (súčasná červená) na asfaltku k vrchnému okraju lúky a k bufetom.

Ako sa neskôr ukázalo, červená niekoľko rokov viedla aj trasou dnešnej zelenej medzi Kolibou a Kamzíkom, čo potvrdzujé niekoľko značiek aj dobový turistický sprievodca.

     Stopy po červenej trase na dnešnej trase zelenej (máj 2021).

K zrušeniu tohto úseku červenej, resp. k jej presmerovaniu prišlo vtedy, keď boli vymenené trasy červenej a zelenej medzi Slavínom a Kamzíkom, k čomu prišlo v závere 80-tych rokov. Zelená však bola skrátená len po Hlavnú stanicu (spočiatku po Kolibu). Podľa jednej smerovky zelenej značky na rázcestí Kamzík z roku 1990, ktorá sa tam nachádzala ešte začiatkom 21. storočia, bola v pláne zelená značka z Kamzíka cez Hlavnú stanicu až na Slavín, teda po trase pôvodnej červenej, no k realizácii už neprišlo (nápis Slavín bol zatretý a v teréne medzi stanicou a Slavínom sa okrem starých červených značiek žiadne iné nenachádzajú).

 

4b. Slavín - Kamzík (variant II.)

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Tento variant trasy je novší. Od Slavína pokračovala červená trasa po trase pôvodnej zelenej, ktorá vznikla v závere 70. rokov. V prvom úseku išla ulicami Na Slavíne (horná), Havlíčkova a Gorazdova, až k nadchodu pri zastávke MHD Hroboňova. Ešte predtým, ako sa dostala k nadjazdu, prechádzala okolo Kostola Panny Márie Snežnej na Kalvárii, ktorý upúta svojou architektúrou, ako aj súčasnou podobou - v roku 1959 prišiel o vežu, aby nezavadzala pri výhľade na pamätník Slavín. Dnes okolo neho žiadny turistický chodník nevedie.

     Staré značky červenej (predtým zelenej) pod Slavínom.

    Značky na uliciach Havlíčkova a Gorazdova.

    Značky v okolí Kalvárie.

 Kostol Panny Márie Snežnej.

     Značky pri zastávke Hroboňova - prvá na pilieri nadchodu, druhá na strome pri nadchode.

Od nadchodu pokračovala červená schodmi až na Kramáre. Horná časť schodiska končí na konci Jakubíkovej ulice (predošlá zelená trasa viedla ulicami Royova a Jelšová, na Jelšovej ulici nájdeme len staré zelené značky). Pokračovaním touto ulicou sa červená dostala až ku križovatke so Stromovou, kde sa nachádzal smerovník. Vďaka MHD išlo o dobrý východiskový bod pri ceste na Kamzík z Kramárov. Dnes vedie z oblasti Kramárov na Kamzík modrá značka, ktorá začína na mieste s väčšou nadmorskou výškou, pri Národnom onkologickom ústave. Z dolnej časti Kramárov zase pokračuje na Kamzík súčasná červená.

Schodmi hore smerom na Kramáre.

Spočiatku zelená, neskôr červená šípka na múre už stratila svoj význam.  

 Červená značka pri hornom konci schodov. Krycia farba z nej opadala a tak je opäť dobre viditeľná.

Od križovatky so Stromovou pokračovala červená priamym smerom po Magurskej ulici, po celej jej dĺžke, až kým nevošla do lesa. Na Magurskej pribudli novostavby, celkovo sa však táto lokalita výraznejšie nezmenila. V hornej časti ulice sa nachádzajú rodinné domy a záhrady.

     Značky na stĺpoch na Magurskej ulici. Na druhej fotografii vidno dve značky, tá horná je už však ťažko rozpoznateľná.

 Nadjazd ponad Magurskú ulicu upúta pozornosť. Ide o súčasť Vlárskej ulice, ktorá mala spojiť Kramáre s Kolibou, k jej dokončeniu však nikdy neprišlo.

Červená vchádzala do lesa širokou cestou, na konci Magurskej ulice vľavo. Pokračovala stúpaním popri rozhraní lesa a záhrad. Na tomto mieste sa nachádza viacero pôvodných značiek, zablúdiť a vyjsť z trasy bývalej červenej je počas dňa takmer nemožné.

Vstup do lesa na konci Magurskej ulice.

       Zatreté aj nezatreté turistické značky.

Klesanie k potoku a následne opäť mierne stúpanie cestou v pozadí.

Po chvíli červená vyšla na lúku a za ňou na križovatke lesných chodníkov pokračovala chodníkom vpravo. Začala mierne klesať do údolia, nachádzajúceho sa hneď vedľa hlavnej asfaltovej cesty vedúcej na Kamzík, ktorú využívajú motoristi. Následne opäť mierne stúpala a dostala sa až na parkovisko, ktoré sa nachádza kúsok od vysielača na Kamzíku. Okolo parkoviska už prechádza aj súčasná červená a pár metrov odtiaľ sa nachádza rázcestie turistických trás.

Východ z lesa na parkovisko.

V oblasti pod Kamzíkom v minulosti zrejme došlo k drobným zmenám a trasa sa minimálne raz presúvala, aj keď rozdiely veľké neboli. Pôvodne červená viedla zrejme čiastočne aj po asfaltke, po ktorej dnes vedie modrá cesta. Neskôr už viedla lesným chodníkom a ten končil až na dnešnom parkovisku.

 Súčasná modrá značka a pod ňou zvyšky červenej, asi 50 metrov od parkoviska.

Tento variant červenej platil až dovtedy, kým nebola presmerovaná do súčasnej podoby cez Horský park, dolnú časť Kramárov a trasu pôvodnej modrej značky, k čomu prišlo niekedy v roku 2002 alebo 2003. Nachádzajú sa tu preto zachovalejšie značky oproti prvému variantu a je ich viditeľných viac. Súčasne so zmenou červenej prišlo k zmene modrej trasy a zrušeniu žltej na úseku Kamzík - Koliba.

 

5. Spariská - Biely kríž

Práce na lesnom chodníku, kadiaľ dnes vedie červená trasa medzi rázcestiami Spariská a Biely kríž začali v roku 2020 a realizovali ich Mestské lesy v Bratislave v reakcii na zvýšený počet konfliktných sítuácií medzi turistami a cyklistami. Zároveň bola vytvorená turisticky priateľnejšia a zaujímavejšia trasa. Prvý úsek bol odovzdaný do užívania v decembri 2020 a trasa bola spočiatku provizórne označená drevenými kolmi.

Pôvodná trasa viedla výlučne po asfaltovej ceste, čo nebolo najlepšie riešenie. Nová trasa bola navrhnutá tak, aby sa presun na tomto úseku veľmi nepredĺžil.

Oficiálne značenie na celom úseku pribudlo medzi 10. a 16. októbrom 2021, kedy bola zároveň zrušená pôvodná trasa. Pôvodné značky boli zatreté a odmontované boli aj smerovky červenej trasy na zruśenom úseku. Na novom úseku sa smerovníky začiatkom novembra ešte nenachádzali.

 Bývalá značka červenej a žltej pri niekdajšom rázcestí Pod Bielym krížom, s čerstvo zatretou červenou (október 2021).

 

6. Úzky les & Kamzík (na záver dve skratky...)

Úzky les:

Do približne začiatku 70. rokov červená značka viedla na Devínsku Kobylu priamejšie a mimo dnešného rázcestia Úzky les. V tom čase tadiaľto ešte neviedla žltá značka. Stopy po starých lesných cestách sú aj dnes dobre viditeľné, aj keď vychodený chodník tadiaľ nevedie, cesty však križuje množstvo zvieracích cestičiek. Na tomto úseku nájdeme ešte posledné zvyšky starých značiek, ktoré však už takmer nevidno (odsek doplnený na jar 2021).

Na tomto mieste sa rozdeľujú pôvodná a súčasná trasa červenej trasy (marec 2021).

Značka, ktorú vidno pri spodnej časti tohto úseku, ale už na súčasnej trase červenej značky. Keďže od polovice 70. rokov už tadiaľ vedie aj žltá trasa, táto značka musela vzniknúť ešte predtým (marec 2021).

    Súčasná podoba cesty (marec 2021).

     Dnes už takmer neviditeľné turistické značky, o pár rokov zmiznú úplne (marec 2021).

 Pohľad na hornú časť tohto úseku, súčasná červená vedie cestou naľavo, pôvodne viedla červená stále rozoznateľnou pravou cestou (marec 2021).

Kamzík:

Po tom, čo bola červená medzi Slavínom a Kamzíkom presmerovaná do súčasnej podoby, vedie jej trasa priamo okolo vchodu do televíznej veže na Kamzíku. Odtiaľto pokračuje po asfaltke až k parkovisku a následne k rázcestiu značiek. Počas krátkeho obdobia však od televíznej veže viedla priamo k penziónu Koliba Expo a následne na lúku, pričom obchádzala turistické rázcestie. Keďže turisti ušetrili len 250 metrov chôdze, bola trasa presmerovaná do súčasného stavu tak, aby prechádzala cez turistické rázcestie značiek. Išlo o poslednú zmenu v tejto lokalite, ktorá sa na krátkom úseku dotkla aj žltej značky.

        Dnes už neplatné značky, turistom poslúžili len veľmi krátko.

Trasa viedla aj týmito schodmi.

 

 

  Mlynská dolina - Petržalka, štátna hranica (0711)

Táto trasa v dĺžke 3,9 km spája Mlynskú dolinu so štátnou hranicou s Rakúskom. Je súčasťou medzinárodnej ďiaľkovej trasy E8. Trasa prešla zmenou na petržalskej strane Dunaja. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. Lafranconi - štátna hranica

Po tom, čo trasa prešla mostom Lafranconi, pôvodne pokračovala po hrádzi až k hraničnému priechodu Berg. Neskôr bola zvolená náhradná alternatíva, ktorá namiesto hrádze vedie lesom. K zmene prišlo pravdepodobne po roku 2007 po tom, čo Slovensko vstúpilo do Schengenu a odpadla nutnosť pri prechádzaní cez štátne hranice použiť oficiálne hraničné priechody. Pôvodný smerovník z roku 2006, nachádzajúci sa na hranici, bol presunutý na nové miesto s pôvodnými tabuľkami, akurát nápis ˝Petržalka, št. hr.˝ bol zmenený na ˝Jelení háj, št. hr.˝

Lafranconi je jediným bratislavským mostom, ktorým prechádza turistická trasa. Turisti si môžu vybrať po ktorej strane mosta chcú prejsť, značky sa nachádzajú na oboch.

 Červená značka: kedysi doľava, teraz doprava (a o kúsok ďalej doľava).

 Pozostatok po červenej značke na hrádzi.

 Značka viedla po tejto hrádzi, v súčasnosti vedie na petržalskom úseku lesom.

 

  Čunovo - Trojmedzie (0714)

Táto trasa v dĺžke 7,8 km vedie od galérie Danubiana k trojmedziu. Trasa prešla zmenou v celej svojej dĺžke. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. Čunovo - Trojmedzie

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Pôvodná trasa viedla z Čunova lesom a lúkami k Čunovským jazerám. Po rovnakej ceste na tomto úseku dnes vedie žltá trasa 8158 z Čunova do Rusoviec.
 
 Rozdvojka pred Čunovskými jazerami: žltá odbočuje doľava, červená pokračovala cestou vpravo. Dnes je tam akýsi zákaz vstupu, ktorý sa nekontroluje a nedodržiava (kontroluje sa vjazd motorových vozidiel a zákaz kúpania vo väčšom z jazier).
 
 Červená značka pri Čunovských jazerách, ktorá bola platná do roku 2011.
 
 
Jeden z posledných pozostatkov po smerovkách pôvodnej červenej značky (január 2012).
 
Od Čunovských jazier pokračovala asfaltovou cestou, ktorú dnes využívajú navštevníci týchto jazier. V lete je toto miesto častokrát obsadené zaparkovanými osobnými automobilmi. Asfaltka ústi na hlavnej ceste, vedúcej z Rusoviec do Rajky. Nachádza sa tu aj zastávka MHD. Práve odtiaľto pokračovala červená v dĺžke 1,5 km po hlavnej ceste smerom na trojmedzie. Posledný úsek už viedol po poli.
 
Na červených stĺpoch verejného osvetlenia boli značky zatreté červenou farbou.
 
Od zastávky Čunovské jazerá viedla červená po frekventovanej komunikácii (fotografia vznikla v nedeľu).
 
K zmene prišlo v roku 2011. Vybraná bola taká trasa, ktorá sa vyhýbala hlavným cestám a viedla prevažne po poli. Súčasne bola vyznačená nová žltá trasa a tak sa po rokoch do Rusoviec vrátila turistická trasa (pôvodne sa tam už jedna turistická trasa nachádzala, modrá). Žltá tiež spojila Čunovo s Rajkou a turistickými chodníkmi v Maďarsku.
 
K trase 0714 bol neskôr pričlenený aj úsek Čunovo - Danubiana, pôvodne patriaci trase 0715 po tom, čo bola táto trasa medzi Danubianou a Bodíkmi okolo roku 2016 zrušená. 
 
 

Rača, časť Biely kríž - Patrónka (2401)

Táto trasa v dĺžke 6,2 km vedie od Národného onkologického ústavu k ústrediu KST na Záborského ulici. Trasa postupne prešla kompletnými zmenami, jediným pôvodným bodom zostalo rázcestie na Kamzíku. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. Nám. Biely kríž - Kamzík

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Pôvodná modrá trasa na Kamzík začínala na dnešnom Nám. Biely kríž, ktoré sa nachádza neďaleko ŽST Vinohrady. Toto námestie nemá nič spoločné s turistickou lokalitou Biely kríž, ktorá sa nachádza o niekoľko kilometrov severnejšie. Okrem modrej tu začínali aj zelená a žltá značka. Pokračovali odtiaľto po ulici Pri Bielom kríži, železničným priecestím až k záhradkárskej lokalite Koziarka. Železničné priecestie bolo neskôr zrušené, najbližší oficiálny podjazd je v súčasnosti až pri železničnej stanici.

 Súčasná podoba Námestia Biely kríž, v pozadí sa nachádza bývalý závod Palma-Tumys, čakajúci na likvidáciu.

       
Zvyšky značiek na ulici Pri Bielom kríži, zelená bola odtiaľto presmerovaná ako prvá, žltá s modrou o niečo neskôr.
 
Žltá s modrou sa za priecestím oddeľovali od zelenej a pokračovali vinohradmi a záhradkárskou lokalitou. Presnú cestu nie je možné určiť, buď išlo o súčasnú poľnú cestu tak, ako je to zakreslené v odkaze vyššie, alebo išlo o chodník vedúci približne popri potoku, ktorý v mape nebol zaznačený a nezachoval sa. V hornej časti lokality Koziarka už pokračovali žltá s modrou súčasnou cestou vedúcou až k okraju lesa.
 
 Spoločná značka v záhradkárskej lokalite Koziarka.
 
 Cestou až na začiatok lesa.
 
V miestach križovatky lesných ciest hneď po vstupe do lesa sa nachádzal smerovník, pričom jeho časti na tomto mieste vydržali až do roku 2012. Žltá sa od modrej oddeľovala a odbočovala doprava, modrá pokračovala cestou popri potoku, miernym stúpaním údolím.
 
Menej známa lesná cesta vedúca k spodnej časti lúky na Kamzíku.
 
Lesná cesta vedie až k samotnej lúke pod bufetmi a vysielačom Kamzík. Táto oblasť je navštevovaná menej ako lokality medzi Kolibou a Kamzíkom alebo Kamzíkom a Železnou Studničkou. Na stromoch popri ceste sa nachádza ešte niekoľko starých značiek.
 
       
Zvyšky modrých značiek.
 
 Studnička Koziarka, nachádzajúca sa neďaleko lúky.
 
Modrá trasa vyústila na lúku v jej spodnej časti a následne popri jej okraji stúpala do kopca. Postupne križovala aj červenú značku (Cestu hrdinov SNP) a následne sa dostala až k miestu dnešného rázcestia značiek. Paralelne s pôvodnou trasou vedie v tejto hornej časti pod Kamzíkom aj súčasná modrá, ktorá však hneď od lúky vedie iným smerom.
 
 Šípka pri spodnom okraji lúky.
 
 Pohľad na lúku pod Kamzíkom. Trasa neviedla chodníkom na fotke, ale ľavým okrajom lúky.
 
     
Značky červenej a modrej na ich veľmi krátkom spoločnom úseku, hneď vedľa lúky.
 
Trasa bola presmerovaná pravdepodobne začiatkom 70-tych rokov, spolu so žltou trasou. Modrá bola presmerovaná do súčasnej podoby k Figaru (istý čas až ku Križovatke Jozefa Čabelku) a následne od roku 2010 bola predĺžená až k ústrediu KST. Súčasná podoba trasy vedie lesom menej, väčšia časť na tomto úseku prechádza po asfaltke v lokalitách Ahoj a Briežky. Jedným z dôvodov zmeny by mohla byť snaha, aby turistické cesty z Kamzíka schádzali v určitých rozostupoch od seba a do každej lokality viedla aspoň jedna značená trasa.
 

2. Kamzík - Vojenská nemocnica

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Z Kamzíka viedla modrá spolu so žltou k miestam, kde sa dnes nachádza hotel West. Na drevenom elektrickom stĺpe sa tu nachádzali smerovky modrej a žltej značky. Obe pokračovali rovnakým smerom, no už po pár metroch po vstupe do lesa sa rozdelili. Po výstavbe hotela boli značky mierne odklonené tak, aby obchádzali budovu.
 
 Žltá značka zostala na svojom mieste. Značkár, ktorý tu bol naposledy, si na svojom diele asi nedal veľmi záležať.
 
     
Niekdajší súbeh modrej a žltej, Na poslednej fotke vidno šípky z čias, keď ešte nestála budova hotela.
 
 Na tejto križovatke sa značky rozdeľovali. Žltá vedie klesajúcim pravým chodníkom, modrá viedla ľavým chodníkom.
 
Modrá pokračovala chodníkom, ktorý sa využíva ešte aj dnes. Po chvíli sa spájala s cestou, ktorou dnes vedie Cesta hrdinov SNP, v mieste nachádzajúcom sa kúsok od televízneho vysielača.
 
     
Pôvodné modré značky a šípka (v strede).
 
 Červená dnes vedie chodníkom vpravo k vysielaču, modrá sem prichádzala zľava.
 
Nasledujúci priebeh už bol totožný so súčasnou červenou trasou. Tá vedie lúkou, na ktorej pred niekoľkými rokmi vyrástla rozhľadňa. Postupne začína klesať až k rázcestiu Pri Červenom moste, kde dnes končí žltá značka. Modrá pokračovala trasou dnešnej žltej trasy až na Partizánsku lúku a následne k Červenému mostu. Na týchto úsekoch sa dnes okrem súčasných značiek nachádzajú aj staré modré značky.
 
     
Pôvodné modré, súčasné červené značky.
 
     
Pôvodné modré, súčasné žlté značky.
 
 Modrá značka sa zmenila na žltú, no postupne sa odlupovaním žltej farby mení opäť naspäť, na modrú.
 
Pri Červenom moste sa modrá spojila s červenou a pokračovali k bývalej Vojenskej nemocnici (konečná trolejbusov). V súčasnosti tu končí červená a žltá značka.
 
 Pôvodné kruhové (koncové) značky červenej a modrej pri bývalej Vojenskej nemocnici.
 
Na tomto úseku sa nachádzajú zachovalejšie značky, keďže modrá značka týmto úsekom viedla približne až do roku 2003, kým nebola presmerovaná do súčasnej podoby, k Národnému onkologickému ústavu. V rovnakom čase vznikla žltá trasa 8152, presmerovaná bola červená aj zelená trasa na Kamzíku a zmenou prešla aj žltá značka vedúca z Koliby, ktorá bola skrátená.
 
 

Krasňany - Záhorská Bystrica (2402)

Táto trasa v dĺžke 11,4 km vedie z Krasňan v Rači do Záhorskej Bystrice. Trasa prešla menšou zmenou v oblasti U Slivu a menším skrátením v Záhorskej Bystrici. Z mimobratislavských úsekov môžeme spomenúť zmenu z prvej polovice 60. rokov v Marianke, odkiaľ pôvodne modrá značka viedla do Stupavy (namiesto Záhorskej Bystrice). Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. U Slivu - Malinský vrch

Zo starých máp z 50-tych a 70-tych rokov, ešte pred vznikom žltej značky č. 8126 môžeme usúdiť, že modrá v týchto časoch viedla rovnakými cestami ako aj dnes. No po vzniku spomínanej žltej značky prišlo na určitú dobu k miernej úprave trasy modrej značky. Tá od rázcestia Strážny dom (U Slivu) už v smere z Krasňan nepokračovala ďalej priamo po asfaltke, ale odbočovala doprava a viedla po inej asfaltke, ktorá vedie okolo Malého Slavína až do Záhorskej Bystrice. Na svoju pôvodnú trasu sa opäť napojila na mieste dnešného rázcestia Malinský vrch.
 
   
Netradičné vyrezávané šípky v oblasti Malinského vrchu.
 
   
Značky na dnešnom úseku žltej medzi Malinským vrchom a Malým Slavínom.
 
   
Značky pri asfaltke vedúcej od rázcestia U Slivu do Záhorskej Bystrice.
 
Bývalý strážny domček sa niekoľko rokov podroboval rekonštrukcii, pričom po novom slúži ako bufet. Areál však stále nebol kompletne dokončený, väčšinu času zíva prázdnotou a nie je nijako zabezpečený.
 
   
Lokalita U Slivu.

Trasa bola najneskôr v 90-tych rokoch vrátená do pôvodnej podoby, kedy modrá pokračuje ďalej po spodnej asflatke a do lesa v smere na Malinský vrch sa odkláňa až pri malej vodnej ploche.

 

2. Stánisko - Svätá studňa

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Do článku zaraďujeme aj tento úsek trasy, keďže väčšia časť tohto úseku a v podstate celá jeho lesná časť sa nachádza na území Bratislavy. Tento úsek sme zdokumentovali na jar 2021. Modrá značka dnes od rázcestia Malinský vrch pokračuje rovnakým smerom ako v minulosti, no od vrchu Stánisko sa mierne odkláňa od priamej trasy a vedie cez lúku pod Stániskom. Najneskôr do začiatku 70. rokov (pravdepodobne však o niečo skôr) viedla táto trasa zo Stániska priamo dole, zostávajúci lesný úsek bol kratší, naopak úsek vedený po asfaltke o niečo dlhší. Klesanie (resp. v opačnom smere stúpanie) bolo strmšie.
 
 Začiatočný (horný) úsek zrušeného úseku modrej trasy.

Cesta je na hornom úseku širšia na úseku po lesnú chatu, ktorá sa nachádza kúsok od bývalej trasy modrej značky. Pomerne vychodený lesný chodník však pokračuje aj ďalej, podľa terénu sa však dá usúdiť, že kedysi tadiaľto viedla aj širšia cesta, ktorá je dnes zapadaná lístím. Chodník však vedie hneď vedľa nej.

Pohľad od prvej značky, ktorú sme našli cestou od horného úseku zrušenej trasy modrej značky (apríl 2021).

Čo sa týka turistických značiek, na tomto úseku sa zachovali už len posledné z nich (resp. ich časti), čo svedčí o tom, že turistická trasa tu bola pravdepodobne pred viac ako polstoročím. Značky sme našli len na stromoch v lese a jednu na rohu starej rozpadnutej budovy v Marianke.

         Jedny z posledných rozoznateľných značiek na tomto úseku trasy (apríl 2021).

 Pohľad od najvýraznejšej značky na zrušenom úseku (apríl 2021).

Trasa na spodnej polovici lesného úseku je už o niečo strmšia, pri ceste dole treba byť zvlášť opatrný. Výhľady z tohto miesta sú vďaka stromom obmedzené, čiastočne je vidieť hornú časť Marianky a priľahlé okolie v zimnom období a začiatkom jari.

    Spodná časť zrušeného lesného úseku trasy (apríl 2021).

 Pohľad na závercnú časť cesty a rodinný dom na konci Marianky (apríl 2021).

Cesta sa napájala na asfaltku vedúcu z Malého Slavína približne na pozemku, kde dnes stojí rodinný dom. Následne pokračovala po dnešnej asfaltke až do Marianky, kde sa pri dnešnom rázcestí Svätá studňa spája so súčasným úsekom modrej trasy. Na celom tomto úseku sme našli, ako sme už spomínali, iba jednu značku na starej budove. Značky sa pravdepodobne (nenašli sme nič) nenachádzajú ani na starších elektrických stĺpoch popri ceste, ktoré boli zrejme postavené až po presmerovaní trasy.

    Pravdepodobne posledný pozostatok po modrej značke v Marianke. Budova dnes pôsobí odstrašujúcim dojmom a je možné, že v blízkej dobe príde k jej demolácii (apríl 2021).

V tejto lokalite stoja za preskúmanie staré kameňolomy a bridlicové lomy. Niektoré z nich sú dnes zaplavené vodou, v letných mesiacoch sú obľúbeným cieľom vychádzok domácich ako aj niektorých turistov, v zime zase poskytnú dokonalú plochu na korčuľovanie.

Nad rámec tohto úseku ešte doplníme, že modrá trasa pôvodne (do prvej polovice 60. rokov) pokračovala z Marianky v súbehu s červenou trasou až po hrad Pajštún, odkiaľ zase pokračovala približne po trase dnešnej žltej trasy až do Stupavy. Až neskôr bola skrátená a presmerovaná do Záhorskej Bystrice.

    Pozostatky po modrej značke nájdeme napríklad na dnešnom úseku červenej Marianka - Klčovanice (november 2020).

Stopy po spoločnej značke červenej, modrej a žltej (neskôr červenej a žltej) nájdeme aj priamo v Marianke) (október 2021).

 

3. Záhorská Bystrica

V Záhorskej Bystrici modrá trasa viedla spolu so žltou až ku kostolu, až kým nebola skrátená po dnešnú konečnú autobusov pri potravinách. Ku kostolu však viedla dlhší čas len žltá, modrá maximálne len niekoľko rokov, keďže do Záhorskej Bystrice bola presmerovaná až niekedy v 60-tych rokoch a zrejme už v priebehu 70-tych rokov (najneskôr) bola skrátená do súčasnej podoby.
 
 Spoločná značka neďaleko kostola.

 

 

Rača - Rača (okruh) (2403)

Táto okružná trasa v dĺžke 16,5 km začína a končí v Rači. Trasa prešla niekoľkými zmenami, ktoré sa už udiali dosť dávno. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. Rača - Údolie Vydrice

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

V čase, keď ešte v Rači nestáli paneláky a nebola dopravná obsluha na takej úrovni, ako dnes, modrá značka začínala, resp. končila na Námestí Andreja Hlinku. V tej dobe sem ešte zelená značka neviedla. V smere na Pánovu lúku pokračovala modrá značka dnešnou Alstrovou ulicou, no viedla až ku kostolu. Následne pokračovala do kopca Stupavskou ulicou a cestou medzi vinohradmi. Pozostatky po lesných a poľných cestách vidno dodnes (niektoré sú stále využívané), pozostatky po značkách sme nenašli žiadne, zrejme aj preto, že zmena do súčasnej podoby prišla podľa všetkého už v 60-tych rokoch.

 Koniec asfaltovej cesty na ulici Stará Stupavská, cesta pokračuje vinohradmi.

 Pohľad na vinohrady a východnú časť Bratislavy (v pozadí).

 Pôvodná cesta na začiatku lesa. Tu už sa modrá nachádza aj dnes, vedie hneď vedľa.

Od križovatky lesných ciest pod Malou Baňou pokračuje modrá v rovnakej podobe aj dnes, až po rázcestie s červenou značkou. K ďalším zmenám prišlo v lokalite Zbojníčka a Pánova lúka po tom, čo vznikla žltá značka začínajúca pri Zbojníčke. Nešlo však o veľké zmeny.

 

2. Medené Hámre - Biely kríž

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Tento úsek leží síce mimo územia Bratislavy, väčšia časť tejto modrej trasy však územím Bratislavy prechádza, preto tu uvádzame aj tento úsek. Pri pohľade do mapy si môžete všimnúť netypický tvar modrej trasy idúcej na Biely kríž z Medených Hámrov. V minulosti viedli trasy (v prevažnej miere, ak sa nedalo inak) najkratšou a priamou cestou, čo bol prípad aj tejto trasy. Pôvodný úsek bol kratší, k presmerovaniu do súčasnej podoby prišlo najneskôr okolo prelomu tisícročí.

V smere cesty na Biely kríž vedie súčasná modrá po asfaltke, rovnako tomu bolo aj v minulosti. Od asfaltky sa pôvodná modrá odpájala na rovnakom mieste ako tá súčasná. Kým súčasná sa stáča prudko doprava a pokračuje južným smerom, pôvodná trasa viedla mierne juhovýchodne, popri koryte občasného potoka. Cesta sa už nepoužíva a je zapadaná konármi, priesek medzi stromami je však stále rozonateľný a vďaka veľkému množstvu zachovaných značiek je pomerne ľahké nájsť celú pôvodnú modrú trasu na tomto úseku.

      Súčasná podoba cesty v zimnom období (január 2022).

Nájdeme tu aj viaceré značky veľkých rozmerov. V čase turistickej trasy tu boli prevažne len tenké stromy a na niektoré nebolo možné umiestniť značku, takže značkári použili aj značkársky kôl (ktorý na svojom mieste stojí dodnes), ktorý uľahčil cestu najmä turistom stúpajúcim na Biely kríž, aby sa odklonili od koryta občasného potoka.

       Staré modré značky na tomto úseku (január 2022).

 ˝Megaznačka˝ (január 2022).

 Zabudnutý značkársky kôl (január 2022).

Pôvodná trasa sa so súčasnou spája pri vrchole Hrubý Hajdúch. Na strome tu vidno jednu zatretú modrú značku.

 Pohľad zo súčasnej modrej trasy na koniec zrušeného úseku, nachádza sa tu aj zatretá značka na strome (január 2022).

 Pohľad v smere cesty z Bieleho kríža: súčasná trasa pokračuje vyšliapaným chodníkom vľavo, pôvodná trasa sa stáčala mierne doprava (január 2022).

Dôvod presmerovania modrej značky nie je známy (mohol to byť napríklad masívnejśí polom a trasa už nebola vrátená), pôvodná trasa je totiž stále priechodná, nie je strmá a menšie problémy tvoria len popadané konáre. Zaujímavosťou je, že napríklad súčasná mapa VKÚ vedie modrú trasu stále týmto zrušeným úsekom, aj keď už minimálne dve desaťročia tadiaľto trasa nevedie.

 
 

Dúbravka - Karlova Ves (2436)

Táto trasa v dĺžke 5,4 km spája mestské časti Dúbravka a Karlova Ves. Trasa prešla menšou zmenou v Dúbravke a preložením v lokalite, kde sa dnes nachádza sídlisko Dlhé Diely. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. Dúbravka (súbeh so žltou)

Pred výstavbou sídliska v Dúbravke, ktoré vznikalo od začiatku 70-tych rokov, existovala len tá časť Dúbravky, kde sa dnes nachádzajú rodinné domy. Zvyšok územia tvorili polia, pasienky a vinič. Žltá a modrá trasa, ktoré sem viedli, pokračovali z Ul. K Horánskej studni po Jadranskej ulici, ukončené boli na križovatke Jadranská-Brižitská-Žatevná, neďaleko miestneho úradu. Zelená značka v tej dobe ešte neexistovala. Neskôr boli presmerované ku kultúrnemu domu na miesto, ktoré bolo lepšie dostupné verejnou dopravou.

Koncové značky už novšieho tvaru, tie najstaršie bývali ešte v tvare kruhu. Dá sa predpokladať, že značky boli presmerované v druhej polovici 80-tych rokov.

    Staré značky na Jadranskej ulici. Dnes touto ulicou prechádza Dúbravský náučný chodník.

  Dôkaz, že pôvodne viedli do súčasného centra Dúbravky iba modrá a žltá, poskytne okrem starších máp aj táto značka na ulici Pod záhradami (marec 2021).

 

2. Kráľova hora - Riviéra

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Kráľova hora je názov lokality a lúky, nachádzajúcej sa nad sídliskom Dlhé Diely. V súčasnosti slúži na rekreáciu a od jesene 2019 aj na chov oviec, pred výstavbou sídliska však bola táto lúka oplotená úplne a využívala sa na pestovanie ríbezlí. Časti oplotenia sa na tomto mieste nachádzajú dodnes. Pôvodná trasa modrej značky sa práve v tejto lokalite oddeľovala od cesty, kadiaľ dnes vedie súčasná modrá značka a asfaltka.

Na prvom úseku je viditeľných viacero starých značiek. Niektoré sú stále zachovalé, čo svedčí o tom, že trasa na tomto krátkom úseku mohla viesť ešte aj po presmerovaní modrej do centra Karlovej Vsi.

       Staré značky na stromoch pár metrov od lúky.

Približne na tomto mieste sa už stará trasa definitívne rozdeľovala od súčasnej. Nájsť značky na úseku medzi asfaltkou a východom z lesa sa nám nepodarilo, súčasná lesná cesta nie je úplne totožná s pôvodnou a tak je možné, že nejaké by sa ešte našli na stromoch mimo cesty. Modrá trasa vychádzala z lesa pri dnešnej križovatke ulíc Iskerníková a Stoklasová.

Východ z lesa v miestach, kde modrá značka opúšťala les.

Turistická trasa pokračovala cestou medzi vinohrady, až kým sa nenapojila na ulicu Dlhé Diely I, na jej samom konci. Pôvodná cesta vinohradmi zanikla počas výstavby sídliska Dlhé Diely, ktorá začala začiatkom 80-tych rokov. Ako náhrada bola vybudovaná Iskerníková ulica, ktorá vedie o niekoľko desiatok metrov južnejšie. Niekdajšia podoba tejto lokality je znázornená na starej mape z roku 1964.

Ulica Dlhé Diely I spolu s ulicou Dlhé Diely II zostali zachované v pôvodnej podobe, zachovali sa aj betónové stĺpy z konca 60-tych rokoch, na ktorých je ešte stále vidno zvyšky starých modrých značiek.

     Značky na ulici Dlhé Diely I, zachovalo sa ich tu asi päť.

Súčasná podoba Ulice Dlhé Diely I. Vozovka prešla rekonštrukciou, ako aj rodinné domy. Vinohrady a sady nahradilo sídlisko Dlhé Diely.

Následne sa turistická trasa napájala na dolnom konci ulice Dlhé Diely I na Devínsku cestu alebo pokračovala po paralelnej ulici Nad Sihoťou a na Devínsku cestu sa napojila až v miestach dnešného vyústenia Matejkovej ulice. Značky sa už v tejto lokalite nezachovali. Ďalej pokračovala po Devínskej ceste až k Riviére (dnešnej križovatke Devínskej cesty s Karloveskou a Botanickou ulicou).

 Zvyšky značky na stĺpe neďaleko Vodárenského múzea. Výrobný štítok na stĺpe udáva rok výroby 1968, značka teda vznikla v samom závere 60-tych rokov alebo na začiatku 70-tych rokov.

Trasa bola presmerovaná koncom 70-tych rokov. Pred výstavbou sídliska Dlhé Diely však viedla ešte nejaký čas územím, ktoré sa úplne zmenilo s výstavbou sídliska (nezostalo vôbec nič pôvodné) a na konci viedla dnešnou Janotovou a Molecovou ulicou. Tá však počas výstavby Dlhých Dielov prešla rozšírením a tak sa z tohto úseku okrem obrysov značiek na stĺpoch verejného osvetlenia na Janotovej ulici (minimálne dve rozoznateľné značky) nezachovalo zrejme nič. Po výstavbe (resp. počas výstavby) Dlhých Dielov bola v roku 1988 presmerovaná do dnešnej podoby.

 Rozoznateľný obrys bývalej turistickej značky na Janotovej ulici. Novší náter stĺpa prekryl turistickú značku, ako aj pôvodný náter stĺpa, ktorý tvorila svetlejšia zelená farba (november 2021).

Dôvodom zmeny bol pravdepodobne rozvoj Karlovej Vsi a rozšírenie obsluhy mestskou hromadnou dopravou o nové lokality. Ukončenie modrej pri Riviére malo zmysel vtedy, keď viaceré linky MHD končili ešte v dolnej časti Karlovej Vsi, pred výstavbou sídliska. Súčasné ukončenie má väčší zmysel, ako 1,5 kilometrové trasovanie po rovinatej Devínskej ceste, resp. cez celé sídlisko.

 

Rusovce - Čunovo (2439)

Táto trasa dnes už v súčasnosti neexistuje, bola zrušená. Ako súčasná náhrada dnes slúži žltá trasa 8158, vďaka ktorej je turistické spojenie medzi Rusovcami a Čunovom zachované.

 

1. Rusovce - Čunovo

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Modrá značka začínala v mestskej časti Rusovce na mieste, kde od roku 2011 začína žltá značka. Na základe zachovaných značiek môžeme usúdiť, že istý čas sem značka pokračovala z iného miesta, začiatkom bola Gerulata. V takom prípade viedla trasa po ulici Gerulatská k súčasnej zastávke MHD Gerulata. Modrá trasa pokračovala Balkánskou ulicou ku vchodu do parku. Na Balkánskej sa dá na stĺpoch nájsť ešte niekoľko značiek, ktoré sa už takmer stratili. Trasa následne pokračovala cez park. Nachádza sa tu aj Rusovský kaštieľ, ktorý už viacero rokov neúspešne čaká na rekonštrukciu.
 
Súčasný začiatok žltej, niekdajší začiatok modrej. Na základe starých šípok a značiek na Gerulatskej ulici môžeme usúdiť, že kedysi sem trasa pokračovala od Gerulaty.
 
Značka na Gerulatskej ulici pred kostolom. Kúsok od Gerulaty sa nachádza ešte jedna.
 
Ďalšiu možnú značku sme našli na Irkutskej ulici, na tomto mieste. Či však ide skutočne o starú turistickú značku sa nedá úplne dokázať, chýba typický zelenkavý rámik, ktorý dostávali značky namaľované na stĺpoch, no nie všetky. V okolí sa už ďalšie značky nenachádzajú. Je však možné, že stĺp sa sem dostal z inej lokality, podobne ako neďaleký stĺp s modrou a žltou značkou, ktorému sa venujeme na konci článku. Tieto dva prípady však spolu nijako nesúvisia.
(Osobne sa prikláňame skôr k tomu, že nejde o turistickú značku. Fotku sem dávame na posúdenie ostatným.)

 Šípka na Balkánskej ulici, pred vchodom do parku.

 Areál v súčasnosti prechádza revitalizáciou na slovenský spôsob - viaceré stromy boli spílené.

V tomto parku, hneď za kaštieľom sa pôvodná trasa modrej spája so súčasnou žltou. Niektoré žlté značky boli namaľované priamo na miestach, kde sa približne 25-30 rokov predtým nachádzali už neaktuálne modré značky. Modrá, rovnako ako žltá, prechádzala mostíkom ponad rameno a následne prechádzala lesom.

Niektoré značky stále pôsobia dojmom, ako keby boli stále platné (júl 2020).

 Šípka nachádzajúca sa pred križovatkou, kde sa pôvodná trasa modrej odpája od súčasnej žltej.

 Križovatka lesných ciest: modrá odbočovala doľava, žltá pokračuje rovno.

Modrá následne pokračovala cestou, ktorú už využívajú najmä lesné mechanizmy. Po ľavej strane sa nachádza lúka, podľa starej mapy tu chovali hydinu, ošípané a nachádzal sa tu aj žrebčín. Dnes väčšia časť tohto územia zíva prázdnotou. Na jar sa v tejto lokalite nachádza veľké množstvo medvedieho cesnaku a aj samotného symbolu jari - snežienok. Cesta križuje aj mŕtve rameno a po necelom kilometri aj asfaltku.

 Lesná cesta, ktorú dnes veľa ľudí nevyužíva.

Cesta vedie aj okolo mŕtveho ramena, v lokalite sa nachádza veľa starých stromov. V oranžovom kruhu sa nachádza stará modrá značka.

      Staré modré značky v lese.

Asfaltka končí o kúsok ďalej, pri zamknutej bráne. Z tohto smeru sa dá pokračovať jedine jej druhým smerom - asfaltkou doprava, ktorou sa dá dostať k Čunovským jazerám. Zvyšné cesty vás nikam neprivedú, keďže končia uprostred lesa. To je aj prípad cesty, ktorou viedla modrá značka. Tá od križovatky s asfaltkou pokračovala ďalej priamym smerom, na stromoch sa dajú nájsť ešte asi tri alebo štyri staré značky. Na prvej križovatke odbočovala doľava. Obe cesty pokračujúce ďalej od tejto križovatky po niekoľkých metroch končia. Trasa bývalej modrej končí pri múre vodohospodárskeho areálu, ďalej sa už žiadne stopy po cestách ani značke nezachovali. Súčasne s týmto areálom bola niekedy v polovici 80-tych rokov vybudovaná hrádza. Išlo o súčasť vodohospodárskych stavieb realizovaných spolu s vodným dielom Gabčíkovo, ktoré má ochrániť lokality nachádzajúce sa v blízkosti Dunaja pred povodňami. Tejto stavbe tiež ustúpili tisícky stromov. Na porovnanie lokality pred realizáciou prác a v súčasnosti môžete použiť túto mapu.

 Snežienkový les.

 Na križovatke doľava. Ani jedna cesta však už nikam nevedie, obe o kúsok ďalej končia.

 Posledná zachovaná značka (táto platila pre smer do Rusoviec).

 Ďalej to už nepôjde, v ceste sa nachádza betónový múr. Hneď za týmto areálom sa nachádza hrádza, ktorú vo veľkom využívajú cyklisti a korčuliari. Areál síce na šírku nemeria ani 100 metrov, no na dĺžku je to viac ako dva kilometre, čím vytvoril dokonalú bariéru medzi lesom a hrádzou.

Nasledujúci možný priebeh trasy v odkaze vyššie je zaznačený zelenou. Na tomto území sa s výnimkou úplne posledného úseku pred Čunovom nezachovalo vôbec nič, ani stromy, ani cesty, ani pôvodné mŕtve ramená. Vyklčovaná bola tiež väčšia časť lesa medzi Dunajom a hrádzou. Dnešné stromy už nie sú pôvodné, zväčša ide o rôzne náletové dreviny.

 Namiesto lesa sa dnes na tomto území nachádza hrádza spolu s umelo vybudovaným kanálom.

Modrá značka zo severu obchádzala mŕtve rameno, ktorého väčšia časť sa zachovala dodnes. Malá časť trasy pokračovala aj popri pôvodnej hrádzi. Neskôr sa stáčala na juh a pokračovala už priamym smerom do Čunova. Časť cesty pred Čunovom sa zachovala dodnes, ide o pokračovanie Turistickej ulice. Dnes túto cestu využívajú najmä cyklisti ako spojku medzi Čunovom a hrádzou. Na stromoch sa tu zachovali ešte minimálne dve modré značky.

 Modrá značka neďaleko Čunova.

Na konci Čunova, pri kostole, sa trasa bývalej modrej spája s trasou súčasnej žltej. Modrá pravdepodobne končila na námestí pred kostolom. Pokračovať ďalej sa už nedalo - za Čunovom sa nachádza štátna hranica s Maďarskom a obec Dobrohošť sa nachádza(la) na opačnej strane Dunaja.

Modrú značku ˝pochoval˝ už spomínaný vodohospodársky areál niekedy v prvej polovici 80-tych rokov (vtedy už bola nepriechodná jej časť, oficiálne bola zrušená zrejme až neskôr). Vzhľadom na jeho dĺžku sa nedala zrealizovať obchádzka múru. Alternatívna trasa by mohla viesť po hrádzi, čo by však veľký zmysel nemalo, keďže turistická trasa by viedla lesom len minimálne. Vedenie trasy okolo Čunovských jazier zrejme tiež nebolo možné, keďže v tom čase tam ešte platil zákaz vstupu, vzhľadom na ochranné pásmo vodného zdroja.

Neskôr sa Čunovo opäť dočkalo turistickej trasy - bola vyznačená červená trasa do Gabčíkova a červená trasa k trojmedziu. Rusovce sa turistickej trasy opäť dočkali až po približne 30 rokoch, v roku 2011 (avšak pozrite poznámku nižšie). Vyznačená bola žltá trasa, ktorá spája Rusovce s Čunovom a následne aj maďarskú žltú trasu. Táto trasa sa dá považovať za akúsi alternatívu za bývalú modrú trasu, keďže trasovanie turistickej trasy po pôvodných miestach už nikdy nebude možné.

Pozn.: niektoré mapy z 80. a 90. rokov (až po rok 1993) uvádzajú neskorší priebeh trasy podobný dnešnej trase 8158, ktorý sa však v teréne nepodarilo potvrdiť (našli sme len značky na pôvodnom úseku, ktorý skončil v prvej polovici 80. rokov). Zakreslený úsek bol veľmi pravdepodobne len plánovaný a k jeho realizácii nedošlo (jedným z dôvodov mohlo byť ochranné pásmo vodného zdroja - okolo Čunovských jazier, kam kedysi nebol umožnený legálny vstup).

V roku 2021 dostala číslo 2439 nová trasa pri Podhájskej.

 

Vlčie hrdlo - Kalinkovo (2440)

Táto trasa v dĺžke 22,2 km vedie začína pri autobusovej zastávke Vlčie hrdlo pri Slovnafte a končí v obci Kalinkovo. Či viedla do tejto obce aj v čase svojho vzniku (cca prelom 60-tych/70-tych rokov) nám nie je jasné. Priebeh trasy sa menil v závislosti od toho, ako sa menila lokalita v blízkosti Slovnaftu, svoju úlohu zohrala aj ochrana prírody v prírodnej rezervácii Kopáčsky ostrov.

 

1. Slovnaft - Vlčie hrdlo

Modrá trasa sa na tomto úseku menila len minimálne, v závislosti od toho, ako sa menili miestne komunikácie a vznikali nové areály pri Slovnafte. Zo zmien môžeme spomenúť napríklad preložku cesty v oblasti železničnej vlečky do Slovnaftu. Modrá trasa pôvodne viedla po tejto ceste, ktorá bola neskôr preložená do novej podoby. Koncom roku 2019 prišlo k ďalšiemu preloženiu cesty, v súvislosti s výstavbou rýchlostnej cesty R7. V roku 2020 bola napokon modrá trasa opäť presmerovaná, tentokrát na poľnú cestu pomedzi záhrady, aby sa vyhlo trasovaniu po asfaltke. Celá táto oblasť sa po výstavbe rýchlostnej cesty R7 zmenila na nepoznanie..

    Staré značky na múre, doslúžili najneskôr v 80-tych rokoch.

 Lokalita za posledný rok prešla zmenami, v súvislosti s výstavbou R7.

K podobným menším zmenám mohlo prísť aj v okolí súčasného TIM Vlčie hrdlo. Celá táto lokalita dnes pôsobí odstrašujúcim dojmom a patrí medzi turisticky najneatraktívnejšiu oblasť v Bratislave. Rôzne staveniská, vysoká prašnosť a prejazdy stavebných mechanizmov, nákladných a smetiarskych áut, početné čierne skládky, znečistené ovzdušie, realizácia výrubov priamo na turistickej trase, viaceré tabule so zákazom vstupu a na druhej strane, v kontraste s týmto, zákaz pohybu osôb v oblasti ostrova Kopáč, dávajú jasne najavo, že turista v tejto lokalite nie je vítaný.

 Týmito miestami vedie modrá značka aj v súčasnosti.

 

2a. Vlčie hrdlo - Bôrové (variant I.)

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Zakreslený variant by mal zodpovedať stavu z prvej polovice 80. rokov. Trasa sa však viackrát prekladala.

Od súčasného smerovníka Vlčie hrdlo pokračovala modrá značka rovnako ako dnes, no na najbližšej križovatke ciest dnes modrá značka odbočuje doprava a pokračuje po panelovej ceste smerom k bufetu a hrádzi. V minulosti pokračovala modrá značka rovno. Hneď za križovatkou sa nachádza závora, ktorá zakazuje vstup motorovým vozidlám. Panelová cesta pokračuje aj týmto smerom ďalej.

Trasa prešla ponad Biskupické rameno a dostala sa na územie PR Panský diel, kam aj dnes zavíta cez víkend množstvo ľudí, napriek tomu, že tadiaľto už značená trasa nevedie. Nachádza sa tu aj jazero, ktoré niektorí ľudia zvyknú využívať na kúpanie, aj keď vzhľadom na 4. stupeň ochrany tu takáto činnosť nie je oficiálne povolená.

Pohľad na Biskupické rameno z bývalej trasy modrej značky (apríl 2021).

Po niekoľkých stovkách metrov sa modrá dostala na lúku, na ktorej sa dnes nachádzajú stožiare vysokého napätia. Na tejto lúke sa oddeľovala od panelovej cesty a odbočovala doľava. Na betónovom stĺpe hneď za odbočkou sa ešte nedávno nachádzala stará značka, tento stĺp však bol už vymenený za novší. Ďalšie značky však stále nájdeme v lese neďaleko tejto lúky.

Na tejto križovatke ciest modrá odbočovala doľava. Jej neskorší variant pokračoval rovno po panelovej ceste až na ostrov Kopáč. Tento stav platil až do roku 2014, kedy bola modrá značka z tejto lokality úplne vylúčená.

    Značky z 80-tych rokov na elektrickom stĺpe, na území PR Panský diel. Tento stĺp je už minulosťou (máj 2013).

 Pôvodná trasa modrej viedla po tejto ceste. Fotografia vznikla na území PR Panský diel.

Značky sa na tomto úseku nachádzajú len na samom začiatku, len po prvú križovatku ciest, ktorá sa nachádza od lúky približne 230 metrov. Na ďalšom úseku sme už značky ani po opakovaných pokusoch nenašli. Dôvodom môže byť to, že mimo územia PR Panský les sa tu už zachovalo len minimum pôvodných stromov, viaceré zo súčasných majú len 20-25 rokov. Tento fakt potvrdzuje aj satelitná snímka tohto územia z roku 2002.

      Značky, ktoré sa tu ešte dajú nájsť na strome či drevených stĺpoch - súčastiach oplotenia. Trasa tadiaľto viedla do 80-tych rokov, neskôr bola presmerovaná cez Ostrov Kopáč.

 Tabuľa z minulého storočia. Okrem nej sa tu nachádza ešte poľovnícky posed a už nič iné, čo by si zaslúžilo pozornosť.

Trasa zrejme pokračovala tak, ako je to znázornené v zakreslenom priebehu v odkaze vyššie, keďže spomínaná cesta je zakreslená už aj na mapách zo 60. rokov. Cez Biskupické rameno zrejme prechádzala miestami, kadiaľ aj dnes vedie premostenie. Vzhľadom na prebiehajúce vodohospodárske práce je však toto miesto staveniskom.
 
 Stavenisko spojené s prácami na koryte Biskupického ramena (apríl 2021).
 
A stovky stromov sú fuč... (apríl 2021).
 
Modrá trasa sa napájala na asfaltku, ktorá z východu obchádza Biskupické rameno (dnes medzi Biskupickým ramenom a rýchlostnou cestou R7) a pokračovala smerom na juh. Na tejto ceste sa nám podarilo nájsť dve značky, ktoré potvrdzujú trasovanie modrej trasy po tejto ceste.
 
 Spomínaná asfaltka. V okolí je veľa zelene, no stromy sú relatívne mladé (apríl 2021).
 
    
Jednu značku sme našli na starom spadnutom spráchnivelom strome (apríl 2021).
 
    Ďalšia značka sa nachádza na strome v oplotenom pozemku v časti Tehlovec. Všimli sme si ju vďaka otvorenej bránke. V tejto časti by sa značiek mohlo nachádzať viac, no cez plot nie sú dobre viditeľné (apríl 2021).
 
 Cesta prechádza aj okolo záhrad (apríl 2021).
 
Asfaltka následne prechádza popod estakádu, ktorá je súčasťou obchvatu Bratislavy D4 a pokračovaním šiesteho bratislavského mosta ponad Dunaj.  Už kúsok za týmto mostom sa pôvodná trasa modrej odpájala od trasy asfaltky, ktorá odbočuje doľava. Trasa modrej značky viedla priamym smerom až k Dunaju (tento stav platil len pred výstavbou asfaltky a výstavbou dunajskej hrádze v prvej polovici 80. rokov).
 
 Estakáda D4 pred dokončením (apríl 2021).
 
 Asfaltka sa stáča doľava, prvý variant modrej trasy viedol priamym smerom lesom. Pôvodná lesná cesta sa nezachovala, sú však viditeľné stopy po nej. Neskôr, po výstavbe asfaltky, bola modrá trasa presmerovaná priamo po nej až k horárni Bôrové, teda bola o niečo skrátená (apríl 2021).
 
Pokúsili sme sa zdokumentovať aj úsek vedúci pomerne hustým lesom. Tu sú všetky značky zatreté, dobre viditeľnú značku sme nenašli. Pôvodné značky zo začiatku 80. rokov sa zachovali dlhú dobu, čo zrejme zmiatlo značkárov v roku 2010 a opäť vyznačili tento úsek, aj keď už v tom čase tadiaľ vychodený chodník neviedol. Po zistení omylu boli následne všetky značky zatreté. Viac informácií nájdete v tomto článku v odseku ˝stratení v džungli˝.
 
         Zatreté značky na tomto úseku, ktoré boli vyznačené a vzápätí zatreté v roku 2010. Niektoré pôvodné značky z 80. rokov boli zrejme tiež pretreté (apríl 2021).
 
 Mŕtve rameno a za ním estakáda D4 (apríl 2021).
 
    Les miestami pripomínal divočinu, začiatkom apríla však boli tieto miesta priechodné bez väčších problémov (apríl 2021).
 
 Posledná značka, ktorú sme našli pred východom na hrádzu (apríl 2021).
 
 Spadnutá tabuľa CHKO. Niekde v týchto miestach sa nachádza križovanie pôvodnej trasy modrej (platnej do 80. rokov) a hrádze, po ktorej modrá viedla niekoľko stoviek metrov až do roku 2014 (apríl 2021).
 
Pred výstavbou hrádze modrá trasa pokračovala až k Dunaju a ďalší úsek viedol popri Dunaji (najstarśí úsek však zrejme neviedol popri Dunaji, ale cestami, kadiaľ neskôr opäť viedla modrá trasa až do roku 2014 na území PR Gajc). Týmito miestami vedie modrá trasa od roku 2014 opäť, zvyšky pôvodných modrých značiek by sa tu už zrejme nenašli. Trasa sa neskôr stáčala naspäť (rovnako ako aj dnes), akurát ďalej viedla priamo, dnes vedie pred rázcestím Gajc cez premostenie kanála. Od dnešného rázcestia Gajc viedla modrá trasa tak ako aj dnes až k horárni Bôrové.
 
Ako sme už spomínali, neskôr viedla modrá trasa od dnešnej estakády D4 priamo po asfaltke k horárni Bôrové, tu sme však značky nenašli. Najneskôr začiatkom 90. rokov bol celý tento úsek zrušený a modrá značka pretrasovaná priamo cez ostrov Kopáč, kadiaľ viedla do roku 2014.

Pre lepšiu orientáciu: prvý variant, druhý variant a tretí variant.
 
 Neskôr bola modrá trasa vedená po tejto asfaltke (pohľad od rázcestia pri horárni Bôrové (apríl 2021).
 

2b. Vlčie hrdlo - Bôrové (variant II.)

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Modrá trasa pokračovala rovnakým smerom ako v prípade variantu I., až po spomínanú lúku s vysokým napätím. Následne pokračovala priamym smerom panelovou cestou, ktorá po chvíli skončila. Necelých 500 metrov od lúky sa nachádza ďalšia lúka, na tomto území je dnes vyhlásený piaty stupeň ochrany a zároveň zákaz vstupu, ktorého dodržiavanie sa z času na čas kontroluje. Ide o PR Kopáčsky ostrov.

 Na začiatku vás privíta táto závora. Motorové vozidlá majú vstup zakázaný.

 Väčšina značiek je zatretá, zopár z nich však zostalo v stave, v akom v roku 2014 doslúžili turistom.

 Netradičná obojstranná šípka zastriekaná čiernym sprejom. Všimli sme si, že niektoré zatreté značky boli v roku 2020 opätovne zastriekané čiernou farbou. Či niekomu vadil zvýšený pohyb v danej lokalite nevedno. Tabuľky so zákazom vstupu sme na tejto ceste nevideli (apríl 2021).

 Kým pôvodne modrá odbočovala doľava, neskôr pokračovala rovno, priamo na Kopáčsky ostrov. Dnes už týmito miestami značená trasa nevedie.

Zákaz vstupu na ostrov Kopáč sme rešpektovali. To, či má zmysel takto prísne chrániť malú časť územia, pričom len kúsok odtiaľ sa nachádza Slovnaft, spaľovňa odpadu a tiež prebiehajúca výstavba D4, necháme na kompetentných. Isté je však to, že na zvyšných územiach sa realizujú výruby a iná lesnícka činnosť, nehovoriac o nahromadenom veľkom množstve odpadu. Takto aspoň malé percento tohto územia podlieha ochrane.

Ostrov Kopáč v čase, keď tadiaľto ešte viedol turistický chodník (máj 2013).

Od Kopáčskeho ostrova pokračovala modrá popri Biskupickom ramene až ku hrádzi, kde sa nachádzal smerovník. Ten v roku 2014 zanikol a dnes sa v týchto miestach nachádza stavenisko obchvatu D4. Už onedlho bude skompletizovaná estakáda priamo napojená na šiesty bratislavský most ponad Dunaj, ktorý budú denne využívať motoristi.

Smerovník Biskupické rameno, ústie, ktorý doslúžil v roku 2014. Okolitá zeleň musela ustúpiť výstavbe D4 (máj 2012).

 Lokalita po tom, čo začala výstavba obchvatu D4. Smerovník sa nachádzal neďaleko náučnej tabule (na fotke v popredí), demontovaný bol niekoľko rokov pred začiatkom výstavby estakády. Dnes už je hrubá stavba v týchto miestach hotová a prebiehajú ďalšie stavebné práce (september 2018).

Popri hrádzi pokračovala modrá len kúsok. Po pár desiatkach metrov opäť vchádzala do lesa. Táto časť lesa bola veľmi hustá a najmä na jar a v letnom období bolo možné aj zablúdiť, keďže chodník nebol úplne vychodený (v rovnakom stave je aj dnes, ale ako vidieť, ľudia ho stále využívajú), no zároveň sa dalo prejsť bez väčších problémov, pri troche obozretnosti nebol problém dostať sa z tohto lesa von, na asfaltku, kde sa už pôvodná trasa modrej spája so súčasnou. Pri východe z lesa možno nájsť na asfalte zvyšky modrej šípky. Toto miesto sa nachádza neďaleko smerovníka Gajc. Na Topoľové už modrá pokračovala tou istou asfaltkou ako aj dnes.

    Chodník bývalej modrej trasy na území PR Gajc (apríl 2021).

    Modré značky boli na úsekoch zrušených v roku 2014 poctivo zatreté hnedou farbou (apríl 2021).

Tento variant trasy bol najlepší možný, keďže okrem zaujímavej lokality Kopáč prechádzal aj spomínaným hustým lesom a trasa viedla asfaltkami len minimálne. V roku 2014 bola presmerovaná do súčasnej podoby, ktorá už nie je turisticky atraktívna. Navyše, v niektorých miestach pri Dunaji je dnes modrá nepriechodná (alebo je priechodnosť obmedzená), keďže tam prebieha stavebný ruch spojený so stavbou D4 a inými, vodohospodárskymi prácami.

 

3. Bôrové - Kalinkovo (viacero variantov - opísané v texte)

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Zakreslený variant by mal zodpovedať stavu z prvej polovice 80. rokov. Trasa sa však viackrát prekladala.

Tento úsek sme zdokumentovali na jar 2021. Aj keď ide už o mimobratislavský úsek, dávame ho do tohto článku, aby boli zrušené úseky modrej 2440 pokope.
 
Od rázcestia asfaltiek viedla modrá nenápadnou lesnou cestou k Poľovníckej lúke (dnes je tam pole) a vynechávala Topoľové. Tento úsek bol teda o niečo kratší oproti súčasnosti, no zároveň sa vyhýbal asfaltkám. V lese sme stopy po modrých značkách nenašli žiadne, prvá značka sa objavila až za križovatkou pri spomínanom poli. Pre istotu sme preskúmali aj ďalšie cesty, pre prípad chybne zakreslenej cesty v mape, no nikde sme značky nenašli. Domnievame sa teda, že sa na tomto úseku nezachovali.
 
 Začiatok úseku pri horárni Bôrové (apríl 2021).
 
 Prvá časť úseku, kde sme však stopy po značkách nenašli (apríl 2021).
 
Od križovatky už modrá trasa pokračovala popri poli a na tomto úseku už nájdeme aj viacero značiek. Nachádza sa tu usadlosť a viacero poľovníckych posedov. Viaceré z nich majú zaujímavý tvar.
 
         
Zachovalé značky pri ceste vedúcej popri poli (apríl 2021).
 
 Z jednej značky sa postupom času stali tri :) (apríl 2021).
 
 Zaujímavý poľovnícky posed nachádzajúci sa pri ceste (apríl 2021).
 
Niektoré značky sú však ďalej od cesty a pri ich hľadaní treba zvýšiť pozornosť, keďže okolie stihlo zarásť a zvlášť v letných mesiacoch nie sú viditeľné skoro vôbec. Nachádza sa ich tu viacero. Všetky sme nehľadali, len na niektorých miestach v snahe potvrdiť pôvodnú trasu modrej.
 
 Niektoré značky sú hneď pri ceste a viditeľné už zdiaľky (apríl 2021).
 
 Iné sú ukryté v lese (apríl 2021).

Pole je celkom veľké a poskytuje pohľad aj na Bratislavu a Kamzík, či komíny Slovnaftu. Trasa pôvodnej modrej sa so súčasnou spája neďaleko rázcestia Kalinkovská horáreň.

    Cesta vedie okrajom poľa až ku Kalinkovskej horárni (apríl 2021).

 Na tomto mieste sa cesta napája na asfaltku, ktorou modrá značka vedie aj v súčasnosti (apríl 2021).

 Od Kalinkovskej horárne trasa pokračovala opäť inak ako v súčasnosti. Prišla sem sprava a pokračovala cestou vľavo (na fotke v strede) (apríl 2021).

Pozn.: úplne prvá podoba trasy bola priamejšia a na úseku Gajc - Kalinkovská horáreň viedla cestami, ktoré neskôr zrejme zanikli alebo boli prehradené oploteniami.

Pri Kalinkovskej horárni sa spájala so žltou trasou vedúcou z Rovinky. Modrá trasa pokračovala spolu so žltou okrajom lesa a následne po ich rozdelení poľnými cestami na hranici polí a Dunajských luhov až do Kalinkova. Táto trasa bola opäť o niečo kratšia a vyhýbala sa asfaltovým cestám.

Za Kalinkovskou horárňou nájdeme na približne 500 metrovom úseku aj niekoľko spoločných značiek modrej a žltej. Ani jedna trasa však dnes už tadiaľto nevedie (apríl 2021).

 Poľnou cestou okrajom lesa (apríl 2021).

Aj na tomto úseku nájdeme viacero variantov modrej trasy a môžeme prehlásiť, že táto trasa je jednou z najviac prekladaných v rámci Bratislavy. Ako sme spomenuli, najstarší variant viedol po hranici Biskupických luhov. Na tomto úseku sa už veľa značiek nezachovalo a na časti trasy sa už nenachádza ani chodník. Stačí však sledovať okraj poľa.

 Trasa na staršom úseku viedla okrajom poľa približne k miestam kde je posed (na fotke v pozadí) a následne okrajom lesa. Hranicu medzi lúkou a poľnohospodárskou pôdou je na fotke vidieť pri detailnejšom pohľade, keďže obe časti splývajú (apríl 2021).

     Týmito miestami dnes už cesta nevedie (apríl 2021).

     Turistické značky na tomto úseku (apríl 2021).

Pokračovanie po poľnej ceste vedľa poľa (apríl 2021).

Novší úsek modrej trasy je zakreslený v tomto odkaze. Zrejme po tom, čo zanikla cesta na okraji poľa bola modrá trasa presmerovaná cez Kalinkovskú lesostep a časť trasy viedla aj popri kanáli tiahnucom sa vedľa hrádze. Tadiaľto vedie modrá trasa v súčasnosti. Na konci lesa trasa odbočila z hrádze doľava a napojila sa na pôvodnú trasu, do Kalinkova viedli rovnakým úsekom okolo štrkoviska. Tento úsek bol v platnosti len krátko. Keďže bol novší (zrušený zrejme v prvej polovici 90. rokov), zachovalo sa tu ešte veľa značiek a viaceré z nich sú zachovalé.

        Značky nachádzajúce sa na tomto úseku (apríl 2021).

     Túto šípku je dobre vidieť aj dnes. Úsek bol zrušený ešte v čase, keď sa zrušené značky aktívne nezatierali (apríl 2021).

 Kým ľavou cestou vedie modrá trasa dnes, pravou viedla v minulosti. Značky nájdete všade, je jedno kam sa vydáte :) (apríl 2021).

Oba varianty pokračovali do Kalinkova priamou poľnou cestou, ktorá sa na súčasnú trasu modrej napojí na kraji obce pri smerovníku Kalinkovo, hrádza. Túto trasu považujeme za krajšiu ako cestu po asfaltových cestách a popri hrádzi. Nachádzajú sa tu staré stromy a počas cesty je možné oddýchnuť si pri štrkovisku v Kalinkove.

         Spevnená cesta vedúca do Kalinkova (apríl 2021).

         Značky na poslednom úseku trasy (apríl 2021).

 Niektoré značky pôsobia ešte stále aktuálne. Od ich zrušenia však neuplynulo toľko času ako na mnohých iných úsekoch turistických ciest, ktoré sme dokumentovali (apríl 2021).

 Pohľad na štrkovisko v Kalinkove (apríl 2021).

 Pri smerovníku Kalinkovo, hrádza sa pôvodná trasa spája so súčasnou.

Priebeh trasy v Kalinkove už zostal rovnaký, čo potvrdzuje aj zopár starých značiek v obci (apríl 2021).

Pravdepodobne v prvej polovici 90. rokov už bola trasa presmerovaná cez súčasné rázcestia Bajdel, most a Sihoť, most. Trasa však viedla do roku 2010 po hrádzi, až kým nebola presmerovaná cez poľnú cestu popri kanáli. Vytvorený úsek z 90. rokov však viedol nepochopiteľne medzi Topoľovým a Kalinkovom iba asfaltovými cestami, čo pre turistov nebolo veľmi lákavé. Atraktívnym úsekom sa tak stal len úsek trasy medzi Vlčím hrdlom a Topoľovým, ktorý stratil na atraktivite po presmerovaní trasy v roku 2014.

 

Rača, časť Biely kríž - Myslenice (5101)

Táto trasa v dĺžke 22,6 km vedie z mestskej časti Rača a končí v obci Limbach (okres Pezinok). Značka bola preložená na začiatočnom úseku, až po rázcestie v lokalite Dolný červený kríž. Táto zelená bola tiež preložená na jej koncovom úseku, ktorý sa však už nachádza mimo územia Bratislavy.

 

1. Nám. Biely kríž - Dolný červený kríž

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Zelená značka začínala pôvodne na dnešnom Námestí Biely kríž (nemá nič spoločné so súčasným turistickým rázcestím Biely kríž), ktoré sa nachádza kúsok od ŽST Vinohrady. Železničná stanica by mohla byť lepším východiskom turistických trás, no v čase ich vzniku v súčasnej polohe ani podobe ešte táto stanica neexistovala. Zelená spolu so žltou a modrou pokračovali po ulici Pri Bielom kríži a prechádzali bývalým železničným priecestím. To bolo neskôr zrušené a priame spojenie medzi ulicami Pri Bielom kríži a Horská zaniklo.

Námestie Biely kríž v súčasnosti, v pozadí sa nachádza bývalý závod Palma-Tumys, ktorý je už odsúdený na zánik.

Spoločná značka modrej, zelenej a žltej na ulici Pri Bielom kríži. Zelená bola odtiaľto presmerovaná ako prvá, modrá so žltou o niečo neskôr.  

Ulica je dnes ukončená pri železničnej trati a ďalej nepokračuje. Priechod cez koľaje je len na vlastné riziko, vzhľadom na vysokú frekvenciu prechádzajúcich vlakov by však malo byť toto miesto zabezpečené a chýbajúca ohrada doplnená.

Za priecestím sa zelená od zvyšných trás odpájala. Opúšťala obývané územie a pokračovala vinohradmi miernym stúpaním do kopca po dnešnej Horskej ulici. Po necelom kilometri, na križovatke ciest odbočovala doľava a pokračovala cestou medzi vinohradmi. Dnes táto cesta nebýva takmer vôbec využívaná.

 Cesta postupne dostala asfaltový koberec, no po výstavbe nových domov a nových ciest stratila využitie a pomaly zarastá.

Lokalita sa postupom času mení na nepoznanie. Veľká časť vinohradov bola zlikvidovaná, nahradili ich náletové dreviny a kríky. Od Peknej cesty smerom na juh pribúdajú nové rodinné domy a ulice a tak je len otázkou času, kedy aj v týchto miestach vyrastú domy.

 Bývanie s výhľadom na Bratislavu.

 Krasňanská ulica a novostavby rodinných domov.

Zelená vchádzala do lesa, no nie na dlho. Išlo len o krátky priechod cez okraj lesa. Dnes týmito miestami prechádza žltá značka vedúca z Krasňan a nachádza sa tu množstvo iných lesných ciest.

 Križovanie ciest. Cestou vpravo dnes vedie žltá trasa z/do Krasňan, cestou vľavo klesala zelená na Peknú cestu, kde sa spojila s modrou značkou, ktorá tadiaľ vedie aj v súčasnosti.

     Zopár zelených značiek nájdeme aj dnes, po takmer šiestich desaťročiach od zrušenia tohto úseku.

Následne sa zelená napojila na modrú na Peknej ceste, pri vchode do bývalého vojenského objektu. Odtiaľto pokračovali spolu smerom na Spariská.

 Pohľad z Peknej cesty na lesnú cestu, ktorou pred viac ako 50 rokmi viedla aj zelená značka.

V úseku Pekná cesta - Dolný červený kríž viedla zelená v súbehu s modrou a neskôr červenou. Spoločný úsek mal až 4,5 km, čo sa nejavilo ako práve najlepšie riešenie a zrejme aj z toho dôvodu bola v prvej polovici 60. rokov zelená presmerovaná do Rače. Dnes sa v celej dĺžke trasy, od rázcestia na Peknej ceste až po Dolný červený kríž nachádza asfaltka. Trasy červenej a modrej zostali rovnaké, čiže väčšou časťou zrušeného úseku zelenej stále vedie značkovaná trasa.

 

Devínska Kobyla - ŽST Devínska Nová Ves (5114)

Táto trasa v dĺžke 3 km spája najvyšší vrch Bratislavy, Devínsku Kobylu s Devínskou Novou Vsou. Trasa bola preložená v lokalite NPR Devínska Kobyla. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. NPR Devínska Kobyla - ŽST Devínska Nová Ves

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Územím Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla, vyhlásenej v roku 1964, v minulosti neviedol oficiálny turistický chodník. Mohlo to byť z dôvodu väčšej ochrany prírody alebo iných podmienok platných vo vtedajšom Československu. Neexistovala modrá spájajúca Devín s Devínskou Novou Vsou a ani náučný chodník z Devína na Sandberg, ktorý v roku 2008 preznačili na žltú značku. Zelená značka vedúca z Devínskej Kobyly toto územie úplne obchádzala zo severozápadnej strany.

Lesný úsek pôvodnej zelenej bol o niečo dlhší, no menej strmý. Na pôvodnej trase sú dodnes vychodené chodníky či vyjazdené lesné cesty. Trasa sa od súčasnej odpájala na neprehliadnuteľnej odbočke ešte pred vstupom na územie NPR.

Súčasná zelená pokračuje cestou vľavo, pôvodná cesta viedla cestou vpravo.

V hornej časti sa nachádza viacero rôznych cestičiek, každá však vedie približne rovnakým smerom. Pôvodná trasa je vďaka zachovaným značkám stále rozpoznateľná. Niektoré značky pôsobia dojmom, akoby boli stále aktuálne.

    Túto, v súčasnosti neplatnú značku na kameni vidno už z veľkej diaľky.

     Lesný chodník v hornej časti pôvodného úseku zelenej. Na tejto trase sa nachádzajú na stromoch aj prázdne biele štvorce, zrejme tadiaľto mala viesť cyklocesta a ide o základ cyklistických značiek (v roku 2021 už tadiaľto vedie riadna cyklocesta).

   Pôvodné značky.

Postupne sa lesným chodníkom dostaneme ku križovatke ciest. Odtiaľto pokračuje lesná cesta dole kopcom, popri tejto ceste sa z oboch strán nachádza pomerne výrazný zráz. Trasa pokračovala klesaním približne týmito miestami.

Neskôr bola zelená trasa presmerovaná cez Rovnicu, no horný úsek zostal a jej trasa sa oproti dnešnej už veľmi nelíšila - viedla po bývalej hranici s Nemeckou ríšou, len o pár metrov severnejšie ako súčasná trasa.

     Klesajúca lesná cesta. Druhá fotografia dokumentuje pohľad z lesného chodníka, nie je isté či viedla zelená trasa chodníkom alebo lesnou cestou (oba však aj tak vedú hneď vedľa seba).

       Novšia podoba trasy (aj keď už tiež neplatná) zaujme najmä značkami namaľovanými na pôvodných hraničných kameňoch (marec 2021).

Vráťme sa ale k predošlej podobe trasy, ktorá ako sme spomenuli, pokračovala klesaním a následne, na ďalšej križovatke ciest, odbočovala ostro doľava a miernym klesaním sa dostávala až na miesto dnešného rázcestia Lipové, kadiaľ už vedie súčasná podoba trasy.

Pozn.: mapa z roku 1973 udáva ešte väčší oblúk na trase zelenej značky, ktorý viedol okolo dnešného vodárenského objektu. Na tomto úseku sa však značky nepotvrdili, ale na úseku vyznačenom na mape pred rázcestím Lipové áno. V praxi to však znamená (ak je mapa pravdivá), že celkovo sa zelená trasa zmenila na tomto úseku minimálne trikrát (štyri rôzne varianty), pričom každý variant bol vedený čím ďalej, tým juhozápadnejšie a zároveň priamejšie.

Od rázcestia Lipové pokračovala zelená trasa opäť inou cestou, než v súčasnosti. Kým dnešná zelená klesá od tohto rázcestia priamo k sídlisku v Devínskej Novej Vsi, pôvodná pokračovala v smere k Sandbergu. Touto cestou dnes vedie žltá trasa. Sandberg však zelená mierne obchádzala spodnou cestou, okolo rodinných domov a záhrad. Na to, aby ste hlavnú časť Sandbergu videli, museli ste aspoň pár metrov zo zelenej trasy vybočiť. Zelená vyústila na hornom konci ulice Slovinec.

Pohľad od rázcestia Lipové. Súčasná zelená klesá cestou vpravo a žltá k Sandbergu pokračuje cestou vľavo.

   Staré zelené značky, súčasné žlté značky na úseku Lipové - Slovinec. Značky náučného chodníka sú už tiež neaktuálne.

 Stará zelená značka pod Sandbergom.

Zachovalá šípka na konci ulice Slovinec, ktorú si všimnú viacerí ľudia cestou na Sandberg.

Zelená trasa viedla ulicou Slovinec až na Nám. 6. apríla, kde v súčasnosti končí aktuálna zelená. Po ulici Slovinec dnes vedie modrá trasa, ktorá schádza zo Sandbergu a pokračuje ďalej k cyklomostu vedúcemu do Rakúska.

     Aktuálne modré značky a pôvodné zelené na ulici Slovinec.

     Zelená značka na ulici Slovinec.

Ďalšie značky nájdeme na ulici Istrijská. Na tejto ulici sa zachovali pôvodné betónové elektrické stĺpy a teda aj viacero starých značiek, niektoré už takmer nevidieť.

     Značky na Istrijskej ulici.

Trasa viedla až na ku križovatke s Mlynskou, kde sa nachádza aj rybník. Pokračovala doprava Mlynskou ulicou až k železničnému podjazdu. Mlynská ulica je dnes slepou cestou, koncom roka 2007 prišlo k otvoreniu nového úseku Istrijskej ulice a aj k presmerovaniu dopravy z pôvodnej úzkej a neprehľadnej Mlynskej ulice. Na tejto ulici dnes môžeme nájsť minimálne jednu starú šípku.

Stará šípka na Mlynskej ulici. Červená farba pochádza z cudzieho zdroja, keďže je ňou pokrytá väčšia časť stĺpa.

Zelená značka na múre tesne pred železničným podjazdom. Ide o jednu z posledných zachovaných značiek v tejto lokalite.

Od podjazdu to už bolo len pár metrov k železničnej stanici. V okolí stanice sa žiadne stopy po zelenej značke nezachovali.

Vedenie značky až k stanici malo zmysel v 60-tych a 70-tych rokoch, keď ešte nestálo sídlisko v Devínskej Novej Vsi. Stará časť DNV ešte nemala také dobré dopravné spojenie. S rozvojom tohto územia a zavedením MHD sa však už úsek k stanici stal zbytočným. Neskôr, v roku 1991 prišlo k úprave zelenej trasy do dnešnej podoby a vznikla modrá značka ako aj náučný chodník v lokalite Sandberg.

 

Slavín - Kamzík (5125)

Táto trasa v dĺžke 3,1 km spája hlavnú železničnú stanicu a turistické rázcestie na Kamzíku. Pôvodne viedla zo Slavína na Kamzík a bola úplne pretrasovaná. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. Slavín - Kamzík

Keďže ide o totožnú trasu, v akej neskôr viedla červená Cesta hrdinov SNP, tomuto úseku sa venujeme práve pri tejto červenej trase, v odseku 4b, pozrite v článku vyššie. Sú tam tiež priložené aj fotografie pôvodných zelených značiek.
 
K presmerovaniu prišlo koncom 80-tych rokov, kedy boli vzájomne vymenené trasy červenej a zelenej medzi Kamzíkom a Slavínom. Zelená však bola skrátená len po Hlavnú stanicu (súčasný stav), aj keď podľa pôvodných plánov mala viesť od Slavína cez Hlavnú stanicu na Kamzík. K realizácii však už podľa všetkého neprišlo.

 

Dúbravka - Technické sklo (5136)

Táto trasa v dĺžke 3,1 km spája mestskú časť Dúbravka s lokalitou pri bývalých závodoch Technického skla. Trasa prešla len drobnou zmenou. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. Veľká lúka, záhradkárska oblasť

Trasa, ktorá vznikla až v úvode 21. storočia, prešla zmenou v záhradkárskej oblasti, pôvodne viedla obslužnou cestou medzi záhradami, neskôr bola presmerovaná lesom ponad záhrady. Na starom úseku sa nachádza ešte niekoľko pôvodných značiek.
 
 Už neplatná značka na oplotení v záhradkárskej osade, ktorá však má len okolo 20 rokov.

 

Hlavná stanica - Lamač (8101)

Táto trasa v dĺžke 4,1 km spája turistické rázcestie v lokalite Kamzík a mestskú časť Lamač. Úsek medzi Hlavnou stanicou a Kolibou bol zrušený, neskôr bol zrušený aj úsek Koliba - Kamzík. Trasa bola tiež skrátená v Lamači. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. Hlavná stanica - Kamzík

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Táto trasa od jej vzniku začínala na Hlavnej stanici, kadiaľ v tom čase prechádzala Cesta hrdinov SNP (pôvodne tu bola ukončená aj tá). Dnes sem vedie iba zelená značka z Kamzíka. Žltá však viedla inými ulicami, než červená alebo neskôr zelená. Od červenej sa odpájala ešte pred železničným podjazdom na Žabotovej, pokračovala po ulici Dobšinského, až po križovatku s Karpatskou ulicou. Na Dobšinského ulici sa zachovali pôvodné stromy a teda aj staré značky (minimálne 10), ktoré neboli zatreté a tak sú stále viditeľné.
 
       
Žlté značky na ulici Dobšinského.
 
Trasa prechádzala železničným podjazdom na Karpatskej ulici a následne pokračovala do kopca po dnešnej Podkolibskej ulici. Túto ulicu využívajú ľudia na presun na Kolibu, no málokto ide pešo, keďže táto časť nie je turisticky atraktívna. Značky sa tu zachovali len na betónových stĺpoch a starom strome. Hrdzavé trakčné stĺpy na tejto ulici tiež pôsobia staro, no boli postavené až po zrušení žltej značky.
 
Železničný podjazd na Karpatskej ulici.
 
    Žlté značky na Podkolibskej ulici.
 
 Súčasná podoba križovatky Hlavná - Bellova.
 
Žltá pokračovala ulicou Hlavná (pokračovanie Podkolibskej ulice) a následne Bellova, ktorá si zachovala prívlastok pokojnej ulice. Na tejto ulici sa už viditeľné značky zjavne nezachovali, pôvodné stĺpy aj ploty boli vymenené. Dve staré šípky sa nachádzajú na stĺpe na križovatke ulíc Bellova a Čremchová, v súčasnosti sú však už ukryté pod elektrickou skriňou. Na street view zábere z roku 2014 sú však dobre viditeľné. Ďalšia značka sa nachádza na stĺpe hneď za touto križovatkou.
 
 Značka na spodnom konci Čremchovej ulice.
 
Od križovatky viedla žltá ulicou Čremchová, až na jej horný koniec. Po križovatku Čremchová a Ôsma viedol najstarší úsek zrušený ešte v 70-tych rokoch alebo v prvej polovici 80-tych. Od tejto križovatky pokračovala žltá značka vedúca z Koliby, kam bola neskôr presmerovaná. Trasa viedla medzi Kolibou (obratisko trolejbusov) a Kamzíkom približne až do roku 2003, kedy bol celý tento úsek zrušený. Keďže horný úsek bol zrušený neskôr, nachádza sa tu viac značiek a sú zachovalejšie.
 
  Medzi Kolibou a Čremchovou viedla žltá po tom, čo bol zrušený úsek medzi Hlavnou stanicou a Kolibou. Jej trasa viedla ulicou Ôsma a hornou časťou Bellovej ulice.
 
Stará značka na Kolibe, neďaleko obratiska trolejbusov.
 
 Táto značka na Ôsmej ulici je ešte v dobrom stave, no vidieť ju iba v zimnom období.
 
Značka na hornom úseku žltej na Čremchovej, ktorý bol zrušený neskôr.
 
 Šípky na stĺpe na križovatke ulíc Čremchová a Brečtanová.
 
Od križovatky Čremchová a Brečtanová viedla žltá Brečtanovou ulicou len pár metrov, na jej konci vchádzala do lesa. V súčasnosti býva aj tento vjazd do lesa ľuďmi dosť využívaný, vedie odtiaľto viacero lesných ciest. Po ďalších pár metroch sa žltá dostala na križovatku lesných ciest.
 
 Križovatka lesných ciest. Žltá pokračovala chodníkom v strede. Ľavá lesná cesta vedie tam, kam aj bývalá žltá. Po niekoľkých stovkách metrov sa tieto cesty opäť spoja.
 
Následne žltá prechádzala lúkou s vysokým napätím a lesnými cestičkami až na Kamzík. Cestou križovala pôvodnú trasu červenej značky a posledné metre pred rázcestím na Kamzíku viedla po ceste, kadiaľ dnes vedie zelená značka. Od tohto rázcestia dnes pokračuje žltá značka rovnakým smerom do Lamača.
 
  Približné križovanie s pôvodnou červenou, v oranžovom kruhu sa nachádza žltá značka.
 
       
Zatreté aj nezatreté značky v lese pod Kamzíkom.
 
Ako sme už spomínali, spodný úsek bol zrušený skôr, keďže turisticky nebol atraktívny. Koliba mala postupne lepšie spojenie hromadnou dopravou a medzi Hlavnou stanicou a Kolibou postačila jedna turistická trasa (tak je to aj v súčasnosti). Horný úsek bol zrušený neskôr, až po prelome tisícročí, kedy došlo k viacerým úpravám turistických chodníkov v lokalite Kamzík - zmenou prešli aj červená a modrá trasa. Medzi Kolibou a Kamzíkom tak zostala už len zelená trasa.
 
V lokalite Kamzík prešla žltá ešte ďalšími zmenami v trasovaní, išlo však len o drobné zmeny, napríklad obchádzku hotela West.
 

2. Lamač

Trasa bola v Lamači skrátená po zastávku Klanec, nachádzajúcu sa na križovatke ulíc Cesta na Klanec a Podháj. Pôvodné ukončenie žltej sa nachádzalo v miestach dnešnej konečnej autobusov MHD, na križovatke ulíc Vrančovičova a Cesta na Klanec. V čase, keď prišlo k výstavbe sídliska v Lamači a vybudovaní novej cesty Podháj, bola aj do hornej časti Lamača zavedená obsluha linkami MHD. Neskôr bol 400 metrový úsek žltej trasy zrušený. Smerovník spolu s konečnou autobusov je vidno na tejto historickej fotografii.
 
     
Značky na ulici Cesta na Klanec. Modrá farba na prvej fotografii vznikla zrejme reakciou žltej farby a krycej farby.
 
 
Rača, časť Biely kríž - Záhorská Bystrica (8102)

Táto trasa v dĺžke 13,2 km vedie z Krasňan do Záhorskej Bystrice. Trasa prešla viacerými zmenami, pôvodný zostal len úsek medzi rázcestiami Pod Chlmcom a Snežienka a niekoľkokilometrový úsek pri dnešnom rázcestí Za Kačínom. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

 
Žltá spolu s modrou a žltou začínali na dnešnom Námestí Biely kríž, neďaleko ŽST Vinohrady. Pokračovali ulicou Pri Bielom kríži a následne za železničným priecestím sa žltá s modrou oddeľovali od zelenej. Kým zelená bola v tejto lokalite zrušená o čosi skôr, žltá a modrá boli zrušené súčasne.
 
       
Zvyšky značiek na stĺpoch na ulici Pri Bielom kríži. To, že pôvodne sem viedli až tri turistické trasy vidno najlepšie na druhej fotografii. Posledná fotografia zase ukazuje, že nakoniec tu zostali len modrá so žltou.
 
Modrá a žltá pokračovali vinohradmi a záhradkárskou oblasťou Koziarka. To, či od železničného priecestia viedli po zakreslenej ceste v odkaze vyššie alebo cestou popri potoku, ktorá sa nezachovala a v žiadnej mape nebola zakreslená, nám nie je známe. Lokalita prešla počas 50 rokov výraznejšími zmenami. Ďalší priebeh však už sedí, trasy pokračovali cestou vedúcou k lesu, ktorá touto lokalitou prechádza aj dnes.
 
 Spoločná značka modrej a žltej, nachádzajúca sa v záhradkárskej lokalite Koziarka, neďaleko vodojemu.

 Cesta na konci záhradkárskej oblasti, vedúca do lesa.

Na križovatke ciest, hneď za poslednou záhradou pri vstupe do lesa, sa trasy rozdeľovali. Bol tu umiestnený smerovník, ktorého torzo sa na svojom mieste nachádzalo až do roku 2012 (v júni 2012 sa tu ešte stále nachádzala tyč so strieškou a na zemi pod ňou aj úlomok smerovky modrej značky, o rok neskôr sa tu už nenachádzalo nič).

Žltá na tomto mieste odbočovala doprava a začala stúpať do kopca. Cesta po ktorej viedla sa dnes už nevyužíva, tieto miesta sú zapadané lístím a nachádza sa tu viacero popadaných stromov a konárov. Značiek sa tu aj po takmer 50 rokoch zachovalo relatívne dosť, pri troche obozretnosti sa dá prejsť celým úsekom bez toho, aby ste zablúdili.

 Žltá šípka sa dá ešte stále nájsť na strome.

 Ktorou cestou sa vybrať? Niekedy sa asi oplatí riadiť slovným spojením ˝zlatá stredná cesta˝. Zvyšné cestičky vytvorila zrejme voda.

 Spätný pohľad na pôvodnú trasu žltej, v pozadí vidno záhrady na okraji lesa.

      Značky, ktoré doslúžili zrejme na začiatku 70-tych rokov.

 Putovanie po pôvodnej žltej dnes na viacerých miestach sťažujú popadané stromy.

Tento úsek, od opustenia modrej, po napojenie sa na súčasnú žltú, je dlhý približne 600 metrov. Po ľavej strane sa nachádza údolie. Pôvodná trasa sa so súčasnou spája 200 metrov východne od smerovníka Pod Chlmcom. Vidieť ju môžete napríklad na tejto mape.

Spájanie trás, pohľad v smere cesty z rázcestia Pod Chlmcom do Krasňan. Súčasná žltá sem prichádza zľava, pôvodná žltá sem viedla stúpaním sprava.

Nasledujúci priebeh už bol paralelný so súčasnou podobou trasy a následne medzi rázcestiami Pod Chlmcom a Snežienka približne rovnaký.

Žltá bola presmerovaná do súčasnej podoby spolu s modrou značkou ešte pred rokom 1973. Súčasná podoba trasy vedie lesom dlhšie a spája sa s modrou trasou vedúcou po Peknej ceste.

 

 
Žltá trasa pokračovala rovnakým smerom, ako aj dnešná trasa, no viedla okolo autobusovej zastávky Lanovka a taktiež dlhšie dolinou. Kým súčasná trasa sa od asfaltky odpája ešte pred konečnou autobusov, v minulosti začala stúpať až o kilometer ďalej, na lúke v záhybe doliny.
 
     Staré značky pri zastávke Lanovka (február 2021).
 
 Žltá opúšťala dolinu niekde v týchto miestach, žiadne stopy po nej sa tu už nezachovali. V čase vzniku turistickej trasy tu asfaltka ešte nebola.
 
 Po prechode lúkou a prekonaní potoka sa dostávame ku križovatke lesných ciest. Ako najpravdepodobnejšia sa javí prostredná cesta. Je však možné, že žltá týmto miestom vôbec neprechádzala a na mape z roku 1958 bola zakreslená nepresne.

Po prekonaní stúpania sa na vrchole nachádza lesná cesta so súčasnou žltou a cyklistickými cestami. Tá pokračuje v rovnakej podobe až k rázcestiu Za Kačínom, kde sa spája s červenou značkou. Od tohto rázcestia pokračuje spolu s červenou až k rázcestiu Sekyl, kde sa od červenej odkláňa doľava. V minulosti sa od červenej odkláňala doľava už kúsok za smerovníkom Za Kačínom. Časť trasy viedla aj okolo lúky s vysokým napätím. Na väčšej časti úseku Za Kačínom - Záhorská Bystrica sa ešte dajú nájsť stopy po lesných cestách alebo stále využívané lesné cesty, stopy po značkách sme tu nenašli žiadne. Na starom zhrdzavenom stĺpe VN na hornom okraji Záhorskej Bystrice nachádzame možné zvyšky značky, no nie je možné jednoznačne určiť, že naozaj išlo práve o turistickú značku.

 Žltá viedla aj touto lokalitou, presnú cestu sa nepodarilo určiť.

 Lesná cesta neďaleko východu z lesa v Záhorskej Bystrici.

 Tri pruhy na elektrickom stĺpe ako možný pozostatok značky. To, či ide naozaj o turistickú značku nemôžeme povedať s určitosťou. Elektrické vedenie sa na tomto mieste nachádza viac ako 65 rokov, nie všetky stĺpy sú však pôvodné.

V Záhorskej Bystrici viedla žltá ulicami s dnešnými názvami Tešedíkova a Československých tankistov. Kedysi viedla až ku kostolu (neskôr aj spolu s modrou značkou), potom boli skrátené po dnešnú konečnú autobusov MHD, k čomu prišlo až niekoľko rokov po tom, čo už bola žltá značka presmerovaná cez Sekyl. Neďaleko kostola môžeme nájsť na stĺpe jednu starú spoločnú značku modrej a žltej a koncovú značku.

 Značka neďaleko kostola v Záhorskej Bystrici.

     Značky neďaleko križovatky ulíc Československých tankistov a Záhorská. Na prvej fotografii vidno koncovú značku, na druhej samostatnú značku modrej alebo žltej. Zvyšky modrej farby mohli vzniknúť aj reakciou žltej farby a zatieracej zelenej, keďže je faktom, že sólovo sem viedla spočiatku práve žltá značka.

Keďže na stĺpoch na hornej časti Tešedíkovej sa žiadne stopy po značkách nezachovali a rovnako sme nenašli žiadne stopy po značkách v lese, v celom úseku od Snežienky po Záhorskú Bystricu (s výnimkou úseku, ktorým vedie žltá značka dodnes), je zrejmé, že k presmerovaniu do dnešnej podoby prišlo najneskôr v prvej polovici 60-tych rokov. Táto trasa je zaznačená v turistickej mape z roku 1958, ktorou sme sa riadili pri zakreslení približného priebehu trasy, keďže v teréne sa pozostatky po žltej už pravdepodobne nenachádzajú. Ak máte k tejto trase akékoľvek doplňujúce informácie, budeme za každú jednu vďační.

 

Dúbravka - Devín (8104)

Táto trasa v dĺžke 5,8 km spája mestské časti Dúbravka a Devín. Trasa prešla menšou zmenou v Dúbravke a preložením v lokalite nad Devínom. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. Dúbravka (súbeh s modrou)

Tomuto úseku sa venujeme pri modrej značke 2436, pozrite v článku vyššie.
 
 
Trasa od Dúbravskej hlavice smerom na Devín, po tom, čo križovala červenú, pokračovala rovnakým smerom ako aj dnes. Lesný úsek žltej však bol oproti súčasnosti kratší, pôvodná cesta viedla aj cez vinohrady a lesné, resp. poľné cesty, ktoré časom zanikli. Od súčasnej trasy sa odpájala približne na tomto mieste.
 
 Na tomto mieste sa rozdeľujú pôvodná a súčasná trasa žltej. Súčasná (pravá) cesta je novšia, predtým neexistovala.
 
 Lesný úsek je v súčasnosti v takomto stave.
 
 Pohľad od bývalej križovatky lesných ciest na pôvodnú trasu žltej - stúpanie smerom na Dúbravskú hlavicu. V oranžovom kruhu sa nachádza zachovalá žltá značka.
 
Koridor pôvodnej žltej je dnes ťažko priechodný, zapadaný konármi, kameňmi ale aj zvyškami oplotenia. Hneď vedľa sa však nachádza stále využívaná lesná cesta, ktorou vedie aj cyklotrasa. Táto (súčasná) cesta prechádza aj pozemkami, ktoré boli v minulosti oplotené.
 
     Staré značky na pôvodnom lesnom úseku žltej.
 
    Pôvodná cesta, ktorou viedla žltá značka. Hneď vedľa nej vedie súčasná (už neznačená) cesta (na prvej fotke vľavo).
 
Následne cesta zatáčala doprava a prechádzala okolo vinohradov. Presná cesta sa už nezachovala, no približne v mieste jej trasy dnes vedie málo využívaná cesta vinohradmi. Stopy po značkách sa v týchto miestach už pravdepodobne nazachovali, resp. sú už ťažko vyhľadateľné.
 
Vinohrady pod lesom na Devíne. O viaceré z nich v tejto lokalite sa už nikto nestará.
 
 Spadnutý strom sťažil priechod po ceste. Keďže táto cesta býva málo využívaná, bude tu ležať zrejme ešte niekoľko týždňov alebo aj mesiacov.
 
Pod vinohradmi sa už objavujú prvé domy. Miesta, kadiaľ pôvodná cesta viedla, dnes križuje betónová cesta. V tejto oblasti sa nachádza aj devínska vínna cesta, na ktorú odkazujú tabule pri ceste. Devín sa postupne rozrastá, o čom svedčia aj novostavby, ktoré tu pred pár rokmi ešte nestáli.
 
Posledná časť cesty sa zachovala na pôvodnom mieste. Pôvodne bola prejazdná aj pre vozidlá, dnes tadiaľ prechádza už len chodník, ktorý využívajú ľudia na prístup do svojich záhrad. Táto lokalita sa zatiaľ výraznejšie nezmenila. Pri ceste zostali zachované pôvodné stĺpy, stromy a aj drevený plot. Na strome sa zachovala aj stará žltá značka, pravdepodobne jediná v tejto lokalite. Pod cestou sa bohužiaľ nachádza veľké množstvo odpadu, ktoré sem pravidelne vyvážajú zrejme ľudia z okolia.
 
Stále rozpoznateľná turistická značka na strome v záhradkárskej oblasti.
 
Súčasná podoba cesty, ktorá bola pokračovaním Štítovej ulice.
 
Žltá značka pokračovala Štítovou ulicou a po pár desiatkach metrov sa už spojila s červenou, ktorá v týchto miestach svoju trasu nezmenila.
 
Križovatka Štítovej a Spätnej cesty. Súčasná žltá spolu s červenou prichádza zľava, pôvodná žltá viedla cestou sprava.
 
Pôvodné cesty sú zaznačené na starej mape. Zmena prišla niekedy v 70-tych rokoch. Dôvodom zmeny bola zrejme snaha viesť žltú dlhšie po lese, táto trasa je medzi miestnymi obľúbenejšia. Spolu s červenou tiež vznikol akýsi značený lesný okruh, z Dúbravskej hlavice cez Devínsku Kobylu a naspäť.
 
 
3. ''Experiment''
 
Po tom, čo bola žltá v 70-tych rokoch presmerovaná cez rázcestie Úzky les, bola jej trasa na úseku Dúbravská hlavica - Devín rovnaká, ako aj dnes. Približne pred desiatimi rokmi však táto trasa na krátky čas viedla k rázcestiu Úzky les v smere z Dúbravky trochu inak. Trasa pokračovala po lesnej ceste až sem a následne klesaním k rázcestiu Úzky les, ktoré však bolo strmšie. Navyše, tento chodník predtým neexistoval a bol spravený len provizórne.
 
Šípka ukazujúca vľavo a zároveň mierne nadol neveštila nič dobré: turistov čakal pomerne strmý zostup.
 
 Oranžová šípka ukazuje smer trasy.
 
 Pohľad na spodnú časť tohto úseku (marec 2021).
 
Turisti si však tento úsek veľmi neobľúbili a aj naďalej používali pôvodný úsek, ktorý bol menej strmší. Žltá bola neskôr vrátená naspäť a tento úsek bol zrušený.
 
 

U Slivu - Zbojníčka (8126)

Táto trasa v dĺžke 3,0 km vedie od lokality pri studničke Zbojníčka na Malinský vrch. Trasa prešla zmenou v lokalite medzi Malým Slavínom a lokalitou U Slivu. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. U Slivu - Malý Slavín
 
Trasa v minulosti od Malinského vrchu pokračovala trasou dnešnej modrej až k rázcestiu U Slivu (pôvodne Strážny dom), kde sa spájala s modrou značkou, ktorá v určitom čase viedla inak (viď. modrú 2402 v článku vyššie). Smerovník U Slivu bol zrušený, keďže po skrátení (presmerovaní) žltej stratil význam. Areál vrátane budov v lokalite U Slivu prešiel v posledných rokoch dôkladnou rekonštrukciou.
 
 Smerovník z roku 1986 nachádzajúci sa medzi Malým Slavínom a Pánovou lúkou dokazuje, že žltá kedysi viedla k Strážnemu domu (U Slivu). Donedávna sa tu nachádzala aj tabuľka pre opačný smer, tú však už niekto odtiaľto zobral preč (alebo odpadla sama) (október 2019).
 
Areál U Slivu v súčasnosti.
 
Trasa bola skrátená (presmerovaná) po Malinský vrch v 90-tych rokoch. Na smerovkách z roku 1990 bola žltá trasa stále plánovaná až po rázcestie U Slivu, nakoniec však vedená po Malinský vrch a modrá trasa (ktorá v krátkom čase viedla inak ako dnes) bola neskôr upravená do dnešnej polohy (avšak pozrite poznámku nižšie).
 
 Zamaskovaný nápis ˝U Slivu˝ na 30 ročnej tabuľke nachádzajúcej sa na smerovníku Malý Slavín. Na asfaltke sa však nachádzajú iba stopy po modrých značkách. Kilometrový údaj zmenený nebol, v súčasnom stave je teda nepravdivý.
 
Pozn.: na mapách z 80. rokov je táto trasa vedená medzi Malým Slavínom a U Slivu iba priamo po asfaltke a modrá značka po celý čas tak ako v súčasnosti. V realite sa na úseku medzi U Slivu a Malým Slavínom nachádzajú iba modré značky, medzi Malinským vrchom a touto asfaltkou sú zase spoločné značky modrej a žltej (pozrite fotografie k trase 2402). Nie je jasné ako dlho viedla modrá inou trasou oproti súčasnosti, ani to, či žltá išla medzi Malým Slavínom a U Slivu priamo alebo v určitom čase aj cez Malinský vrch a následne sa vracala po trase dnešnej modrej medzi Malinským vrchom a lokalitou U Slivu.
 
 
Rovinka - Ostrov Kormoránov (8134)

Táto trasa v dĺžke 3,4 km vedie z obce Rovinka (pri Bratislave) k horárni Topoľové. V minulosti trasa viedla až ku Kalinkovskej horárni, kde končila na rázcestí s modrou značkou. Prvá podoba trasy však viedla až k Dunaju a končila pri Ostrove Kormoránov. Tu je zoznam pôvodných úsekov:

 

1. Topoľové, horáreň - Ostrov Kormoránov

Približný priebeh trasy nájdete tu (kliknite sem pre zobrazenie mapy)

Túto časť trasy sme zdokumentovali v roku 2021. Žltá trasa viedla na prvom úseku rovnakou cestou, akou dnes vedie modrá trasa medzi rázcestiami Topoľové, horáreň a Kalinkovská horáreň. Viaceré značky boli teda premaľované modrou farbou, no niekoľko starých žltých značiek na tomto úseku môžeme vidieť aj dnes.
 
         Staré žlté značky na súčasnom úseku modrej trasy (apríl 2021).
 
 Stopy po žltej značke sú viditeľné aj dnes (apríl 2021).
 
 Týmto úsekom dnes vedie asfaltka, ktorú využívajú najmä cyklisti. Vzhľadom na to, že táto oblasť sa nachádza v 5. (najvyššom) stupni ochrany, nájdeme tu aj viaceré značky zakazujúce pohyb mimo tejto cesty (apríl 2021).
 
Od Kalinkovskej horárne pokračovala žltá v súbehu s modrou vedúcou priamejšie do Kalinkova. Po pribliźne 600 metroch sa ich trasy rozdeľovali. Modrá sa stáčala doľava a žltá sa naopak stáčala doprava a viedla lesom, ako aj lúkami až k Ostrovu Kormoránov (na samotný ostrov značka neviedla). Na tomto úseku sa zachovalo niekoľko spoločných značiek žltej a modrej a v lesom poraste pravdepodobne aj samotnej žltej, ktoré sme však nenašli. Vzhľadom k tomu, že les je pomerne hustý, by väčšia šanca na úspech bola v zimnom období. Tento úsek je však pomerne krátky a má len okolo 200 metrov. Zvyšná časť lesa, vrátane Ostrova Kormoránov bola nenávratne odstránená pri stavbe zdrži Hrušov ako súčasti vodného diela Gabčíkovo v 80. rokoch.
 
         
 Pomerne zachovalé spoločné značky žltej a modrej na tomto úseku trasy (apríl 2021).
 
 Približne týmito miestami viedla aj žltá trasa, značky sme na prvý pokus nenašli. Nachádza sa tu však viacero (pravdepodobne zvieracích) cestičiek (apríl 2021).
 
Pozn.: na starších mapách viedla žltá značka pôvodne od Kalinkovskej horárne k Ostrovu Kormoránov priamo cez les a až neskôr bola presmerovaná menšou obchádzkou. Nie je však isté, či a kedy takýto stav platil a ani to, či sa v teréne zachovali nejaké pozostatky po značkách na tejto priamej trase.
 
Žltá trasa bola skrátená po Kalinkovskú horáreň najneskôr v polovici 80. rokov a do súčasného stavu niekedy koncom 80. rokov alebo začiatkom 90. rokov, keď bola modrá trasa presmerovaná cez Topoľové. Zbytočný súbeh dvoch trás by totiž nemal žiadny zmysel.
 
Len pre zaujímavosť, žltá trasa vedie od roku 2020 na úseku Rovinka - Topoľové aj cez tento ekodukt ponad R7 (apríl 2021).
 
 
 
Odkiaľ sa tu vzala...?
 
V niektorých prípadoch môžeme nájsť značky na stĺpoch aj v lokalitách, ktorými žiadna turistická trasa nikdy neviedla. Vysvetlenie je jednoduché, značky sa sem dostali spolu so stĺpmi z inej lokality, v ktorej sa stĺpy pôvodne nachádzali a ktorou prechádza alebo prechádzala turistická trasa.
 
 Zelená značka nachádzajúca sa pri ceste do záhradkárskej oblasti Krčace v smere z Dúbravky. Odkiaľ sa sem dostala, môžeme len hádať. Značená turistická cesta tadiaľto nikdy neviedla a aj samotná značka je otočená smerom od cesty, čiže čiastočne schovaná.
 
Podobný osud má aj žltá značka nachádzajúca sa v lokalite Železná studnička, pri odbočke na Kačín. V minulosti tu chovali ovce aj kozy. Ani týmto miestom turistická trasa nikdy neprechádzala, takže musela sa sem dostať z iného miesta.
 
Nevynecháme ani značku na stĺpe na križovatke Rusovskej cesty a Colníckej ulice v Rusovciach. Ešte v roku 2012 sa tu nachádzala spoločná šípka modrej a žltej, v skutočnosti však modrá a žltá značka viedli o pár ulíc ďalej a nikdy nie súčasne, takže tento stĺp sem bol privezený z úplne inej lokality. V roku 2014 sa tu však už nenachádzal.
 
Na záver môžeme ešte spomenúť zatretú šípku nachádzajúcu sa mimo modrej trasy vedúcej z Vlčieho hrdla do Kalinkova. Tadiaľto modrá trasa skutočne nikdy neviedla. Značka tam bola len pár minút, keďže značkári trochu zablúdili...
 
Aj značkári sú len ľudia a občas zablúdia.
 
 
''Falošná'' modrá
 
Modrá trasa, ktorá sa nachádza v lokalite Starý háj v Petržalke, bola vyznačená už pomerne dávno, no aj dnes tu ešte nájdeme zachovalé turistické značky. Tie sú však umiestnené pomerne chaoticky, absentujú šípky a značky sa nachádzajú aj na miestach, kadiaľ už chodník nevedie. Táto trasa nebola nikdy oficiálna a za jej vznikom bola zrejme snaha usmerniť pohyb ľudí po území prírodnej rezervácie Starý háj. Je okružná a nachádza sa len na polostrove a v priľahlom okolí (časť trasy vedie aj po hrádzi vedľa Dolnozemskej cesty, prevdepodobne viedla aj cez dnes už neexistujúce premostnenie zo západnej časti polostrova).
 
Les na polostrove Starý háj.
 
 Niektoré značky už takmer nevidieť...
 
   
...aj tie na stromoch majú už najlepšie časy za sebou...
 
   
...niektoré sú ešte zachovalé...
 
 ...iné majú zase podivný podlhovastý tvar a sú tenšie.
 Chodník vedie aj okolo ramena Dunaja. Starý háj sa dá považovať za takú ˝divočinu˝ hneď vedľa najväčšieho bratislavského sídliska.
 
Pozn. autora: za opravu aj doplňujúce informácie v prípade zrušených úsekov Cesty hrdinov SNP (0701) a tiež pomoc pri ohľadom prvého variantu modrej trasy 2440 by som sa chcel poďakovať Michalovi Dekánkovi. Za doplňujúce informácie a cenné informácie ohľadom rokov jednotlivých zmien ďakujem Vladimírovi Kobzovi.
 
Zabudli sme na niečo?
 
Článok sa zaoberá iba zmenami turistických trás na území Bratislavy. Fotografie, pri ktorých nie je uvedený dátum vyhotovenia, boli vyhotovené v prvom polroku 2020. Zaznamenané je to najpodstatnejšie, čo sa zachovalo do dnešných dní. Turistické smerovníky a tabuľky sa v teréne pravdepodobne nezachovali. Čísla trás v zátvorkách sú pre lepšiu orientáciu uvádzané ako súčasné, v minulosti mohli niesť tieto trasy iné číselné označenia. V prípade, že máte akékoľvek doplňujúce informácie, prípadne informácie o starých značkách, trasách, rokoch a iných veciach, ktoré v článku neboli spomenuté, budeme radi, keď sa o ne podelíte. Za každú novú informáciu ďakujeme.
 
19.03.2020
posledná aktualizácia 22.01.2022